rowdys

Prvá epizóda, z ktorej je cítiť potenciál. Keď sa Silo nesnaží tváriť, že má v rukáve veľkolepé sci-fi lore, ale drží sa pri zemi so svojou noir mystery, tak to aj začína fungovať.

Pozerať Wicka 4 je ako šukať Margot Robbie 5x denne pol roka nepretržite. Všetkého, aj toho najlepšieho, sa dá prejesť. Film prišiel s pár dobrými nápadmi, ktorým kraľuje hlavne bird's eye čistka v štýle Hotline Miami, ale aj postavami, kde ma očarila nádherná Sawayama a frajerský Sanada. Akciu v Paríži si človek po pár absolvovaných dovolenkách obzvlášť užije (ktovie kam spratali karusel zo Saint-Pierre. Ten by do Wick retro estetiky v Sacre Ceour schodiskovej scéne výborne pasoval). Napriek všetkému však inovation-to-recyclation ratio je žalostné, rovnako tak i prestrelená minutáž. Gun-Fu už na štvrtýkrát prináša minimálny wow efekt, neónmi presiaknuté zábery prebíjajú zvyšok palety ako prekorenená polievka. Reeves to v 60ke ešte nejako dáva, ale vek už ani šikovný strihač neoklame a tak je fajn, že nateraz preberá opraty Ana de Armas. Je proste čas na scale-down, ktorý príde s Continental a ktorý by mohol byť zameraný skôr na mytológiu ako akciu. Vôbec to značke neuškodí, skôr naopak. A ani kaskadéri sa nemusia báť, že nebudú mať čo žrať.

V tejto epizóde som sa dozvedel, že kryt pre 10 tisíc ľudí nemá plne redundantný generátor pre prípad disaster recovery, ani trojsmerný odklonný ventil na pretlakovú ochranu, ktorú má aj môj 20-eurový moka kávovar. O akom sofistikovanom sci-fi tu všetci hovoríte?

Keď si objednáte Fallout, ale z Wishu vám príde Silo. Apple osprchoval bankovkami hromadu skvelých hercov, čo ale z toho, keď je to len tuctová dystopická blbosť pre nenáročných. Pripadal som si, akoby bol opäť 2015, keď každé štúdio muselo mať svoju Katniss sériu, aby mu neušiel money train. Takto to končí, keď sa nakupujú práva na hocičo, čo aspoň vzdialene pripomína existujúcu fanbase, aby ste sa vyhli kreatívnemu risku.

Bolo príjemné po dlhej dobe vidieť Netflix original, ktorý má ambície priniesť aj niečo na stôl a nie len prihodiť do knižnice ďalšie hodiny generického contentu. The Diplomat mi pripomenul prečo som si pred 10 rokmi Netflix vlastne predplatil - kultové Spaceyho poklepanie po stole v oválnej pracovni po dvoch sériách intríg a machinácii v House of Cards považujem dodnes za jeden z naj momentov v seriálovej tvorbe. Debora Cahn si svoje frčky vyslúžila v službách West Wing a Homeland, takže je v prostredí politických kolotočov a kríz ako doma a nemá problém sa zaradiť po bok Willimona a Sorkina. S výnimkou clancyovského začiatku a konca prvej série je Diplomat spirituálnym súrodencom HoC a WW existujúcim paralelne k súčasným geopolotickým reáliám v Európe, hoci je miestami trochu mydlovejší. Z Keri Russell ide podobná sexy-and-powerful aura ako z Robin Wright, na ktorú mám za jej stvárnenie Claire Underwood dodnes crush. Finálny zvrat má schopnosť prevrátiť seriál v druhej sérii ad absurdum, alebo to ešte viac roztočiť - bude si treba počkať.

Štvrtina 2023 je za nami a filmovo zatiaľ nijako zvlášť neohúrila. Tetris je preto u mňa zatiaľ najväčší tohtoročný hit, na ktorý som sa tešil a ktorý splnil sľuby do bodky. Príbeh Tetrisu ju pre geekov so záľubou v starom hardvéri a počiatkoch herného priemyslu informačná zlatá baňa a je pútavo zachytený nielen ako kultúrna, ale aj geopolitická 80s kapsula v knihe The Tetris Effect od Dana Ackermana, ktorého meno rozozná každý, kto občas zablúdi na CNET. Odhliadnuc od štipky dramatickej licencie (autonaháňačka, fiktívny Trifonov alebo to, že Rogers nevedel, že je Sasha z KGB) sa príbeh drží faktov. Škoda len, že veľká časť licenčného boja Nintenda s Atari bola vystrihnutá. Snáď bude o mesiac BlackBerry rovnako príjemným prekvapením.

Rozbombardovaná povojnová Viedeň ako mesto rozparcelované mocnosťami a plné podvodníkov a oportunistov a rusáckej lúzy s jej nútenými repatriáciami je parádny setup na thriller. Vizuálne najkrajší noir aký som videl a jeden z posledných zo selznickovskej éry, avšak ktorý napriek svojim možnostiam chytí tempo až v druhej polovici a ktorému atmosféru kazí na dnešné pomery absolútne nevhodná kontrastná citarová hudba. Mladučký Welles sa zjaví až po vyše hodine! Naháňačka mestom a kanalizáciou z Third Mana poslúžila ako inšpirácia mnohým neskorším thrillerom a aj po trištvrťstoročí stále kope riť.

Vždy sa teším, že midbudget ešte úplne neumrel a je to aj vďaka Applu, ktorý má od roku 2018 kontrakt s arthousovým A24, v rámci ktorého sa zrodil aj Sharper. Jeho príbeh začína pozvoľna priam romantickou idylkou, ale plynule anachronicky prerastá do Grooming: The Movie, kde si každý podvodník trpezlivo pestuje svoju obeť. Natočené to je s precíznosťou Davida Mameta a mal som v úmysle pôvodne spomenúť aj to, že sa s tým tvorcovia zvládli vyhrať aj bez lákadla v podobe full-mesh premetov, kde stihne ísť úplne každý po každom. Záver to ale taktrochu poprel, hoci scenár v podstate ani nemal kam inam vyústiť. Veľmi príjemný a dobre obsadený počin (Julianne Moore je aj v šesťdesiatke sexy redheadka) a áno, A24 má ešte stále dobrý nos na indie kúsky.

Plane je poctivý 90s throwback, ktorý vám spríjemní čakanie na Extraction 2 a ktorý mi tiež pripomenul už pozabudnutú quaidovku Flight of the Phoenix. Butlerovi jeho vek pristane, konečne z neho ide aj charizma. Alebo sa len trafil do správnej role. A dajte niekto Richetovi natočiť Jagged Alliance! Pretože žoldácka linka je spravená rovnako zručne a chytľavo ako tá katastrofická. Mám chuť si to pustiť znovu, takže podľa mňa si to tú štvrtú hviezdicu zaslúži. A Neeson by si mal robiť poznámky.

Po vyše dekáde som si znovu pozrel tento "East Coast Entourage", zhodou okolností tiež z Wahlbergovej produkcie, a som rád, že sa nekonal len spomienkový optimizmus a aj dnešnou optikou je to dobre odlievajúca show s obrovskou energiou prameniacou zo samotnej New York scény. Tá je veľmi autenticky zachytená ako kultúrna časová kapsula 2010s NYC i s jej šedou ekonomikou. K tomu si pridajte silne sympatické obsadenie, úžasnú voľbu hudby (na oboch HTMIIA mixtapes fičím dodnes) a nápaditý late night/splash strih. Zo všetkého ide atmosféra mladíckeho "constant hustle" nadšenia - bez nej by ste len sotva dokázali spraviť seriál o rozbiehaní značky oblečenia a energy drinku. Veľká škoda, že v HBO seriál zarezali, niektoré príbehové linky by si zaslúžili patrične uzavrieť, hoci s prižmúrením oka sa dá na koniec druhej série pozerať ako na series finale.