classic

„Cestné hry” sa výsostne uskutočnia iba na austrálskych cestách, a to konkrétne medzi týmito dvomi mužmi : Prvý, ako sa tradične povie, dobrák od kosti, ktorý by aj tú svoju poslednú košeľu dal, je Patrick Quid, šofér nákladiaku, ktorého spolucestujúcim je práve Boswell, psovitá šelma Dingo, čo je trochu, povedzme neobyčajné. Druhý, ako sa zvyčajne hovorí, je sériový vrah (stopárok), to jest neznámy chlapík s tmavo-zelenou dodávkou, ktorý bude Paťovi neustále visieť za zadkom, alebo postupne sa snáď »miska váh« konečne obráti na opačnú stranu ? Počas toho jednak zastaví istej, hysterickej a hrdzavej žene Madeleine Day, vďaka čomu môže nadviazať na verbálnu komunikáciu, a tak mu aspoň rýchlejšie ubehne voľný čas, ktorého má v podstate, neúrekom. Niežeby sa vyslovene len nudil, totiž, často stretáva rôznych bláznov, ktorí doslova hazardujú so životmi na komunikáciach, viď starší pán s dreveným člnom "Lady Luck II" , uchopeným na prívese, bohužiaľ zrovna jemu šťastie priať extra nebude. A do tretice vari už všetko dobré, keďže kočku v bielom klobúku, už dva krát míňal, a ani raz pritom nezastavil, a tak teraz má unikátnu príležitosť, aby mu spríjemňovala spoločnosť, no namiesto toho, sa zoznamuje s potenciálnou hrozbou. Odteraz to začína byť čoraz viac zaujímavejšie, čo si isto uvedomuje i Pamela, "hitch" ("cestovateľka autostopom"). Sherlock a Watson sa síce (ne)dajú len tak ľahko zastrašiť, ale ak už pôjde konečne do tuhého, tak nebude Holmesovi do smiechu... / Legendárny thriller od protinožcov, ktorý je mixom Duelu a Stopára, ale zároveň aj prirovnávaný k Hitchovmu Oknu do dvora, a tak sa dá celkom podotknúť, že napätie mu just vôbec nechýba. Ústredná dvojka je vskutku veľmi podarená, najmä Stacy Keach, si väčšinou stále čosi šomre popod nos. Jamie Lee Curtis nemá toľko hereckého priestoru, ako v desivom a kultovom horore - Halloween, no i napriek tomu nebola iba do počtu ! Film má taktiež i kvalitnú montáž a imidž, bez čoho by sa sotva obísť mohol. Trochu som na záver váhal s konečným hodnotením. Ako vidieť, ostalo na troch "dobrých" hviezdičkách, čo nie je ani veľa ani málo, taký, zlatý stred.

„Raňajkový klub” pozostáva konkrétne (zatiaľ) z piatich členov. Prvý krát sa majú stretnúť 24. marca, to jest sobota, roku 1984, so začiatkom o siedmej hodine ráno, a to nikde inde, než práve na Shermerskej strednej škole, Shermer, Illions. 60 062. Dôvod ? Všetci totiž majú byť povinne › po škole ‹ až do štvrtej popoludní. Príčina ? Každý z pätorky zrejme niečo (veľmi) zaujímavé vyčudil, ba asi okrem »blázna« , ktorú dopĺňa ešte toto kvarteto: „génius, športovec, princezná a vyvrheľ” . Asistent riaditeľa školy Richard "Dick" Vernon im všetkým na margo zadal tiež i domácu úlohu: „napísať esej, najmenej s tisíckou slov, o tom, kto si myslia, že sú” ? Čas ? Do 16:00 ! Namiesto pôvodného zadania, sa začnú venovať predovšetkým sami sebe, spoznávať sa navzájom, čo vonkoncom nie je hneď také jednoduché, pretože nie sú povahovo na rovnakej vlnovej dĺžke, každého čosi vo vnútri poriadne škrie, tým pádom vznikajú medzi nimi rôzne konflikty, spojené s krikom, hádkami, či strkanicami. Minúty síce pomaly plynú, a to ani nehovoriac o hodinách, ktoré sa ináč i neuveriteľne vlečú, ak človek len čumí do blba, predznamenáva najmä to, že na tento víkend nielenže nikdy nezabudnú, ale otázne je taktiež aj to, ako sa vlastne budú ksichtiť v pondelok, ak sa trebárs, stretnú kdesi na chodbe vzdelávacieho inštitútu ? Prezradím iba jedno, že vydržte to s nimi až do záverečnej, pričom budete aj následne odmenení za to, čo ste sa to vlastne všetko o nich dozvedeli... ? / Rannejší John Hughes, je ešte o chlp lepší, ako s Ferrisom Buellerom o rok neskôr ! Emilio Estevez, ktorý inak otcovi Martinovi, ako by priam z oka vypadol, podáva autentický a civilný, herecký výkon, ale zase si na druhej strane vôbec nemyslím, že by dominoval celému plátnu, pretože v podstate každý z mladých hercov, má dostatok hereckého priestoru, najviac si ho asi užíva strhujúci Judd Nelson, ktorý svoju postavu "Johna Bendera" doslova žral, ale asi mal tak vďačne nastavený scenár, z ktorého si ukrojil najväčší kus. Prekvapila i › šedá myška › , Allison Reynolds, od ktorej sa to dalo asi čakať, to bol jej cieľ. Extra pohodový filmík, ktorý skôr pripomínal drámu, než komédiu, a tak by sa mohlo predsa jednať o akúsi dramédiu ?

„Voľný deň Ferrisa Buellera” , snáď úplne toho najväčšieho blicéra pod šírym slnkom, a do toho si ešte primiešajte i extrémne chronického hypochondra, aký hádam nemá obdobu v dejinách varenia, keď po spojení práve týchto dvoch »receptov« dohromady, v podstate priamo ochutnáte naprosto úžasný pokrm, i napriek tomu, že veľmi dobre viete, ako chutí zakázané ovocie. Obľúbite si ho určite, pretože budete na ňom čoraz viac závislejší, než ho, povedzme vyvrátite, keďže je tak neuveriteľne naplnený samými ingredienciami, že rodičov ponúkne jedna radosť, tí mu ho totiž zhltnú i s navijakom, so sestrou Jeanie, je to už o čosi horšie, lebo jej až tak extra nechutí, kedy viac-menej len závidí, že nedokáže tak skvelo navariť, ako on, a tak ho tým pádom nenávidí, až to nie je normálne, ako nikdy nepovie na tohto (šéf)kuchára jedného, pekného slova ! Stredoškolák, ktorý je viac poza školu, ako v jej interiéri, chýbal v poslednom ročníku už 9 krát, na čo si čochvíľa posvieti sám dekan pre študentské otázky, Edward R. Rooney. Doslova sa ho snaží prichytiť pri čine, to jest, pôjde ho pozrieť domov, ako sa má... ? Má sa celkom fajn, lebo už dávno vyrazil s kamarátmi na záťah po Chicagu, išli spoznávať svet... Zamindrákovaný Cameron Frye, je prvý z dvojice, jedná sa o jeho najlepšieho kamoša, spolužiaka, ktorý zaobstará odvoz, čiže na «1961 Ferrari 250 GT California Spyder» , im bude vskutku priam vynikajúco fúkať vietor do plachiet, pokiaľ samozrejme "Came" (ne)bude súhlasiť s jeho vypožičaním, ale čo s týmto športiakom urobil neskôr, tak to je vážne na hlboké zamyslenie sa nad sebou... ?! Tretia do partie, je krásavica Sloane Peterson, ktorá je zároveň i priateľkou iniciátora akcie. Protagonista sa nám súčasne aj niekoľkokrát prihovorí priamo do objektívu kamery, čím nás nielenže vťahuje rovno do deja, ale ho to popritom robí aj nadčasovým, zaujímavým a nevšedným. / John Hughes, to je ten scenárista legendárnej, ustavične recyklovanej komédie, Alone Home, kde malo predsa to nepodarené chlapčisko nastražené pasce na myši všade po dome, a vedzte, že i naša hlavná postava je na tom skoro podobne, len používa trochu iné, dômyselnejšie, technické vychytávky. Matthew Broderick si strhol Ferrisa Buellera - geniálne, fantasticky a famózne, perfektný, herecký výkon, ktorý trochu zatienil hereckých kolegov - Alana Rucka a Miu Saru ! Naopak, celkom zručne mu sekunduje Jeffrey Jones, ktorý sa bude cítiť, ako zlodeji u Kevina McCallistera. Budúca "Baby" Houseman z Hriešneho tanca, alias Jennifer Grey, si zase zahrala neurotickú sestru M. Brodericka. Pôvodný scenár je naplnený všelijakými delikatesami, réžia je doplnená množstvom zákuskov, produkcia je už nachystaná na tanieri, a tak neostáva nič iné, než ochutnať, a buď sa budete následne oblizovať, ako aj ja, alebo vás jednoducho chytia žalúdočné kŕče, čo vám vonkoncom neprajem, záleží jedine na vašom citovom rozpoložení, ako sa s touto exkluzívnou pochúťkou sami vysporiadate ?

„Rýchle časy na strednej Ridgemont” , alebo ešte aj rýchly a nezáväzný sex, ktorý popritom vyhľadávala pôvabná a »budúca nymfomanka« , Stacy Hamilton, ktorá tak často strieda svojich partnerov, ako ja ponožky. Keď zrovna nesedí v škole, tak brigáduje v pizzérii v obchodnom centre, kedy už voľným očkom pokukuje po všelijakých, potenciálnych nápadníkov, pretože taká fešanda, akou bezpochyby je, si v podstate môže vybrať úplne kohokoľvek... Predajca stereo kazetových prehrávačov, Ron Johnson, bude v úvode jedným z nich. Nasledujú i ďalší, medzi ktorými môžme nájsť, trebárs týchto dvoch kamarátov: Mike Damone a Mark "Rat" Ratner, ktorí si, povedzme navzájom požičiavajú svoju frajerku, ale ani o tom poriadne nevedia. Pokiaľ sa dookola neriešia samé trampoty medzi mladými ľuďmi, to jest študentmi, tak triedny zabávač, snáď večne zhúlený surfer Jeffrey "Jeff" Spicoli, sa na hodinách pána profesora Handa, postará o kolotoč nepredvídateľných gagov, čím trochu odľahčuje napätú atmosféru, no zase na druhej strane, iný profák, pán Vargas, pre zmenu, disponuje dosť morbídnym zmyslom pre humor, čo tiež nie je od veci, keď sa to celé taktiež spojí dohromady... Inak, dá sa povedať, že títo (všetci) "mladí" , vskutku ani nevedia, čo od roztopaše, totiž, sú z dobre situovaných rodín, a tak si dovoľujú viac, než je vôbec prípustné, kde im nechýba žiadna sebavedomosť a drzosť, čo je «smrteľná kombinácia» . Nie sú ani bohvieako (ne)sympatickí, ale okrem odvážnejších scén, boli zvyčajne bezbranní... ? Každý to vidí ináč, čiže záleží na tzv. uhli pohľadu. / Minimálne sa mi protivila i forma nakrútenia tohto filmu, ktorého sekvencie spojené so strihom, vytvárali celkovo veľmi chaotický obraz. Nemyslím si, že režisérka Amy Heckerling má ideálnu predstavu o tom, ako sa má správne režírovať, kedy zakričať „akcia” a „stop” ! Je to len akýsi, bizarný zlepenec jednotlivých sekvencií, ktoré nielenže do seba práve najlepšie nezapadajú, ale ani nemajú vonkoncom vyvážené tempo. Síce Sean Penn je napísaný prvý v titulkoch, no nevyzeralo to tak, že by hral hlavnú postavu, skôr epizódnu, ktorá akonáhle sa objavila na plátne, tak všetko hneď bokom, vtedy stál film aspoň za »mastný guláš« , naopak Jennifer Jason Leigh, to mala takmer zo všetkých najťažšie, keďže si jej rola vyžiadala veľa šteklivých a horúcich scén... Obidvaja zaznamenávajú výraznejšie, filmové debuty, určené pre kiná. Ostatný ansámbel: Nicholas Coppola sa iba na sekundu mihol, Forest Whitaker na minime priestoru, nakoniec zaujal, či Robert Romanus a Brian Backer, sa extra do budúcnosti nepresadili, dvere do Hollywoodu ostali pre nich navždy zatvorené, i keď v tomto prípade sa jednalo o celkom "pozoruhodné výkony" . Scenárista Cameron Crowe išiel po celý čas na vec zostra, nikdy nikomu nič zadarmo nedaroval, s postavami sa absolútne nemaznal, i pre neho sa jedná o odrazový mostík. Asi som staromódny, pretože snímok mi bohvieako nesadol, to by ale nesmel pôsobiť tak zmäteno, ako vyhlásenia Igora Matoviča !

„Náušnice dámy de...” sa vskutku podávajú, ako taký horúci zemiak ! Aristokratická grófka Louise sa počas »krásnej doby« , naozaj nevedela poriadne spratať do kože, inak by si zrejme len tak nedovolila predať svadobný dar od generála Andrého de... , zároveň, tváriaca sa prihlúplo, že sa predsa nič také hrozné nestalo, len kdesi (ne)vedomky zapatrošila luxusné šperky s diamantovými srdciami... Klenotník, pán Rémy, sa čochvíľa prizná, o čo vlastne ide, a tak sa opäť dostávajú naspäť k pôvodnému majiteľovi len s tým nepatrným rozdielom, že tentokrát ich radšej venuje svojej «milenke» Lole, ktorá je akurát na ceste vlakom do Carihradu, keď onedlho ich prehrá v rulete... Odkúpi ich práve diplomat, barón, Fabrizio Donati, ktorý ich zase podaruje, teraz, skúste uhádnuť komu... ? Nasleduje bizarný kolotoč tajuplných hier a intríg medzi postavami, a to len preto, aby sa nikto z dvojice nikdy nedozvedel skutočnú pravdu ? Frivolná Louise, jednoducho bez týchto »ušných ozdôb« nedokáže (pre)žiť, pričom konfrontácia na seba nenechá dlho čakať, pretože súboj medzi sokmi visí doslova na vlásku, alebo ani so zdravím, nie je na tom zrovna úplne najlepšie... / Fascinujúca Ophülsova réžia ma doslova a do písmena preniesla v čase do "Belle Époque" , kde to priam neuveriteľne sršalo samými, (čiernobielymi) kostýmami, ktoré sa obzvlášť na hercoch fantasticky vynímali, najviac na ústrednom trojlístku: Charles Boyer, Danielle Darrieux a Vittorio De Sica, ktorí podávali strhujúce, herecké výkony, nielen preto, čo mávali na sebe oblečené, ale najmä, aký popretkávaný scenár sa im sám na podnos ponúkal, že vďačné úskalia si pre nich väčšinou prichystal, až sa môžu tým pádom za predlohu Louise de Vilmorin, vrelo poďakovať, až z toho cítiť ženský rukopis, ktorý nielenže zaujme i mužské publikum, ale predovšetkým je určený nežnému pohlaviu, ktoré sa snáď v Louisi uvidí... ? Koniec je trochu nejednoznačný, čiže je iba na nás, ako si ho vyložíme...

„David Attenborough: Život na našej planéte” Zem, nevyzerá do budúcnosti úplne najideálnejšie, o čom v troch častiach dokumentu, húževnato, po celý čas rozpráva britský prírodovedec, Sir David Attenborough, ináč mladší brat hviezdneho režiséra Richarda, držiteľa dvoch oscarov za monumentálny epos Gándhí. Úvod tejto dôležitej záležitosti, sa začína kryštalizovať z „mesta duchov” , na ukrajinskej Pripiati, a to neďaleko jadrovej elektrárni Černobyľ, kde už všetci veľmi dobre vieme, k čomu tam konkrétne pred 34. rokmi došlo, čo je vôbec už - prvotný, varovný signál, že príroda si vždy nakoniec sama nájde cestu, ako pokračovať vo svojom ekosystéme, kedy to priam ideálne vidieť na trávnatom poraste okolitých budov, i napriek trvalej absencie ľudskej komunity, ak samozrejme ešte niekedy nedôjde k akejsi »jadrovej vojne« , keď s prichádzajúcej, nukleárnej zimy, by sa príroda asi len sotva spamätala, z tak extrémnej zmeny klímy, či zamoreného, rádioaktívneho prostredia, a tak si ja osobne myslím, že by sa najprv mali odstrániť (zničiť, zneškodniť) všetky jadrové zbrane, a až následne potom premýšľať nad potenciálnymi, prírodnými víziami, ktoré podľa mňa dajú ešte poriadny kus roboty, aby sa veci zmenili k lepšiemu. Sir Attenborough je vo svojich 94. rokoch, absolútnou a nefalšovanou osobnosťou (legendou), ktorá túto celú problematiku myslí vážne a úprimne, na nič sa nehrá, nič nepredstiera, ako mnohí pokrytci, ktorí napríklad ťažia zo svojej popularity, či celebritného vplyvu, podobne ako Leonardo DiCaprio, tzv. veľký environmentalista, ktorý sa na rôzne stretnutia, dopravuje súkromným tryskáčom. Vskutku, od neho má svetelné roky ďaleko ! Rekapitulácia: „Ako sa situácia (zatiaľ) vyvíja, bude sa naďalej (v blízkej budúcnosti) vyvíjať, a čo by sa malo vlastne všetko radikálne zmeniť, aby sme tomu včas predišli” ? Posledný bod je skôr nerealizovateľný, než realizovateľný, a možno po zhliadnutí tohto čerstvého dokumentu, sa kompetentní snáď už prebudia zo zimného spánku... ?

„Stopár” John Ryder má svetelné roky ďaleko, trebárs od pôvabnej »stopárky« Ellie Andrews, pretože má jednak naprosto nekalé úmysly, o čom sa v sobotu, krátko po 4. hodine ráno, čochvíľa presvedčí i taký Jim Halsey, ktorý je akurát na ceste z Chicaga do kalifornského San Diega, kde dostal za «domácu úlohu» sem doviesť toto auto. Zrovna leje, ako z krhly, a už sa spoza mrakov vynára akási zvláštna postava s typickým gestom, znamenajúcim, že sa chce dať niekam odviesť. Z cudzinca sa razom vykľuje šialený psychopat, ktorý sa Jima chystá s nožom zamordovať. Našťastie sa z takejto hrôzostrašnej situácie, dokáže i duchaprítomne vykľučkovať, pričom práve z takto nezaistených dverí, by sa mal dať pomerne ľahko, povedzme takýto votrelec, rovno vykopnúť na čerstvý vzduch, čím by sa ho v podstate raz a navždy definitívne zbavil, kedy by ho zároveň už vonkoncom nezaujímalo, či by si stopol ďalšieho nešťastníka, alebo ho predsa trochu hryzie svedomie, keď sa vracia do epicentra... ? Na chvíľu si možno vydýchne, ale už o malý moment neskôr, prechádza okolo štvorčlennej rodinky, s ktorými sedí aj, skúste teraz dva krát hádať, kto ? Totiž, naivne si myslel, že je naveky koniec, skôr naopak, odteraz začína neopakovateľný, psychický teror, hra mačky s myšou, neustále prenasledovania a samé, časté nedorozumenia s "mužmi zákona" , ktorí ho mylne považujú za vraha policajtov, či aj dočasná variácia na Bonny a Clydea, a to iba kvôli tomu, že do tejto šľamastiky zapletie aj kočku, servírku Nash, ktorá mu ešte dokonca pomôže v kritickom bode obratu, čím si spečatili takúto nálepku. Všade naokolo, vskutku ozaj brutálnym spôsobom, umiera množstvo ľudí, že až do samého konca, nie je jasné, ako sa to vlastne skončí ? / Dovolím si tvrdiť, že obsadenie holandského herca Rutgera Hauera do zápornej úlohy Johna Rydera, bolo priam kľúčovým faktorom, ktorý tvorí až 75 % celkového úspechu, tohoto hororového thrilleru ! Jeho démonický, herecký prejav naháňal hrôzu nielen C. Thomasovi Howellovi, ktorý si mimochodom zahral jednu z vedľajších postáv v legendárnom scifíčku E.T.: The Extra-Terrestrial, ale i nám (všetkým) divákom. Priznám si, že som pociťoval neuveriteľné zimomriavky. Jennifer Jason Leigh bola v mladom veku veľká fešanda. Pre režiséra je tento snímok jednoznačným »opusom magnumom« , už nikdy viac sa mu ani po členky nepriblížil ! Kamera Johna Sealeho / strih Franka J. Uriostea / výprava Dennisa Gassnera, tak týmto trom pánom nemám absolútne čo vytknúť, to je nenormálna pasia pre oči ! Pochválil by som tiež i Markovu hudbu a Ericov scenár, ktorý sa miestami správa akosi »supermanovsky« , no i napriek tomu má vysokú úroveň ! Skoro - geniálna záležitosť, ktorá vás vari utvrdí o tom, že by (ne)mali v žiadnom prípade k vám do auta nasadať stopári... ? Vezmite si napríklad, že niekto po zhliadnutí Čeľustí, už viac nevkročil do mora, čiže všetci, potenciálni vodiči, majte sa veľmi dobre na pozore, ak budete chcieť niekomu (neznámemu) zastaviť... Síce nemusí ísť hneď automaticky o "Johna Rydera" , ale človek proste nevie poriadne dopredu odhadnúť, kto mu nasadne do gazíku... ?

„Kalifát” je naprosto šokujúcou, severskou, čoraz viac aktuálnejšou minisériou, ktorú som vskutku zhltol, takmer na jeden záťah, pretože sa to vôbec ani inak nedalo podniknúť, keďže bola väčšinou tak extrémne strhujúcou, až som bol ňou tak neuveriteľne posadnutý, že som si musel dožičiť jej ďalšie dávky. Začína sa odvíjať v sýrskej Raqqe, kde spoznávam čerstvú, moslimskú mamičku Pervin El Kaddouri, ktorá má niekoľko týždňové bábätko Latifu, manžela, sympatizanta s Islamským štátom, Husama, ale najradšej by už vari chcela definitívne odtiaľto odísť, pričom, Škandinávia sa javí, ako priam ideálna voľba, lebo už raz zo Švédska odišla, konkrétne naspäť do Sýrie, kedy zrovna práve teraz, ľutuje toto svoje nešťastné rozhodnutie. Črtá sa jej veľká šanca na návrat, kde to nebude až také jednoduché. Totiž, zisťuje, že sa schyľuje ku koordinovaným, teroristickým útokom, organizovanými vo Švédsku, a uskutočnenými niekoľkými aktérmi. Koordinátorom celej akcie je spojka »Cestovateľ« , skrývajúci sa pod rôznymi identitami, momentálne ako Ibrahim "Ibbe" Haddad, školský asistent. A práve jemu sa podarí nalákať zopár «ovečiek» , trebárs, trochu, povedzme naivné deviatačky, Sulejku Wasem a jej kamarátku Kerimu, a netreba tiež podceňovať sestru "Sulle" , Lishu. Naopak, bratia Jakob a Emil Johannissonovci, sú už dávno pevne rozhodnutí a po zuby ozbrojení... Prejdem ku policajtom zo švédskej bezpečnostnej služby. Fatima Zukič s balkánskym pôvodom, si zobrala na starosť telefonickú komunikáciu s Pervin, ktorá jej prezradila, čo sa vlastne chystá, že systematicky sa dostáva čoraz bližšie k tomu, aby sa snáď včas zabránilo k prekazeniu všetkých atakov, za čo by sa na oplátku dostala k vytúženej slobode. Charakterov je síce viacero, ale najmä tieto ženy (dievčatá) Pervin, Fatima a Sulejka / Lisha / Kerima, najviac určujú tempo diania. Scenáristicky ide o šikovne napísané postavy, ktoré sa jednak medzi sebou prepájajú, a keď sa potom následne i pretnú, vážne to bude stáť za to. Všetkých ôsmych epizód sa bravúrne režisérsky zhostil Goran Kapetanovič, a preto majú tak vyváženú úroveň. Vynikajúca práca kameramana Jonasa Alarika, ktorý si občas vypomáhal ručnou kamerou, čím v podstate iba zvýrazňoval celkovú atmosféru, kde sa razantne zvýšil jej celkový účinok. A tento spoľahlivý tandem, doplnený ešte aj o šikovný a presný strih, ktorý vám nedal šancu na žiadny oddych, len zdôrazňoval a podtrhoval súčasnú tému migrantov v Európe, ďalej praktiky na Blízkom východe, keď »krehkosť« medzi týmito dvomi zložkami, je viac, než výstižná ! Herecký ansámbel je skvostný. Nepoznám ho, no odteraz si ich zapamätám. Netflix ma zo dňa na deň neustále len prekvapuje - v dobrom slova zmysle, pred pár rokmi, by som to ale vonkoncom nepovedal !

„Kto je ďalší?” , je kontroverzná, slovenská, dokumentárno-naratívna, poviedková dráma, pojednávajúca o (ne)spoločenských témach, ktoré pre pokoj v duši, by mali radšej ostať aj naďalej tabuizované, čo sa našťastie rozhodol snáď natrvalo prelomiť scenárista a režisér Miro Drobný. Totiž, nakrútil strašne extrémne pôsobivý snímok, zložený z troch častí (kapitol). V prvej, slovenskej, s názvom »Povstanie« , sa venuje "kyberšikane" , ako takej, keď v plnej miere postihne daného jedinca, o čom pred plným obecenstvom mladých ľudí, rozpráva (a potom tiež i zaspieva) rapperka Aless, ktorá to prežila na vlastnej koži. V druhej, ruskej, s názvom »Profit« , zase sleduje dvoch ruských maľčikov, ako lezú po všelijakých mrakodrapoch, žeriavoch a vežiach, a to konkrétne v Číne, v Južnej Kórei, až po naše Jaslovské Bohunice. Oleg a Vadim sa zaraďujú k tzv. "Youtuberom" , ktorí v extrémnych výškach, nakrúcajú videá a fotia, a to v tak šialených pozíciach, až sa nejednému človeku z toho zatočí hlava. Vôbec, stred bol pre mňa najviac najintenzívnejší ! A k nim sa ešte pripojí i ruská devuška, Angela (modelka) Nikolau, ktorá taktiež rovnako zdieľa tento adrenalínový prežitok, pričom tesne vedľa atómovej elektrárni, sa im to všetkým akosi vymkne spod kontroly. A v poslednej, anglickej, s názvom »Nemlč« , odohrávajúca sa v zimnom období v Prahe, obdobne rieši šikanu na internete, ani nie 14-ročného dievčaťa, ktoré sa k tomu vyjadruje prostredníctvom napísaných fráz na papieroch, ktoré následne prezentuje za asistencie "Neverbálnej komunikácie" , a to pred web kamerou svojho laptopu... Týmto sa v podstate dostávam do ďalšej, predchádzajúcej roviny, prečo k tomu vlastne došlo, čím sa už presúvam na úplne samý, fatálny koniec, kde sa zároveň dozviem naprosto šokujúcu informáciu, ktorá spájala aktérov dohromady... / Zhliadol som neuveriteľne existenciálnu vec, ktorá sa bezprostredne týka nás všetkých, iba pred tým všetci zatvárame oči ! Minimálne, úvod a záver, je tak rozšírený, psychologický fenomén, že je akurát na veľkom vzostupe, a preto by sa mal "povinne" premietať v školských zariadeniach, len je to tak pre mnohých ťažké sústo, patriace navždy do trezoru. Jadro mi zas sprostredkovalo totálnych fanatikov (šialencov), honiacich sa za samými "selfíčkami" na konte, ktorí kvôli nim koľkokrát riskujú svoje životy, len aby mali čo najväčšiu "spätnú väzbu" na internete. Túto chorobu (selfitídu) netreba podceňovať, keďže zapríčiňuje psychickú závislosť, hraničiacu s návštevou psychiatrickej kliniky. Ja som tak maximálne závislý z ("prehnaného") písania filmových recenzií, čo je oveľa krát lepšie, ako byť medzi týmito (všetkými) postihnutými jedincami, ktorých rastie ešte viac, ako húb po daždi !

„Útek do Barmy” je dobrodružný, technicolor film, nielen o malých, či väčších zvieratách, ale aj o dobrodružných povahách, medzi ktorými najviac vyčnieva práve - chovateľka slonov (indických) a veľká autorita, Gwenn Mar. Pozrieť si zblízka tigra, či pumu, v podstate nikomu neuškodí, ba rovno naopak, uvedie vás do stavu veľkého, adrenalínového napätia, ako sa to vlastne vykryštalizuje ďalej... ? Toľko všetky pozitíva. Teraz prejdem k samým negatívam, ktoré sa ináč na mňa od začiatku valili, ako trebárs, taká »colorádska lavína« ! Až sa ani pomaly nechce veriť tomu, že režisér Allan Dwan, voľakedy patril k tým úplne najväčším esám nemej éry, pretože po tých starých (najlepších) časoch, už ani chýru, ani slychu ! Vôbec to ale nie je priaznivo ukotvené, je to najskôr iba akýsi béčkový, hollywoodsky zlepenec, v ktorom naprosto nikdy nič poriadne nefunguje, totiž, väčšinou sa snaží byť tak scenáristicky - (ne)priezračný, že nás divákov stále vedie za nos, chce nás zmiasť, vytasiť ďalšie a ďalšie tromfy, ktorými by nás držal až do konca pevne vo zveráku, no namiesto toho to začalo pôsobiť samoúčelne, a to ani nehovoriac o všetkých chaotických postavách, ktoré sprevádzal nepríliš kvalitný strih. O to viac ešte zamrzí, že medzi nimi sa taktiež nachádzala moja extra obľúbenkyňa BARBARA STANWYCK, ktorá asi ako jediná, mi absolútne nevadí, keď sa poprípade objaví v hocakom nepodarku, keďže z toľkých jej produkcií, sa automaticky museli vyskytnúť i niekoľké oveľa slabšie kúsky, ktoré stoja napokon za videnie, ak si odpustíme všetko ostatné... Nevravím, že sa jedná o naprostú katastrofu biblických rozmerov, ide predovšetkým o filmový mišmaš, niečo v tom zmysle, ako keď si radšej (ne)vypočujete zmätočné vyhlásenia predsedu vlády SR, Igora Matoviča a jeho spolku ministrov. Escape to Barma = Zmetkovič, prepáčte, chcel som povedať Matovič !!! PS: Kľudne si pozrite tento snímok, ihneď spoznáte o čom hovorím...