classic

„Arizonský sen” je v prvom rade - surrealistická a nezávislá dramédia od sarajevského režiséra Emira Kusturicu, s účasťou balkánskeho štábu, súčasne s anglicky hovoriacimi hercami, ale našťastie sa odohrávajúca výhradne iba za oceánom na Aljaške, v New Yorku, no najmä v Arizone, citujúca najväčšie klasiky strieborného plátna, trebárs chronologicky podľa rokov, od North by Northwest, cez Godfathera II, až po Raging Bulla, s častým výskytom snových sekvencií s Eskimákmi a s lietajúcimi rybami, či tiež s naprosto čudným obsahom, a to ani nehovoriac o mimoriadne bizarných postavách, ktorým som sa jednak snažil plne (po)rozumieť, ale bohužiaľ, býval som z nich neustále zmätený ! Nielenže som absolútne nerozumel jednotlivým charakterom, ale taktiež mi neprestajne unikal i scenár spojený s chaotickou réžiou, z čoho sa nakoniec vykryštalizovali neuveriteľne dlhé dve hodiny a ešte čosi extra, čo bolo na jednej strane hrozne úmorné, až pomaly snáď vyčerpávajúce, no na strane druhej, sa to snažil všelijakými (ne)dostupnými prostriedkami vykompenzovať herecký ansámbel, medzi ktorými dominoval ešte ani nie 30-ročný Johnny Depp, ktorý sa mohol oprieť o skúsené Faye Dunaway a Lily Taylor. Zo všetkých zrejme najviac vyčnieval práve Vincent Gallo, ktorého citované imitácie filmov som si maximálne vychutnával ! Čo povedať na samý záver ? Vidieť znovu by som to už síce vôbec nechcel, ale svojich divných fanúšikov si film asi neskôr nájde, no ja k nim patriť nebudem, keď zároveň ku Kusturicovi sa tak rýchlo nevrátim...

„Piráti z Karibiku: Na konci sveta” , sú z môjho laického pohľadu - najviac najchaotickejší z celej, pôvodnej trilógie s celkovými roztržitými dojmami, no i napriek tomu si nakoniec udržali vskutku veľmi obstojné štyri hviezdičky, i keď možno už s istým výkričníkom, pričom trojka je iba o malý chlp lepšia, než jednotka, ale zase na dvojku nikdy nestačí... ! Totiž, drží sa takéhoto jednoduchého pravidla: „Všetci piráti, spojte sa” ! Keďže slizký Lord Beckett v predchádzajúcom dieli obdržal od Jamesa Norringtona výnimočný dar v podobe ešte stále bijúceho srdca Davyho Jonesa, a tak ho tým pádom drží v hrsti, zároveň ho môže vydierať, čiže spoločne sa snažia ovládnuť moria, t. j. zničiť všetkých (ne)dostupných pirátov, keď následne potom im v podstate už vôbec nič nebude brániť v tom, aby do poslednej bodky naplnili svoju megalomanskú víziu, ktorú sa našťastie snažia zvrátiť staré-známe postavy, ktoré budú mať určite o čo bojovať, ale súčasne sa do popredia vynárajú i mnohé, nepredvídateľné podrazy postáv, asi v takomto duchu, keď prvá vonkoncom nemôže (ú)plne dôverovať tej druhej, že trebárs tretia môže kľudne zradiť tú štvrtú, kedy takýchto všelijakých kombinácií, sa napokon ponúka neúrekom, a to je na tom asi to najzaujímavejšie, že si nikdy nemôžeme byť ničím poriadne istí, ako sa to vlastne komplet vykryštalizuje, že režisér Verbinski so scenáristami, nás doslova zaplavujú neuveriteľnými epickými bitkami na rozľahlom mori, a to za doprovodu zbesilého víru a neutíchajúceho daždiska, s intenzívnym rachotom diel, vo vizuálnom obžerstve s fantastickými efektmi, v spoľahlivej kamere Dariusza Wolskiho, áno, práve túto kompozíciu obrazu, som si doteraz maximálne obľúbil. Tie ďalšie sequely ma už viac-menej ani nezaujímajú, a tak zrejme už navždy ostávam verný len týmto dobrodružným blockbusterom z rokov 2003 až 2007 !

„Súdny proces s chicagskou sedmičkou” , mi bol vskutku až doteraz absolútne neznámy, skrátka sa tak extrémne dôkladne (ne)venujem aktivistickým agitkám z konca 60. rokov, dvadsiateho storočia, keď som ani poriadne nevedel, alebo si jednoducho už vôbec nepamätal, kto boli vlastne týmito náruživými demonštrantmi, menovite vyberám niekoľko zvučných mien, trebárs - Tom Hayden, Abbie Hoffman, či ešte aj Bobby Seale, ale zase sa celkom vyznám v tých typických, protivojnových náladách, pretože viem, že sa kvôli vojne vo Vietname, vo veľkom protestovalo, a toto je iba »hŕstka« z nich, ktorým to chcela federálna vláda USA i náležite spočítať so všetkými úrokmi, na čele s nahluchlým sudcom, menovcom Juliusom Hoffmanom, že v podstate títo obvinení z podnecovania nepokojov, tvorili nakoniec 3 skupiny, a to konkrétne: Študenti za demokratickú spoločnosť (SDS), Medzinárodná strana mládeže (Yippies) a Národný mobilizačný výbor na ukončenie vojny vo Vietname (MOBE). Na jednej strane máme obžalobu vo federálnom prokurátorovi Richardovi Schultzovi a na strane druhej obhajobu s obhajcom Williamom "Billom" Kunstlerom, spoluzakladateľom Centra pre ústavné práva (CCR), člen rady amerických občianskych slobôd. A medzitým množstvo súdnych pojednávaní, a taktiež i zaujímavejších « vsuviek » , aby sme si to dokázali trochu lepšie predstaviť, čo tomu sprvoti predchádzalo, t. j. nebyť len neustále medzi štyrmi stenami zavretý, ísť sa tiež pozrieť aj von do exteriérov, kde sa už prakticky schyľuje ku stretom s políciou, z čoho automaticky vyplývajú samé zranenia, / čiže samými prestrihmi a flashbackmi, nazriem presne do tejto problematiky, v ultra prehľadnom, retro spracovaní, s naprosto božským obsadením, pod taktovkou Aarona Sorkina, ktorý nielenže napísal pôvodný, štipľavo-ostrý scenár, ako britva, ale si to aj rovnako kvalitne koordinuje i za kamerou, ako režisér s chirurgickým zárezom jedného z najlepších filmov roku, ktorý má asi najväčšiu šancu zabodovať s premyslenou montážou Alana Baumgartena, či súčasne by nemal ostať nepovšimnutý ani jeho scenário, vďaka ktorému som si neuvedomoval hodinky, a už bol „The End” . Zároveň si začínam čoraz viac uvedomovať najmä to, že Netflix sprostredkuváva také počiny, ktoré by inak asi len tak neuzreli svetlo sveta, a preto ho beriem, ako rovnocenného partnera na poli hollywoodských štúdií, ktorým začína byť veľkým konkurentom. Síce nie sú každý deň hody, ale ešte určite nepovedali posledné slovo. The Trial of the Chicago 7 je mimoriadne nadpriemerný film, pred ktorým mám rešpekt !

„Kráľ ostrova Staten” , je jednak úplne najnovší filmový prírastok komediálneho režiséra Judda Apatowa, ktorý sa zároveň na československej filmovej databáze, ako vôbec prvý, konečne vyšvihol nad 70 %, čiže už hádam i natrvalo bude svietiť načerveno, pričom, úprimne povedané, že ešte nič hlbokomyselné to neznamená, ak sa vám trebárs podarí takto postúpiť do priaznivých výšin, čo by sa dalo pripísať aj nejakému štigru, či súcitu, aby aspoň jeden film bol v červených číslach... ? Zrejme si po päť ročnej dlhšej pauze od posledného režírovania Vykoľajenej, dal naozaj extra záležať na tom, aby nakrútil čo najviac - najvhodnejší námet, ako priamo zo života, ktorý by nevymyslel ani ten najlepší hollywoodsky scenárista... ? Pôvodne to vyzerá iba ako bežne drzý, rutinný snímok, v ktorom postavy neustále hrešia, so slabšie prepracovanou zápletkou, kde sa podstatne dlhú chvíľu ani nič zaujímavé nedeje, ak nepočítam fajčenie trávy, či víziu tetovacej reštiky, áno, samými "kerkami" sa to tu tiež len tak hemží, lebo Scott je ináč i (ne)profesionálnym tatérom, a k tomu vypadá, ako aj nesympatický a nevychovaný spratek, t. j. s ním to asi nebude zrovna najjednoduchšie pretrpieť celkovo viac, než dve hoďky... ? Ďalej postupne zisťujem, že keď mal iba sedem rokov, tak prišiel o otca - požiarnika, ktorý zahynul pri vykonávaní svojho povolania, a tak už býva len so sympatickou mamou, vdovou Margie a so sestrou Claire, ktorá sa čochvíľa chystá na výšku... Skúste sa teraz vcítiť do kože už 24 - ročného, mladého muža, že je na ňom skrátka vidno, ako ho to celého vlastne poznačilo, pretože už ani poriadne nevie, kam sa chce napokon v živote uberať, a to ani nehovoriac o tom, že vďaka obyčajnej náhode, si jeho mamka zase začne vzťah s hasičom, a to mu už naozaj teda chýbalo ku šťastiu ! Síce má frajerku Kelsey, ale sám si to neskôr domrví ! Na zlé chodníčky sa necháva zlákať od nevyspytateľných kamarátov - Oscara, Richieho a Igora, a tak je už iba de facto otázkou času, kedy skončí zavretý v base, alebo mu predsa svitá na lepšie časy, pričom mamina trvá na tom, aby sa vari osamostatnil ? ...I napriek tomu všetko do seba neuveriteľne dobre zapadá, ako ozubené koliesko do hodín, treba byť len trpezlivým, vnímavým divákom a dočkáte sa i záverečnej katarzie so súvislosťami, ktoré na to ani zo začiatku vonkoncom nevypadajú, preto po ničom nikdy nepátrajte, iba pozorne pozerajte, a vstrebávajte scény za scénami, i keď vám môžu byť trochu, povedzme, nepríjemné, vskutku dajte tomu Davidsonovi nakoniec šancu, ale najmä i režisérovi, v ktorom sa skrýva určitý potenciál. Je v tom vidieť taktiež aj klasický, americký pátos v kombinácii s prácou hasičov, vyzdvihovanou snáď do nebies, smrtonosnou a nebezpečnou, naveky udomácnenou v mysliach zachránených, že nie je našťastie servírovaná tak, aby vás nedajbože znechutila, ako som už povedal, má to so sebou daný súvis... Je to realisticky pevne ukotvené, akoby ste boli priamo v epicentre diania.

„Tretí deň” s podtitulom POSLEDNÝ DEŇ (streda ?) - TMA (6. epizóda), tak presne počas dlhej a mrazivej noci, sa rozhodnú úplne všetky udalosti, a to konkrétne na obidvoch stranách barikády, pričom najprv treba začať pekne poporiadku, kedy po dlhých 9. mesiacoch, sa konečne na móle pred Panstvom stretávajú Helen so Samom, keď jej vzápätí horúčkovito tvrdí, že ich syn Nathan predsa nepretržite žije... ? Buď je stále na práškoch, čo zrejme očividne je, alebo skrátka, už vôbec nevie, kam z konopí... ? Pôjdem sa nakoniec sám o tom presvedčiť do interiéru rozľahlého domu, kde si akurát isté, okuliarnaté chlapča, zrovna kreslí akési strašne ponuré obrázky, ktoré ju akosi extra vyvedú z miery, ale nielen kvôli nim začne vrešťať, totiž, doteraz mu nemôže odpustiť, čo sa fakticky pred rokmi stalo, že 23 minút a 17 sekúnd, vtedy visel na telefóne, až sa totálne (po)zabudol, koho má ešte so sebou, a keď sa potom následne obzrel, chlapca už nebolo... ! Zároveň som na vážkach, ako sa veci vlastne majú, pochybujem, že v tomto prípade ide o Nathana, ale súčasne už viem, kvôli čomu sem vlastne prišla... V podstate tí dvaja si majú čo povedať, a tak by kľudne vystačila jedna hodinová epizóda na to, aby si teraz navzájom vydiskutovali, čo majú na srdci, ale na to zatiaľ nie je určený čas, keďže sa už na Osei schyľuje ku razantnému konfliktu, kedy sa obyvatelia rozdelia na dva tábory: prvý bude s nepredvídateľnou Jess, ktorá disponuje trebárs s Jasonom alebo s Larrym, keď druhý spadá do sekcie Sama, ktorý de-facto o túto funkciu ani príliš nestojí. A Talulah medzitým neustále uteká, či staršia, Ellie, je pre zmenu ovplyvniteľná a poddajná, a preto sa necháva nahuckať. Finále sa čoraz viac blíži, a ako sa to celé vykryštalizuje, to si musí pozrieť každý zvlášť. / Mňa osobne to nezložilo do kolien, i keď som pravdupovediac, čakal o čosi viac, takto tvorcovia vybudovali od začiatku naprosto kľúčovú atmosféru, ktorú sa im ale nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca ! Držali sa zbytočne brutálnej schémy, od ktorej ani neviem, čo si napokon sľubovali ? Čím surovejšie, tým lepšie ? Už hádam aj trochu hollywoodsky prekombinované a na veľký efekt spracované, so zaujímavými postavami pospájané, ale vskutku mierne odfláknuté, to je Tretí deň s fantastickou vizuálnou stránkou.

„Piráti z Karibiku: Hrudník mŕtveho muža” , a môže byť taktiež aj » truhlica « , ako oficiálne znie v slovenskom i v (českom) preklade, zároveň, keď v podstate obidve pomenovania sú napokon správne, odkazujúce k »postave« kapitána Davyho Jonesa, snáď naveky odkázaného brázdiť otvorené moria na Bludnom Holanďanovi, ktorému ešte čosi dôležité v jeho vnútrajšku chýba, čo je zapečatené v truhlici, keď kľúč od zámku má práve on, schovaný pod svojimi « chobotnicovými dredami » , že následne okolo neho sa rozpútava kolotoč (ne)predstaviteľných, dobrodružných udalostí, do ktorých sa postupne zapájajú všetci hrdinovia z jednotky, a ak by bol citovaný kľúčik, trebárs stále iba v jeho (ne)pevnom držaní, tak tým pádom by to nebolo vôbec tak bravúrne, keďže je v hľadáčiku hneď u troch postáv, a to od kapitána Čiernej perly, Jacka Sparrowa, cez rezignovaného komodora Jamesa Norringtona, až po kováča Williama Turnera, pričom každý z nich vidí v tejto problematike svoje vlastné záujmy, alebo tiež netrpezlivé čakanie na (chobotnicu) Krakena = teraz na porovnanie prirovnám k legendárnemu žralokovi z Čeľustí, či napríklad ku Xenomorphovi z Votrelca, že zvolený štýl: „Čo nie je poriadne (dlhšie) vidieť, to oveľa viac desí, a pritom veľmi dobre takisto tušíme, že sa k nám niečo strašné blíži” , čo sa priam najideálnejšie zobrazí až vo "veľkom celku" a v tzv. "zábere zo žeriava" , teda myslené v tomto prípade a budeme "TO" vidieť vo svojej celučičkej kráse. Ďalej už radšej prejdem k režisérovi, ktorý sa tak neuveriteľne transformoval, až tomu normálne nechápem, ako si perfektne načasoval vyšší "upgrade" , z čoho nastáva vzájomný "progress" , akoby ani Verbinski sám (ne)režíroval tento sequel. Klobúk dole, ako to celé ukočíroval, kedy D_P Dariusz Wolski si narichtoval trochu temnejšie filtre, alebo samotná montáž, už vonkoncom nie je taká chaotická, ako predtým ! (Po)chválim aj majstrovskú výpravu, ako z » Piráta siedmich morí « . Dvojku by som na záver porovnal so všetkými vydarenými pokračovaniami, ktoré ešte dokonca naprosto tromfli i svoj vlastný tieň, svoju prvú časť, či diel, možno včuľ vyzniem, ako 15 - ročný pubertiak, ale mňa to nepredstaviteľne bavilo od samého začiatku až po samotné titulky. Obľúbil som si najmä formu pred obsahom. Chcem to vidieť zas a znovu !

„Piráti z Karibiku: Prekliatie Čiernej perly” , sa priam »obúvajú« (d)o španielskeho conquistadora, extrémne chamtivého Fernanda Cortésa, pretože títo dvaja scenáristi Elliott s Rossiom, sú si toho i veľmi dobre vedomí, že doslova prahol po (aztéckom) zlate, a tak tým pádom vzniká legendárny, pirátsky medailónik, ale už v typickom, hollywoodskom šate, pod záštitou vychýreného producenta Jerryho Bruckheimera, samozrejme, že sa pridávajú samé, nadprirodzené prvky, aby to bolo ešte viac zaujímavejšie: „Kamenná truhlica z Ostrova smrti, pozostávajúca z 882 kusov zlata, na ktorú potom pohanskí bohovia uvalili strašnú kliatbu, a keď každý smrteľník, čo z truhlice vezme hoci jediný kus, bude naveky potrestaný...” A režisér, predchádzajúceho trháku Kruh, čiže Gore Verbinski, dostáva na starosť - nakrútenie TOP letného, sviežeho, dobrodružne-komediálneho blockbusteru s hereckými hviezdami najjasnejšej žiarivosti, v ktorom dominuje minimálne toto ústredné kvarteto - Depp a Rush, vari úplne najväčší rivali, ďalej Bloom, ktorý už medzitým stihol zahviezdiť v Pánovi Prsteňov, ako elf Legolas, či Kneightley, ktorá sa ešte iba takpovediac stále hľadala, lebo až na základe tohto celosvetového úspechu, zaznamenala väčšiu pozornosť, pričom práve romantická linka medzi Willom a Elizabeth, je najviac nevierohodná ! No i napriek tomu sa nedá extra povedať, že by som bol bohvieako nadšený so samotnou réžiou, ktorá mi sprvoti prišla, ako mierne chaotická, s mnohými, filmovými chybičkami na kráse, a keď sa do toho následne zamieša aj nepríliš svedomitý strih, tak rozpačité dojmy tým pádom uzreli svetlo sveta, že našťastie sa to neskôr aspoň konečne ustálilo, ale až s príchodom podarenej, vizuálnej stránky, kde môžem započítať i kameru Dariusza Wolskiho, ináč vďaka tomuto varšavskému rodákovi, má počin celkový spád + vizuálne efekty z dielne Industrial Light & Magic, prakticky splnili svoj účel, na ktorý boli pred(určené). Summa Summarum: Po dlhšej, časovej pauze, som napokon ubral hviezdičku smerom nadol, lebo som sa vôbec nedokázal stotožniť s niekoľkými prehmatmi, ktoré neuveriteľne bijú do očí. Zdá sa mi to, že už Piráti povedzme, trochu zostarli... ?

„Tretí deň” s podtitulom UTOROK - Dcéra (5. epizóda), keď práve v pondelok večer alebo to skrátka bolo už niekedy v noci, kedy som následne zistil naprosto kľúčovú informáciu, a to konkrétne takú, že Talulah mala na tablete spoločnú fotografiu svojej rodinky, na ktorej tiež figuroval i Sam, teda ich otec ! Totiž, predtým o ňom nepadla ani najmenšia zmienka, a tak som si ich ani tým pádom nemusel nijako extra spájať, i keď predsa určité indície jestvovali... , a preto i Helen mala tušenie, že by sa tu poprípade mohol niekde zdržiavať, ale taktiež si nebola úplne istá. Vyskúša sa zrejme popýtať miestnych podivínov, ako sa potom vlastne zaksichtia, keď padne o ňom reč... ? Všetci spoľahlivo ťahajú za jeden povraz, t. j. vykľujú sa z nich neuveriteľní, patologickí klamári, ktorí klamú a zapierajú, ako sa len dá, až opilec Janny si nechtiac pustí hubu na špacír, a odvtedy to začína byť oveľa viac zaujímavejšie, a to nielen kvôli tomu, že Jess je vo vysokom štádiu tehotenstva, že skúste uhádnuť, kto je tým šťastlivcom ? Spôrodnieva sa, kde pri tejto (ne)milej udalosti bude prítomná i Helen, čiže je už fakt len otázkou času, kedy všetko oproti prepukne, a Ellie sa medzitým kdesi fláka. Stretne sa Helen so Samom ? Koniec je priam strhujúci a ku komu odkazuje táto piata časť, je už naprosto jednoduché. / Mierny pokles kvality, ktorý som takmer ani nepostrehol, a to sa už blíži samotný záver.

„Tretí deň” s podtitulom: PONDELOK - Matka (4. epizóda), kedy v zime zrovna cestuje autom akási neznáma žena, ktorá sa kvôli dcériným narodeninám, chce ísť pozrieť priamo do centra Osea, kde by sa malo nachádzať archeologické nálezisko Sasov, Keltov, dokonca i Vikingov, pričom taktiež s ňou sú prítomné aj obidve dcéry, t. j. budúca oslávenkyňa, staršia Ellie a mladšia, drzejšia Talulah. Všetky tri ostanú, ako vriacou vodou obarené, akonáhle uvidia pred sebou postávať "násyp" , ako sa čias Rimanov, ktorý ich hádam bezpečne dovedie na druhú stranu, samozrejme, pokiaľ sa celý úplne nezaplaví, vďaka prichádzajúcemu prílivu, čo sa vyskytuje v pravidelných cykloch. Ďalej sa ešte dozvedám napríklad aj to, že by mali mať taktiež zabezpečené i ubytovanie v priľahlej chalupe na ostrove... ? Bohužiaľ z toho nakoniec vôbec nič nebude, a preto ostali odkázané iba samy na seba, keď sa i napriek tejto negatívnej skúsenosti, rozhodnú stále (z)ostať, nájsť si zatiaľ iný nocľah, a vari sa vrátiť včas domov do Londýna... ? Ako ste si už mohli medzitým snáď sami domyslieť, nasledujúca a celá línia udalostí, sa ťahá skrz-naskrz Heleninou intenzívnou snahou hľadaním si citovaného prístrešia na noc, zároveň si uchrániť svoje detváky, popritom spoznávať miestnych ľudí, trebárs vulgárneho Larryho, alebo čo v takom prípade, ak jej nebodaj ktosi „ukradne” štvorkolesového tátoša... ? Vykľučkujú z nepriaznivej situácie, pokým nenastane nočný mráz ? / Som presne v strede, s novými postavami, s perfektnou, vizuálnou stránkou, ktorá má našťastie absolútne nekolísavý charakter, čo je iba fajn + so scenárom, ktorý dokáže poriadne zamávať s divákom, a to ani nemusí byť zrovna pri anglickom mori, kde väčšinou fúka, ako zmyslov zbavené ! Skrátka, The Third Day, ma doteraz nesklamal, a dúfam, že už ani do budúcna nesklame ?

„Zajtrajšok nikdy nezomiera” , priam naprosto majstrovsky vystihuje dvoch najväčších rivalov, t. j. mediálneho (novinového) magnáta Elliota Carvera, ináč náprotivok Williama Randolpha Hearsta, ale vari v trochu menšom merítku, keď zrovna "TOMORROW" ("Zajtrajšok"), označuje jeho pochybný Denník, ktorý príliš predbieha dané súvislosti, čo ešte v skutočnosti ani vôbec nenastali, a ďalej nikoho iného, než skrátka Jamesa Bonda, ktorý jednak (zatiaľ) "nikdy neumiera" , veď predsa sa nemôže stotožniť práve s tým, že zajtra by mal zomrieť, keď je stále iba prítomný čas, čiže dnes ! Carver je taktiež absolútne šialený blázon, ktorý túži (umelo) rozpútať III. svetovú vojnu medzi Veľkou Britániou a Čínou so začiatkom v juhočínskom mori s britskou fregatou H.M.S. Devonshire... Úvodným prostredníkom bude kódovač GPS, vďaka čomu sa iná, viditeľná loď môže stať ľahko "neviditeľnou" a prístroj, alias podmorský vrták Sea Vac, je už samotným urýchľovačom nasledujúcich, rýchlo spádových udalostí, kvôli ktorým sa neskôr stretávajú britský a čínsky agent/ka, aby započali prvotnú spoluprácu, ktorú budú naďalej i pekne rozvíjať, pričom Wai Lin ovláda bojové umenie, inak je zrejme zo všetkých Bondových dievčat snáď úplne najatletickejšou, alebo trebárs o Bondovej starej láske Paris, sa to síce povedať asi nedá, no i napriek tomu (ne)stihne včas zatiahnuť ručnú brzdu. Carverova pravá ruka Stamper a ľavá Dr. Kaufman, sú obidvaja nekompromisní sadisti, a tak to (ne)bude mať James Bond zrovna jednoduché, možno mu pomôže BMW 750iL i na diaľkové ovládanie... / Zajtrajšok nikdy nezomiera je jednoznačne, podľa mňa - najlepšou bondovkou s Pierceom Brosnanom, kedy sa asi nezhodnem s tými, ktorí tvrdia, že je ňou Zlaté oko. Dokonca ešte o chlp prekonáva i Jeden svet nestačí, že sa ani nestačím čudovať, ako ma vlastne táto "brosnanovka" pozitívne omráčila, najmä som si obľúbil malajskú krásavicu Michelle Yeoh. Aj hlavný naničhodník Jonathan Pryce, sa tiež poriadne vyfarbil, ale v negatívnom svetle, i keď si prednedávnom strhol rolu pápeža Františka, dokazuje, že mu nie sú cudzie ani extra záporné postavy, klobúk dole ! Škoda ale menšieho hereckého priestoru pre televíznu Lois Lane zo Supermana. Vskutku, nadpriemerný film.