rowdys

A ja tomu tie štyri hviezdice kľudne dám. Nepochopiteľne prehliadaný austrálsky thriller, ktorý miestami atmosférou schová do vrecka i tohtoročný Affleckov The Town a bez problémov aj preceňovaný lokálny Animal Kingdom. Atmosféra v malom mestečku plynule stupňuje a buduje solídny temný neo-noir s príbehovými zvratmi, ktoré v žiadnom prípade nebijú do oka. Verím tomu, že ak by to vzniklo v USA, s príslušným marketingom by sme sa bavili o coenovke a la Fargo meets No Country for Old Men. Žiaľ, realita je taká, že film má už dva roky a na CSFD sú k nemu štyri hodnotenia. Hrozná škoda.

Príjemný malý príbeh pojednávajúci o monotónnosti života, pasivite a večnom chodení do kruhu s veľmi podarenou ústrednou metaforou prostredníctvom nablýskaného ferrari. Coppola opäť rozpráva minimalisticky na každom kroku a hoci Lost in Translation už neprekoná, jej ďalšie vyjadrenie k téme, i keď fundamentálne odlišnej, brnká na správne (melancholické) struny. Sofia si vystačila so svojou symbolistickou poéziou, statickou kamerou, pomalým tempom a skvelým Dorffom s Fanning, či si s tým ale vystačí aj bežný divák, neviem - je to film pre trpezlivých, diváci s attention spanom fretky budú už pri prvej scéne pozerať po vtáčkoch.

Oddychovka s humorom v štýle Saturday Night Live a The Lonely Island, čo nie je náhoda, keďže v tom majú prsty Samberg, Schaffer, Taccone a Hader. To, vďaka čomu Samberg tiahne SNL dopredu sa v celovečernej minutáži občas míňa účinkom, no stále je to prevažne ten humor, ktorý ťaží zo svojej absurdity. Ako dlhší SNL Digital Short by to bola instantná klasika, takto len podarená nedeľná komédia s pár nezabudnuteľnými scénami a cameom celej Queens of the Stone Age. Ja ale The Lonely Island a hlavne Samberga môžem. A Isla Fisher je zlatíčko, budete ju žrať očami!

Boll musí prestať so znásilňovaním videoherných adaptácií. Je síce pravda, že herné predlohy, ktoré používa na svoje neobstojné zaobchádzanie s filmovou technikou nie sú práve titulmi, na ktoré si o 10 rokov niekto ešte spomenie, no i tak. Ako filmový fanúšik a hráč (ak sa dôkladne vybrané štyri hry ročne rátajú za otitulovanie hráčom) považujem Raging Bolla za urážku filmu ako takého a navrhujem vyslať Alda Raina s jeho partiou Nehanebných bastardov na misiu "kill that film Nazi!"

Nerád na CSFD píšem 'profundované' komenty k arthousu, ale Black Swan mi tento rok spravila asi najväčšiu radosť. Ak by sa ukázalo, že má schizu i Aronofsky, v treťom akte sa z neho nepochybne vyformuje Cronenberg s horúčkou, hoci sa teraz žartuje, že skôr Verhoeven s doppelgängerom. Black Swan má v sebe po troche z každého Darrenovho filmu, romantizmus Fontány, halucinácie Requiemu či klimax Wrestlera a sprvu sa zdá, že to neudrží pokope. Naivný začiatok je však len odrazom naivnej Niny a s jej dezintegráciou sa mení i tón filmu. Metafory prostredníctvom zrkadiel a samotného Labutieho jazera fungujú a nesnažia sa šokovať ani zastierať jasný koniec, pretože Aronofsky dobre vie, že jeho diváci nie sú MTV tlupa a minimálne premisu Čajkovského baletu poznajú. Hlavnou atrakciou (popri skvelej Natalie) tak je samotná patológia schizofrénie, kde ju konečne, KONEČNE nikto nepodáva mylne ako syndróm rozdvojenej osobnosti, ale psychózu. Veľmi vydarená psychologická esej z neopozeraného prostredia a hoci k baletu neinklinujem, dal filmu majestátny šmrnc - slovami Niny "It was perfect."

Scott konečne obmedzil tie svoje MTV/After Effects experimenty s farbičkami a strihom a tak sa na rozdiel od jeho posledných minimálne troch filmov na Unstoppable dalo pozrieť bez toho aby si človek mimovoľne privodil epileptický šok a aneuryzmu súčasne. Nad logikou sa tu opäť nemá zmysel pozastavovať a treba pristúpiť na hru scenáristu, avšak tie miestami polodebilné dialógy mi liezli neraz na nervy. Speed to síce nie je, rozhodne tomu však adrenalín a napätie nechýba - koniec koncov nič iné nám tým Fox ani nechcel predať, takže ako jednohubka je to fajn akčák, pri ktorom som dokázal dať bokom aj rokmi čoraz rastúcejší odpor k Scottovej réžii. Nie však už jeho akceptovanie klišé ako samozrejmosti od prvej minúty až do konca a preto tomu 3 hviezdice bohate stačia.

Pozrel som si to len kvôli mojej platonickej láske Holly Weston (to je tá kráska z klipu The Test od Chemical Brothers) a kupodivu som sa celkom bavil. Madonina réžia je dosť mdlá, no humor mi tu rezal a Holly, i keď blond, musí každý zdravý chlap proste hltať očami. Bonusom je aj skvelá multietnická muzika od Gogol Bordello. Fajn prekvapenie a Holly, Holly, Holly!

Strašne hlúpe, ale aspoň zábavné - všetci si predstavte neskoršie série Outer Limits a viete čo vás čaká. Banda neurotikov sa zasekne vo výťahu a sú z toho mimo od prvej minúty. Kupodivu keď začne mayhem, hneď každý pozná svoju úlohu. Scenár ako stredoškolský sloh, zvraty ktorého sa v divákovi ku koncu snažia prevrátiť morálku, sú vo fachu ekvivalentom mačiatok v košíku - hromada gýča, až ma z toho bolí pí... -šťalka. Chválim kameru a jednu dobrú ľakačku.

Miestami skvelá akcia, miestami prehnaná štylizácia, no v konečnom dôsledku len ďalšia žánrová vykrádačka a to vcelku povrchná. Má však svoje chvíľky a la Ace of Spades či Running Scared a tak mi je trochu ľúto, že sa nesnažili to dotiahnuť o niečo viac. Najlepšie to vidno na tom konci a keby to netočili na digitál tak poviem, že im proste došla páska tak to vypli a zostrihali čo mali. No nič, aj tak som to pozeral len ako predskokana k ďalšej bankovej vykrádačke The Town, tak poďme teda na to...

Seriál, ktorý chvíľkami úplne pohltí a za moment to niečim pokazí a strhne sa späť do priemeru a takto je to od začiatku do konca. Stand alone formát u mňa v drámach skončil už pred mnohými rokmi, pretože povrchné zápletky na 45 minút nech si nechajú kraviny ako CSI a NCIS. Tuto sa z nich snažia pomocou hodinovej minutáže žmýkať maximum no zabúdajú, že diváka zaujíma pozadie postáv rovnako ako aj samotné prípady, ktoré vôbec nesúvisia. A vôbec, tempo rozprávania, ktoré posúva hlavný dej vpred je celkovo akési nevyvážené, rozpačité a v úzadí, čo jedine škodí. Idris Elba je skvelý, hoci v mojich očiach je navždy zafixovaný ako Stringer Bell a len kvôli nemu som miestami uvažoval aj nad štvrtou hviezdicou. Nakoniec ale ostávam pri troch. Druhá séria má byť ešte viac stand alone zameraná, takže ja po prvej dávam stop. Mimochodom úvodné titulky sú úžasné, presne takéto nálady vo mne prebúdza celý Heligoland, z ktorého je v nich fíčrovaný Paradise Circus.