rowdys

Totálne vymazané béčko, ktoré sa to nijako nesnaží maskovať. Moje filmové začiatky sa datujú do rokov najväčšej slávy Lundgrenov a Van Dammeov a tak som k filmu pristupoval ako k nostalgickej spomienke na časy, keď mi k spokojnosti stačilo vidieť vybuchujúce helikoptéry a štekajúce UZI. Snažiť sa v tom hľadať niečo iné je strata času. A kto mi zoženie taký kabát ako má v Tournamente Sommerhalder (veľkosť L, thx), cvaknem mu zaň dvojnásobok.

A tak ja vám neviem... buď je to tou únavou, keď si sadám konečne po celom dni pred telku, alebo začínam krpatieť, ale mne to stačilo, veď nebol to žiaden Nolan ani Raimi, ale na taký quality time s rodinou to stačilo, aj tak nemyslím, že by to marketingom chceli namieriť niekam inam. Dakto tu napísal, že je to ako pilot k seriálu - s tým sa i ja asi najviac stotožňujem. Plus, vybuchujúce helikoptéry musia byť! Akurát mi jaksi nejde do hlavy ako Hood presedlá od Rendition ku komiksu. Holt, hollywoodsky pahorok má toho spoločného s tým venušiným viac než dosť. Dnes to bude za 3, Gavin.

Nuda od začiatku do konca, viac šťavy má aj záznam sestrinej stužkovej. Nesypatické postavy, kopa nudného kecania v obývačke, kuchyni, spálni, koniec asi taký predvídateľný ako Komisár Rex na konci každej epizódy žerúci šunkovú žemľu... prihliadať na to, že film natočili za pár drobných je úplne mimo - keď je to raz nezáživná nuda, je mi to jedno a bez rozdielu, či je z deravého vrecka alebo hollywoodkeho pahorku za 100 miliónov. Peli by mal točiť svadby

Tiež sa pravdepodobne nevymknem priemernej hodnotiacej vzorke. Skvelý rozjazd, ktorý kľudne mohli roztiahnuť v podobnom takte o ďalších 20 minút (a len by mi spravili radosť) vystrieda trochu prázdnejšia línia, čo do postáv to do hĺbky, no keďže sa treba priblížiť aj deckám, tak to nemožno brať ako negatívum. Ľahký nádych filmov s Errolom Flynnom a verneovskej fantázie mi obzvlášť imponovali, akurát to celé chcelo trochu viac postáv. Animácia samozrejme na úrovni na akú sme už u Pixaru zvyknutí, dedkovi dokonca narastie počas dobrodružstva jemné strnisko. Giacchina ako skladateľa veľmi rád nemám, keďže je v jeho orchestrálkach zakaždým cítiť prílišný schématizmus a predvídateľnú matematiku, no tuto zdá sa začal pracovať na novom prístupe, vďaka ktorému podmaz zaujme ako vo filme, tak i samostatne a tak si soundtrack ešte pár krát pustím.

Len keby ste takto vedeli hodnotiť aj tie dnešné CSI a NCIS a Kosti atď, ktoré sú tým istým vývarom, akurát s mikroskopmi v pozadí.