rowdys

Výborná voľba Offermana do úlohy Billa, v realite k nemu nemá svojimi zručnosťami ďaleko (Paddle Your Own Canoe). Ľudia čo nadávaju na tých pár gay scén asi nie sú oboznámení s predlohou, hoci v nej to je iba zľahka naznačené. Ak sa niekedy k niečomu hodil album F# A# Infinity od Godspeed You! Black Emperor, tak je to týchto 75 minút.

Aj dobre obsadená a pohodičková rutina je stále len rutinou. Terence Winter sa k Tulsa King postavil ako k víkendovému projektu, kde vývoj postáv je plytší než hroby, v ktorých končia Dwightovi oponenti. Celý seriál stojí totiž výhradne na Stallonovej charizme, zábavných jednorozmerných postavičkách a vtipnom machizme. No od scenáristu stojaceho za Sopranovcami a Boardwalkom som čakal trochu hlbšiu gangsterku, než len takýto fastfood. Čas strávený pri Tulsa King neľutujem, veď nemusí byť všetko v TV intelektuálny Escargot. Ale nebyť Sylvestra v hlavnej roli, asi by tie hodnotenia boli všeobecne o dosť nižšie a úprimnejšie.

Keď som pri Antlers chválil atmosféru, ktorá by sekla adaptácii Lovecrafta, ešte som netušil, že Cooperov ďalší počin bude oscilovať okolo dark fiction's next best thing - E. A. Poea. Atmosféra je opäť výborná a hutne ju dopĺňa krásna spevavá angličtina 19. storočia. Tentokrát si dal Cooper záležať aj na tom, aby okrem pekných obrázkov dodal i niečo viac, než len povinné dejové minimum, no rozhodne sa nejedná o horror, skôr minimalistický thriller, ktorý svojou poetickou a psychologickou stránkou určite vyznel lepšie na listoch knihy, ako na filmovom kotúči. Pomalšie tempo mi nevadilo, no napriek tomu, že som predlohu nečítal, je cítiť, že veľa z nej ostalo strateného v preklade, čo nemusí byť nutne chyba režiséra.

Miniséria, ktorú by si mal pozrieť každý štyridsiatnik. Fleishman je coming-of-age+20 delikatesa pre ľudí, ktorým ťahá na štvrtý krížik, alebo ho už majú za sebou a práve im to zatne do živého. Do postáv sa rýchlo vžijete a ich okolnosti sú okamžite veľmi povedomé. Myslím si, že diváci, ktorým sa to nepáči sú pravdepodobne ešte príliš mladí a majú primálo odžité, aby sa dokázali stotožniť s témami, ktoré sa tu rozoberajú (kariéry konečne začínajú naplno žať úrodu, rozvody, nové začiatky a znovuzískaná nepredvídateľnosť života, večné staromládenectvo, opätovné hľadanie mladosti a svojho poslania, výchova detí...). Rozprávačsky si to berie energickosť a hĺbavosť Stranger Than Fiction, spirituálne nemá až tak ďaleko k starším allenovkám a prinúti vás to konfrontovať svoje mladšie ja, ktoré akosi potichu a nenápadne začalo miznúť, no jeho vôňu je ešte stále cítiť v miestnosti.

Avatar 2 je ďalšia digitálna atrakcia, ktorá zabudla, že film robí filmom aj dej a nie iba zelené plátno. Toľko vynaloženého úsilia, technických inovácií a času, len aby sme dostali produkt, pri ktorom stačilo, ak by bol animákom od DreamWorks. Cieľovku by tým určite neminul. Áno, film ponúka krásne obrazy, ale to sa rovno môžem doma odbaviť na Horizon: Forbidden West, pretože Avatar 2 je ako pustiť si gameplay nejakej videohry na Youtube s podobne stupídnym scenárom. Som jednoducho na tieto digi fláky už oficiálne pristarý a robia so mnou asi toľko, čo pekne spracovaný infotainment v najnovšom mercedese. Prvý Avatar bol nóvum, no to by pokračovanie nesmelo prísť po dekáde chroma key dekadencie, z ktorej si Marvel spravil pásovú výrobu. Avatar 2 sa od nej veľmi nelíši, to iba Cameron má dar a trpezlivosť ucapkať shit muffin do krajšej formičky.

Prostredná tretina je celkom zábavný whodunit, ktorý vás nepustí svojim nelineárnym rozprávaním a vykladaním kariet. A ako to už býva, po rozuzlení stráca lesk, lebo si uvedomíte, že to nebola žiadna genialita. Najviac ale vadí násilná snaha vytvoriť čo najfarebnejšie postavičky afektovaným prehrávaním väčšiny obsadenia, vďaka čomu občas zneistiete, či sa nepozeráte na novú komédiu Zdenka Trošku. Prázdne kalórie, ktoré vám preletia tráviacim traktom ale na tie dve hodiny dajú falošný pocit sýtosti.

Tak ako existuje na Netflixe Parental controls, tak by na ňom malo existovať aj Husband controls a v živote by sa toto cirkusantské porno o jednej sliepke a jednom podpantoflákovi nezjavilo v mojom watchliste a ja by som nemusel absolvovať šesťhodinovú tirádu sračiek, aby som si večer vrzol. [/rant]

Natali nedokazal dotlacit filmoveho Neuromancera do produkcnej fazy a tak sa jeho silociary pretali s Gibsonom az pri Jackpote. Prva epizoda sa pribehovo javi ako sezonny scifi derivat s postavami, ktore maju spociatku charizmu zahradnej hadice. Hoci je Pilot skor sklamanim, udalosti v Empathy Bonus rychlo zacinaju naberat spad a dej ostava tajomny aj napriek tomu, ze tvorcovia vysvetluju viac, nez by sa kedy Gibson obtazoval. To ale nevydrzi dlho a dalsie epizody zacinaju pokrivkavat, trpiet efektom natahovania a dostavuje sa pocit vytriezvenia, ktory vam bude povedomy, ak ste to tahali az do konca s Westworldom - dostanete jednoducho chut postvat na duo Nolan/Joy Turingovu policiu. Ostava len dufat, ze Apple TV+ bude buduci rok uspesnejsie v adaptovani Neuromancer serialu, hoci aj ti uz maju cierny bod za spackanu Asimovu Nadaciu.

The Offer je dejovo tak vyzivny, ze divaka tato kaloricka bomba okamzite vtiahne az tak hlboko, ze si po par castiach sam pripada ako studio exec. Pecka roka pre kazdeho film buffa, ktory sa vie okrem mafianskych tropes nadchnut aj pre hollywoodske intrigy a politikarcenie, nad ktorymi by pozdvihla obocie aj zelezna Nikki Finke. Vsadepritomne dobove odkazy a pozmurknutia vas nakrmia tonou trivie a casting director by mal dostat tucny vianocny bonus, lebo najst napriklad Pacina alebo Branda, ktori su takmer na nerozoznanie, muselo dat zabrat. Jediny, koho som im nezozral bol Sinatra. Bez akychkolvek pochybnosti davam plny kotol a nedockavo cakam na The Big Goodbye o vzniku Chinatown.

Cabinet je ako ranny uponahlany sex - clovek si ho uzije aj ked sem tam nepride uplne uspokojive vyvrcholenie. Ludia co cakali, ze ich budu lakacky zhadzovat z kresla s mrtvicou, pochopitelne frflu. No kto aspon trochu pozna Guillerma, tak vie, ze jeho tvorba je hlavne o atmosfere a ta je hnacim kolesom aj tejto antologie. Obcas zamrzi, ze niektore epizody koncia tam, kde by si divak prial, aby bol pribeh stvoraktovkou. V druhej sezone, ak niekedy vznikne, si ale hlavne zelam viac lovecraftovskych epizod!