tron

Ale vážne – aká je šanca, že sa človek dostane dvakrát do tej istej situácie? OK, loď nahradila autobus a „nesmieme zrýchliť“ „musíme spomaliť“, ale inak je to to isté. Či skôr (a tu už sa dostávame k hlavnému problému)... chcelo by. No ale nie je. A to ani omylom. Dennisa Hoppera som nikdy nemal rád, ale psychopata hral skvele. Willem Dafoe (ktorého som v dobe, kedy som na to šiel do kina, pokladal za ukrutne starého a pritom nemal ani 43 rokov) sa snaží, ale s tak mizerne napísanou rolou nemal príliš veľa šancí urobiť niečo zaujímavé. Stále je to ale oveľa lepšie, než Sandra Bullock, ktorá v jednotke fungovala na jednotku (ehm), ale tu nefunguje vôbec. Nevraviac o neskutočne mdlom Jasonovi Patricovi, ktorý nahradil parádneho Keanu Reevesa a dá sa povedať, že mu to navždy zničilo kariéru. Na Nebezpečnej rýchlosti 2 je vidieť ohromný rozpočet (stála o neskutočných, absolútne šialených 130 miliónov viac): gigantická loď, jej luxusné priestory, davové scény, obrovské výbuchy, exotická výprava. Lenže všetko je to strašne nezáživne, matne, nudne, fádne a mdlo natočené, až tomu ťažko uveriť. Ale je to tak. Humor skoro vôbec nefunguje a pokusy o žmurknutie na fanúšikov neprekonateľnej jednotky sa potácajú na hranici zlého sna a nočnej mory (spomínate si na chudáka, ktorému Keanu zlikvidoval auto?). Jednotka bola na svoje pomery drsná, prežitím si nemohol byť istý nikto. Tu je všetko neškodné a bezzubé (je až smiešne, aký dôraz tvorcovia kladú na to, aby bolo jasné, že tu takmer nikto neumrie, najviac asi pri finálnej likvidácii záporáka, kedy je jasne ukázané, že dané miesto bolo včas evakuované od civilov). Po dvojke Jurského parku ďalšia bombastická a pritom nudná dvojka (rovnako, ako on, i Nebezpečná rýchlosť 2 sa vo finále vydáva do mesta... a aj tu je to neskutočná zívanica). Rád by som tomu dal aspoň mizerné 3*, ale videl som to v kine a tempo bolo mimoriadne zaspaté (čo je fakt v ostrom kontraste s dynamicky svižnou jednotkou). Odvtedy som to v televízii videl veľakrát a stále ma to nudilo. Takže nie, 2* budú v pohode stačiť. A keď nie, tak nie. Je neuveriteľné, že v rovnakom roku nielenže vznikol aj druhý film o megalodi, ale že bol neporovnateľne vydarenejší (samozrejme Titanic). Pikoška: vo vedľajšej úlohy pasažierky sa predstavuje Patrika Darbo (to je tá, ktorú aj s jej seriálovou mamou vyrazili už po prvej sérii Kroku za krokom). Film s rozpočtom 160 miliónov ich na celom svete zarobil trápnych 115. Kino Považan NMnV 1997

„Videl som diabla. Vo svojom mikroskope. A spútal som ho.“ Keď som Ostrov Dr. Moreaua videl v kine, bolo to peklo, hovadskosť na entú a hodnotil som to ako jeden z najhorších hollywoodskych filmov desaťročia. V kine som si užil len prvú polhodinu (krásny tropický ostrov, živelný Val Kilmer, dominantný Brando, dokonalo odporné masky mutantov, atmosféra sa dá krájať). Potom sa to zvrhlo v peklo za 1*. Tak si to aspoň pamätám. Keď som mal ale o tomto filme písať retro pre Fandom.sk, pozrel som si ho ešte raz a zostal som v šoku, pretože sa mi to páčilo. Nielen prvých 30 minút. Celé! Jasné, evidentne sa dosť strihalo: vypadli dôležité scény (na konci sa Thewlis dojemne lúči s opičiakom, s ktorým ale predtým nemal skoro žiadne spoločné scény) a občas to stráca zmysel (lov na Hyenu vrcholiaci na pláži je zostrihaný tak, že som mal dojem, že ju chytili a potom som bol prekvapený, že nie). Ale inak proti tomu nemôžem nič namietať. Beriem, že je to kuriózne (šialená atmosféra, WTF scény, miestami nechutne prehrávajúci herci), ale zas treba uznať, že je to o bláznivom ostrove, kde ľudia zošaleli a začali robiť experimenty na ľudsko-zvieracích mutantoch, čiže je logické, že to nie je „normálna“ snímka. Kino Považan NMnV 1996

Bol som na tom v kine ako 16-ročný. Dokonalý vek na takýto film. Napriek tomu ma to nikdy nebavilo (na rozdiel od dvojky). Nechápem pozoruhodnému komerčnému úspechu Mužov v čiernom, ale tak to bolo, vtedy to proste každý "musel" vidieť v kine. Smithovu pesničku rádiá hrali nonstop. Pre mňa to však už vtedy bola len priemerná akčná sci-fi komédia. Má ťažkopádnu, nevzhľadnú televíznu akciu, zato ponúka humor, ktorý sa prejavuje tým, že tu skoro žiadny nie je (znova: na rozdiel od krásne wtf dvojky). Snáď len masky stoja za niečo, ale napríklad titulné monštrum je s tvárou Vincenta D´Onofria (OLOVENÁ VESTA, ED WOOD) otrasné. Najlepšie postavičky (šváby, Zed, buldog) sa len mihnú (opäť: na rozdiel od báječnej dvojky). Príbeh nestojí za veľa a chémiu medzi Tommym Lee Jonesom a Willom Smithom budete hľadať dlho (možno nájdete, možno nie, ťažko povedať). Ten rok sa naozaj nemal čím pochváliť: SOPKA, STRATENÝ SVET: JURSKÝ PARK, NEBEZPEČNÁ RÝCHLOSŤ 2... všetko zle. Keby neprišiel istý film Johna Woo, tak ozaj bieda Rozpočet 90 miliónov, celosvetová tržba úchvatných 589. Napriek tomu sa sequel dostavil až o 5 rokov neskôr. Kino Považan NMnV 1997

Sci-fi? Komédia? Posolstvo o tom, že dôchodcovia nepatria do šrotu? Povedal by som, že toto čudo nenadchne ani dôchodcov (ktorí práve dvakrát na sci-fi veru zrejme neulietavajú), ani milovníkov samotného žánru sci-fi. Škoda, skvelé herecké obsadenie malo na podstatne viac, takže volím prísnejšie hodnotenie.

Oficiálne prvý film kinematografie vytvorený komplet v počítači. Iste, to bol aj TOY STORY, v ňom ale vystupovali hračky a nie čo najrealistickejšie zobrazení ľudia z mäsa a kostí - a to je rozdiel. práve v TOM je tá drobná filmovo-technologická revolúcia. Vizuálna stránka je v niekoľkých okamihoch báječná a VOTRELCOV zbožňujem, takže vykrádanie Camerona mi neprekážalo, skôr naopak. Páčil sa mi aj "filozofický" koniec. Samotný scenár ale za veľa nestojí, tempo je občas ubíjajúce a jemne stagnujúce a nudné.

„A to začneme trénovať kedy?“ Toto tretie spojenie Baya s megaproducentom Bruckheimerom v dobe uvedenia do kín sprevádzali skôr rozpaky, než nadšenie á la Skala. Napriek tomu to bol veľký hit, rozpočet síce bol majestátnych 140 miliónov, ale snímke sa na celom svete podarilo zarobiť fajnových 553. Ak odložíme bokom mínusy (únavný bleskový strih, afektované herecké výkony, nechutné patetické vzťahy, trápne dialógy, silácke hlášky, scenár nekandidujúci na Shekaespearea, čo ale zas ani nikto normálny nečaká), zostane nadpriemerná akčná smršť so špičkovými počítačovými trikmi, bombastickou výpravou (NASA, vrtná plošina, rozpadnutá ruská vesmírna stanica, asteroid o veľkosti Texasu) a hereckým obsadením, pri ktorom sa nám ani nechce veriť, že ho niekto dal dokopy. Pretože skombinovať Stormarea, Willisa, Afflecka, Pattona, Fichtnera, Liv Tylerovú, Buscemiho, Owena Wilsona, Thorntona, Uda Kiera (Uda!!! Kiera!!!!) a Michaela Clarka Duncana, tak to je ozaj sila a asi najšialenejší hollywoodsky kasting roka. Má to svoje muchy, ale stále sa jedná o nadpriemerný akčný sci-fi triler s výbornou prvou polovicou a prehnane akčnou druhou, kde čím viac sa toho dialo, čím viac postáv umieralo a čím viac sa všetko komplikovalo, tým ma to (ne)paradoxne viac otravovalo. Slušná ústredná pesnička od Aerosmith, ktorej frontman Steven Tyler je „náhodou“ otec Liv Tylerovej. Pochopil som správne, že Steve Buscemi po Con Air znova hrá pedofila? Môžeme to vnímať teda ako nepriamy sequel Con Airu? Zrejme sa počas úteku premenoval a zamestnal sa na ropnej plošine. Mne osobne tam odjakživa chýbala (avšak logická) absencia fyzického nepriateľa. V tomto smere som stará škola, potrebujem niekoho, komu hlavný hrdina môže nabúchať, čo sa samozrejme pri asteroide fakt nedá. Zvláštne je, že i objektívne negatíva v skutočnosti poskytujú dobrý dôvod pre zábavu (napr. vskutku divná časová chronológia: Willis je v NASA pár desiatok hodín a všetci jeho zamestnanci sa za ten čas rozutekajú po celej Amerike). Kino Považan NMnV 1998

Šesť blbcov a jeden Bruce Willis sedia v miestnosti, dve hodiny prenášajú bláboly, tvária sa záhadne a má to byť ako od Hitchcocka. Ruka v ruke s otrasným scenárom kráča mdlá réžia, úžasne prehajdákané herecké obsadenie (Blades, Henriksen, La Salle z Pohotovosti, Brad Dourif) a zlyhal i sex; žiadny sympatický škandál a lá rafinovaný ZÁKLADNÝ INŠTINKT sa nekoná (odporúčam len nevystrihnutý penis Brucea Willisa v bazéne). Smutnú korunku tomuto hlúpemu prasiatku nasadí tragikomicky kvázi šokujúca záverečná pointa. Režisér bol potrestaný tým, že nakoniec vo finálnom zostrihu nechal Willisovu chloubu a odvtedy nenatočil jediný film. Verhoevenov zvrhlý trhák odštartoval hollywoodsku vlnu erotických trilerov, ale prakticky žiadny z nich sa nevyrovnal blbnutiu Michaela Douglasa a Sharon Stone.

Spoilery. "Nie som bojovník." - "Čoskoro budeš." Prvý raz som sa s týmto príbehom (ak nerátam knihu) stretol koncom r. 1999, v kine. Keď som sa večer vracal domov po vyľudnenej, pochmúrnej, jesenno-zimnej ulici, nebál som sa prepadnutia. Bál som sa, že by som Vikingov musel ešte niekedy v živote vidieť. Obrovské očakávania sa v kine premenili na sklamanie kolosálnych rozmerov. Na filme je strašne vidieť, v akých problémoch sa rodil. Dofrasa, niektorí nevedia ani len jazdiť na koňoch! Banderasovi cudzí chlapi povedia, že s nimi má ísť desiatky, ku*va možno stovky kilometrov preč do smrteľne nebezpečných lesov a v druhej scéne bez reptania osedláva koňa. K tomu drasticky prekročený rozpočet (daktoré šialené odhady tvrdia, že to pod 16O miliónov nemalo šancu ísť), niekoľkonásobný odklad premiéry (vlastne sa čudujem, že to u nás nešlo rovno na video), ponižujúca celosvetová tržba 29 miliónov, brutálne prestrihávanie (miznú kľúčové postavy, nie sú dokončené dejové línie, niektorí Vikingovia sa objavia v jednom max. dvoch záberoch a umrú, hoc treba objektívne dodať, že s týmto mali problém aj niektoré vedľajšie postavy vojak v Cameronovej kultovke Votrelci) a otvorená vojna medzi režisérom McTiernanom a Crichtonom, ktorý snímku produkoval (a ktorá samozrejme vznikla podľa jeho bestselleru). McTiernan bol "odídený", Crichton množstvo scén povyhadzoval a natočil nové. Celé je to strašná škoda, pretože v jednotlivostiach film vôbec nie je zlý. Banderas sa do filmu prekvapivo hodí. Ostatne, jeho postava pôsobí ako päsť na oko už v románe, kde okrem iného ide práve o kultúrne rozdiely medzi "civilizovaným" Arabom a pohanskými Vikingami. Samotní Vikingovia sú typovo vybratí výborne (sympaťáci Tonny Curran a Dennis Storhøi, masívny vodca Vladimír Kulich), atmosféra je mimoriadne silná a mnohé scény sľubné a polokultové (prieskum napadnutého domu hlboko v lesoch, matka Wendelov). Lenže čo z toho, keď je to celé zle? Vinou WTF strihu vzniká veľa kurióznych momentov, ktoré vás zbytočne zmätú. Naučil sa hrdina reč Vikingov behom jednej noci, alebo ide o viacero nocí? Počasie sa v danej scéne prudko mení, čo naznačuje, že ide o viacero nocí, ale pokojne mohlo ísť o jednu noc s premenlivým počasím. Rovnako je to so psami: prišli s Vikingami, alebo sa k nim pridali až po vylodení? Vikingovia sa správajú akoby im patrili, ale na lodi som si ich nevšimol. Otázkou je, kam sa podel obrovský rozpočet, lebo avizované veľkolepé horské kráľovstvo sa zdrclo do pár trápnych drevených domov uprostred zablateného lesa. Na druhej strane, práve takáto výprava pôsobí realisticky, toto nie je rozprávka s naleštenými zámkami. Ono nedáva logiku už ani to, kde taká obrovská masa nepriateľov žila. Stovky bojovníkov logiky museli mať stovky žien a detí. To všetci žili v jaskyniach? Aj s koňmi? Čo celoročne také kvantum ľudí a zvierat jedlo? Z dlhodobého hľadiska (ak teda nekočovali, čo nekočovali - jeden z Vikingov hovorí, že "oni" tu žijú odnepamäti a prichádzajú s hmlami) by nebolo možné žiť v takom utajení, v podstate len kúsok od kráľovstva. V knihe to bolo riešené logickejšie. Napriek tomu všetkému sa musím priznať, že mám Vikingov rád a vždy si ich rád pozriem. Napriek tomu, akí nevydarení sú. Veľmi ma každopádne sklamalo, že obávané príšery sú v skutočnosti len... ups, spoiler (každopádne v knihe to bolo mrazivejšie). Kino Považan NMnV 1999

„Pivo ako šťanky, obsluha nahovno. A furt sem niekto lezie.“ Videoklasika mojej puberty. Hravý a vynaliezavý akčný film s prvotriednou akciou, dokonalým kastingom, skvelou mexickou špinavou pohraničnou atmosférou, kde ak vám napľujú do piva, ešte ste dobre dopadli, asi poltutcom kultových scén (QT, flashback, šokujúci finálny twist, veľkolepý nástup mariachiho kamošov), fantastickou ústrednou energickou pesničkou, geniálnymi dialógmi a ešte geniálnejšími hláškami. Paradoxne, horšie to začne byť v druhej polovici, kedy sa k slovu dostane čosi ako príbeh (kým to dovtedy bolo len o prestrelkách a kurióznych postavičkách, bolo to lepšie). V 90. rokoch sa proste akčnému žánru darilo (nástup klipových agresívnych režisérov, megalomanské veci od Bruckheimera/Simpsona, migrácia hongkonských tvorcov do Hollywoodu, keď Hongkong prešiel pod správu Číny) Nadpriemerná pecka a plus mínus jeden z 20. naj akčniakov desaťročia. "He he, barmana nikdy nezastřelej."

"Chcem ti pomôcť." - "Pomôž sám sebe, sráč." Príšerné. Odporúčam podať žalobu za hanobenie značky. K fantastickej jednotke sa hlási len snový prológ s autobusom (a Englundovým civilným cameom), inak je celá dvojka úplne mimo kotol. Ako-tak to z posledných síl biedne zachraňuje aspoň hŕstka nechutností (dosť masívna scéna na záhradnej slávnosti, kedy akoby si tvorcovia uvedomili nízky bodycount a tak sa ho snažili behom jedinej scény rýchlo dohnať) a sem-tam sa mihnúci Freddy (ktorý je tu ale prekvapivo málo, ak vezmeme do úvahy, aké dobré ohlasy mal v jednotke, takže logika by velila, že v pokračovaní ho bude dvakrát tak viac).