rowdys

Russo Brothers zdegenerovani rokmi tocenia marveloviek rozlozili svoje cirkusove stany v Greengrassovom svete a natocili Bourna for mentally challenged. Ma to svoje momenty, no od tretieho aktu je to uz typicky natahovany netflixacky film tyzdna s showdownom, kde kazdy pali po kazdom, pricom po jednej do hlavy by si zasluzili aj scenaristi. Snad nedopadne rovnako aj Extraction 2. Vseobjimajucu hlupost trochu zachranuje charizma Billyho Boba a Ana a Ryan maju super chemiu. Obvykle sympaticky Chris hra pre zmenu uplneho kokota.

Garland si natocil svoju garlandovsku variaciu Villeneuveho Enemy a vysiel z toho typicky divny garland parable kusok. Gyllenhaalovo precitnutie a aj cesta k nemu mi chutili viac.

Dajte Reevesovi natocit novu Vranu! Gotham vyskladany z gotiky UK a art deca Chicaga a zahaleny v noci a dazdi je ako pohybliva malba, aka by pristala krvavej pomste Erica Dravena. Fraser za kamerou po Dune opat ohuril a lutujem, ze som si Batmana nedal na prvykrat v kine. Pribehovo je to uz ale o inom. Reeves sa snazi detektivnym scenarom channelovat temne klasiky a la Se7en no Riddlerova dejova linka je ako Fincher orezany o vsetky vysky a hlbky. Na komiksovku to asi staci, ale vyplnit tym tri hodiny je prestrelene. I tak je to ale pre DC krok spravnym smerom spat k Jokerovi po srackach ako Birds of Prey, The Suicide Squad a Wonder Woman 1984.

Matrix Resurrections je dalsim dokazom toho, ze koniec sveta sice s rokom 2000 neprisiel, zato nim ale velmi pomaly zacal a coraz viac nabera na obratkach. Ako si inak vysvetlit, ze v 2021 reziser(ka) po 20 minutach filmu posiela fanusikom in-your-face vysvetlenie toho, preco stvrty film vobec vznikol. Mnohi oplakavaju, ze sa na M4 nepodielal(a) aj Lilly Wachowski, no ja som naopak rad, ze aspon naoko si jeden zo surodencov zachoval aku-taku integritu. Kym original bol tiez metaforou na krizu identity, nestal v ceste inym interpretaciam. Resurrections je uz len priamociara Sense8-like alegoria s kulisou Matrixu. A tak sa pytam parafrazujuc jednu z postav: "Why use old code to make something new?"

Nech by som napiekol akokolvek skvely cheesecake, pokial ho na vrchu ozdobim kozimi bobkami, nikto to zrat nebude. Antlers ma uzasnu kameru, svetla a super atmosferu oregonskeho mestecka ako z Rust Beltu, ale zaroven pribeh toho najgenerickejsieho monster flicku, aky si dokazete predstavit. Cooper ma schopnosti a toolbox na natocenie skveleho hororu, jeho styl by sedel na nejaku sialenost od Lovecrafta. Ale Antoscov The Quiet Boy bol velmi zla volba.

Adaptacia trpi akousi dichotomiou, ked na jednu stranu je bohata na hromadu vacsich ci mensich detailov, ktore ocenia znalci predlohy, na stranu druhu ale miestami posobi chudobne a odflaknuto a s pribehovymi zmenami tam, kde ich nebolo treba a casto diktovanymi rozpoctom. Narabanie s nim budi nevyvazeny dojem a napriklad Firefly dokazal byt vo vizualnom vyobrazeni svojho sveta konzistentnejsi i napriek financnym limitom. Soundtrack je opat kategoria sama o sebe a hudbe jedinej sa da dat plny pocet bez vyhrad, kedze sa on postarali i tentokrat SEATBELTS. Dynamika bojovych scen trpi turnbase syndromom, ked na seba obcas vsetci uprostred boja na sekundu zazeraju, aby niekto vyplul hlasku. To uplne zabija flow a posobi to priam hrackarsky. Akcni reziseri asi prave boli vybookovani Paramountom a HBO. Nie som fanusik silenej LGBTI agitacie v masmediach ale tentokrat sa musim postavit na obranu tvorcov pred bigotmi, pretoze uz samotne 23rocne anime malo svoje nonbinary a gay postavy a teda nie je to tentoraz ziadna silena tlacenka. Co sa ustredneho osadenstva tyka, tak ked je najvernejsie stvarnenou postvou corgi Ein, Faye ide kompletne mimo misu a Ed chyba az do konca, tak mate problem uz pred prvou klapkou. Na Spikea a Jeta nech si spravi kazdy svoj nazor. Novak s Johnsonom si neraz uplatnuju dramatic license kvoli sequelu a fanusikovia budu kvoli tomu vrcat, ale z tohto pohladu to je omnoho mensi pruser, nez Goyerova Foundation, ktora priam hranici s herezou. Netflix mohol radsej vrazit prachy do anime spinoffu s povodnymi tvorcami, nez v mnohych smeroch limitovaneho live action remaku a mal sancu na uspech.

Ist do filmu naslepo, prisahal by som, ze sa divam na noir od Coenovcov a nie novinku Soderbergha. Toho ale rychlo prezradila volba anamorfickeho objektivu (v credits sa dakuje Kowa Lenses), ktory je fajn do uvodnych titulkov na navodenie dobovej atmosfery, ale drzat sa ho cely film je uz trochu moc a fisheye skreslenie zacalo pri panningu rychlo liezt na nervy. Za toto mu da palec hore asi len Spike Jonze. Scenar svojou nevypocitatelnostou bavi, ale ku koncu to kadenciou zvratov uz zacinalo pripominat heist epizodu Ricka a Mortyho parodujucu vsetky zanrove caper tropes. Film mi pravdepodobne rychlo vyfuci z hlavy, ale to jedno zhliadnutie za to stalo.

Od filmu som si sluboval Sorcerera na lade a namiesto toho som dostal steinbeckovskeho Lennieho a Georgea so seagalovskym treatmentom o dementnom sprisahani, ktore ma s nehostinnym survivalom pramalo spolocne. Za tych par dobrych The Wages of Fear momentov jedna hviezdica a zvysok je len cash grab zmykajuci Neesonovu znacku, ktora sa topi rychlejsie nez Gronsko.

Problemy modernych "workamperov" film nastienuje len velmi orezane a moze za to hlavne Chloe Zhao, ktora jednoducho vytvorila obmedzenu hlavnu postavu. Fern totiz nereprezentuje doveryhodne nomadsky svet. Temou Nomadlandu je v prvom rade kocovne prezivanie z nevyhnutnosti v post-Greenspanovskej Amerike a napriek tomu, ze Fern dostane tri solidne moznosti ako sa vymanit z pruseru, do ktoreho jej zivot dospel a este hlbsie smeruje (60nicka bez zdravotneho poistenia s dozivajucou obytnou dodavkou, ktoru si nemoze dovolit nahradit novou), tak zarputile sa znovuziskaniu socialnych istot brani. Cela jej charakterova cesta sa sustredi na nejake ctenie si pamiatky zosnuleho manzela a tak skutocne nomadske problemy ako financne nedostupna zdravotna starostlivost a alkoholove/drogove zavislosti su tu uplne tabu a jediny pohlad na socialne zabezpecenie sa venuje sezonnym robotam, na ktorych nomadi zavisia. Jej pribeh pre divaka ostava po cely cas nedopovedany, pretoze ani samotna Fern nevie, kam dalej smeruje. Ista je len jedna vec - smeruje presne proti prudu chovania, ake by si zvolil kazdy clovek v jej situacii. Pasaze, kde ochotnicky vystupuju skutocni nomadi so svojimi pribehmi a ich patron Bob Wells su jedine skutocne uprimne momenty, ktore koresponduju s posolstvom zurnalistickej predlohy. Bude zaujimave sledovat, ci Akademia pozersky vylozi Nomadland na piedestal. Ja som ostal rozcarovany.

Studio 60 a Newsroom pre tuto dekadu s komplexne stvarnenou MeToo kauzou. Serialu by ale povestny Sorkin touch neuskodil, no i bez neho je Morning Show napinava a protivna presne tam, kde treba. Apple si tymto zabezpecil relevanciu a dufam, ze v dalsej originalnej tvorbe nepolavi. Nedajte sa odradit prvou epizodou, kde este nie je zrejme, ci sa z toho nevykluje Telerano: The Movie. S vynimkou dvoch casti je Morning Show paradne vygradovany serial s viacrozmernymi postavami, v ktorom sa tvorcom podarilo vyhnut SJW agitke a drzat sa v medziach zdraveho rozumu, co si zasluzi dvakrat podskrtnut.