rowdys

Po dvoch výborných M:I to McQuarrie neskutočne dojebal. Po sterilnom intre plnom blbých rečí nasleduje akcia, ktorá je slabým odvarom naháňačiek z Rogue Nation a Falloutu, len aby ju následne vystriedala ešte debilnejšia rozťahaná rozprava o ničom v Benátkach, ktorá už významne konkuruje v dementnosti marvelovkám. Celý scenár pôsobí, akoby ho napísala AI a prvých 90 minút by som bez milosti vyškrtal. Chémia medzi postavami sa vyparila, každý sa tvári vážne ako hovno a prednáša fatalistické repliky, ktoré dnes znejú trápne už aj vo videohrách. Namachlená Pom Klementieff s katanou sem asi zablúdila z kastingu Johna Wicka. Trošku to zachraňuje záver vo vlaku ale inak DR1 vo svojej nezáživnosti vážne konkuruje M:I 2. A to som v auguste vyplakával, že som to nestihol v kine...

Rogen s Goldbergom narobili z originu mnohých postáv riadny milkshake, kde ich dynamika buď nebude dávať v pokračovaní vôbec logiku (prekopanie zrodu Splintera úplne zabilo možnosť zúžitkovať Shredderovu Oroku/Hamato pomstu), alebo je úplne anachronická (April, Mutanimals). Návrat k Archie Comics TMNT Adventures koreňom sa tak koná len veľmi čiastočne. A hoci si tvorcovia na sequel odložili dobre dláždenú cestu Foot Clanu, snaha o replikáciu Spider-Verse rehashu pokrivením hlavných postáv a Mutanimals tu v mojich očiach až tak dobre nedopadla. Audiovizuál je ale fakt super a 90s kids si tu nájdu kopu odkazov (Hey Arnold, Vanilla Ice, Eastman High...).

Po prvej epizóde sa City Primeval javí ako poctivé starosvetské krimi, ktorému neublíži ani relokácia do Detroitu, pretože Givens a leonardovské dialógy sú v E01 prítomné. Veľmi rýchlo sa ale ukazuje, že predloha nemala s Justified pôvodne nič spoločné a začína byť cítiť snahu kriesiť osem rokov práchnivejúcu mršinu. Justified je po dekáde totiž už taktrochu vecou spomienkového optimizmu, kde celý šarm stál na Olyphantovi, Gogginsovi a apalačskom vidláctve. Namiesto aby tvorcovia ostali verní tomu, čo fungovalo, naservírovali síce pre seriál geneticky hodnoverného záporáka, ale úplne zmenili zvyšok DNA špirály. Keď už sa po 8 hodinách konečne zjaví Boyd, jeho cameo pôsobí ako nesahat-pouze-koukat provokácia diváka, navyše s neistým sequelom. Mal to aspoň zrežírovať Tarantino, ako sa pôvodne plánovalo.

Rok poctivo budovaný cyber heist, ktorého genialita spočíva rovnako v technickom skille ako aj v trpezlivosti. Dokument natočený dynamikou, ktorá mi pripomenula Zero Days ukazuje, že aj pedantne naplánovaná operácia, ktorá vysnorila každú vulnerabilitu od spear phishingu a lacných nesegmentovaných switchov v banke, až po absenciu FED hotlinky počas víkendov, môže vo veľkej miere stroskotať na nepredvídateľnej komickej náhode, preklepoch vo SWIFTe a Lazarus rukopise (Sony/Interview attack). Na druhú stranu ale tam, kam nedosiahla korupcia, pomohla nekompetentnosť úradníkov a politikov. Heist, ktorý síce sám o sebe nemal devastačnú a ekonomickú silu Stuxnetu, NotPetya alebo WannaCry, ale projektový manažment, aký sa za ním skrýval by sa mohol vyučovať. V dokumente sa zišlo niekoľko známych tvári zo Symantecu, Broadcomu a ďalších cybersec firiem, z novinárov mi chýbal Brian Krebs. Zásluhy Kaspersky Labs sú z pravdepodobne geopolitických dôvodov opomenuté. Billion Dollar Heist si užijú rovnako laici ako i my od fachu. Osobne by som ale obetoval pár minút vysvetlovačiek a dal viac priestoru podrobnejšej investigatíve na spôsob Wirecard.

Idris si to viditeľne užíva, no dej je s každou epizódou deravejší ako vzdušný priestor Rumunska. Nevidí sa často, že britský scenár trpí americkými tropes a znásobuje to ešte i prevažne nesympatickým obsadením. Ako-tak atmosféru to má možno vtedy, keď si to pustíte na skrátenie času počas interkontinentálneho letu, ale inak je to po nádejnom rozbehu nemastné a neslané ako lietadlová strava.

Soderbergh opäť natlačil hromadu známych tvári na tri metre štvorcové, no séria je vo výsledku iba ďalším technickým cvičením natáčania na iPhone, tentokrát ale navyše s priblblou zápletkou, kde Cch Pounder hrá Voodoo Mamu Juju. Neviem o čo Solomonovi išlo - či o stret starého a moderného sveta, alebo pokus vytvoriť konflikt skrz najabsurdnejší plot, aký sa z newyorského melting potu dá vyžmýkať, každopádne je to ďalší zbytočný projekt, pri ktorom by ma neprekvapilo, ak by mal pôvodne skončiť naporcovaný na Quibi, no už to nestihol a tak sa nad ním zľutovalo HBO. Najnudnejší Soderbergh od čias Haywire.

Veľká škoda, že toto nenatočil Richard Kelly, v rukách ktorého by z toho podľa mňa dnes bol minimálne rovnaký kult ako Southland Tales. Príbeh plný hlavolamov, ktoré už z podstaty deja schválne nikam nevedú, no trefne kritizujú konšpiračnú scénu a povrchnú popkultúru. Krásne LA, ešte krajší Disasterpeace podmaz a odkazy na starý Hollywood. Akurát, že nie je zábavné sa na to s výnimkou pár scén (elite scheme) dívať, čo ma po výbornom It Follows zaskočilo nepripraveného.

Úžasná kamera v štýle Raid 2, no nie až tak úžasné digitálne machule. Príbeh je primerane blbý žánru a je postačujúci, neprekáža akcii. Chrisov team žoldákov je opať charizmatický a je škoda, že si Idrisa šetria až na ďalšiu časť. Celkovo sa mi ale prvý Extraction páčil viac, lebo sa držal pri zemi. Dvojka to miestami prepískne až na úroveň prehnanosti Call of Duty.

Nápady sa minuli. Tri z piatich epizód by pasovali do del Torovho Kabinetu alebo Krajných medzí, no v Black Mirror, ktorý sám seba opisuje ako špekulatívnu fikciu, ktorá skrz technológie komentuje sociálne témy, nemajú vlkodlaci a démoni čo hľadať, alebo si mal Brooker vymyslieť lepšie metafory.

Watergate už bol sfilmovaný z každého uhla, takže satirický štýl na zachovanie sviežosti materiálu neznel zle. Prišlo mi to, akoby sa tvorcovia snažili channelovat absurdizmus The Death of Stalin, na rozdiel od ktorého ale v pripade WHP humor pôsobí dosť často strojene a rutinne. Tam kde ale Gregory s Huyckom trafia správnu notu, tak to stojí za to. Na rozdiel od rok staršieho a mne sympatickejšieho Gaslit sa WHP až príliš dlho sústredi na to, kto z dua Hunt a Liddy je väčší debil a širšia kulisa tým trpí. Seriál chytí dych až štvrtou epizódou, keď sa prestane snažiť o komédiu a prehodí na dramatickejší tón. Napriek tomu oceňujem na prvých troch epizódach opis detailov, ktoré k Project Gemstone viedli.