tron

„Tam nemôžete ísť.“ – „Narodil som sa o šesť týždňov skôr. Ani moja mama ma nedokázala zadržať.“ Hollywoodom sa v druhej polovici 90. rokov rútila vlna drahých katastrofických filmov, nejeden raz podobného charakteru (Sopka vs. Rozpútané peklo, Armageddon vs. Drvivý dopad). Žiaľ, Denné svetlo príliš nezaujalo. Na celom svete síce zarobilo 126 miliónov, ale na polovicu 90. rokov to nebola práve najväčšia tržba, trojnásobne nie pri porovnaní s masívnym a ťažkotonážnym 80-miliónovým rozpočtom. Diváci spýtavo dvíhali obočie a z kina, ak doňho teda vôbec zavítali, vychádzali s rozpačito pokrčenými plecami pýtajúc sa, či to boli najrozumnejšie investované financie v ich životoch. Treba dodať, že kým vtedy film bol hodný max. 2*, s odstupom desaťročí (koment aktualizujem v r. 2022)) sa situácia zlepšila. Síce nie prudko. Na 4* to fakt nemá. Ale určite je to lepšie, ako vtedy. Poteší napínavý a v dobrom dlhý úvod, ktorý nás postupne zoznamuje s jednotlivými postavami, ktoré sa nevedomky schádzajú v inkriminovanom tuneli a jednotlivé detaily naznačujú, že čas katastrofy sa nevyhnutne, mrazivo blíži. Určite tomu pomáha aj pochmúrna, tiesnivá jesenno-zimná výprava bez snehu, čo vtedy bolo v móde (Utečenec, Mlčanie jahniat, Sám doma 2); samozrejme sa ale väčšina deja odohráva interiéroch. Na trikovo-akčnej stránke je vidno, že sa písal rok 1996, kedy ešte CGI žiadnou samozrejmosťou nebolo a tak sú požiare, výbuchy a kaskadérske výkony skutočné. Postavy sú jedno veľké klišé, síce ich občas hrajú fakt dobrí herci, ale tí spravidla majú menší priestor. Okrem sympaťáka Slya a sympaťáka na druhú Stana Shawa (Vyprážané zelené paradajky, Hadie oči) najlepšie dopadol Viggo Mortensen ako pochabý dobrodruh, ktorý lepšie ako ostatní (snáď okrem Slya) vie, že smrť môže prísť (a väčšinou aj príde), keď to čakáte najmenej. Sly si do vedľajšej, treba dodať, že úplne zbytočnej, úlohy pretlačil syna Sagea, ktorý žiaľ veľa vody (v podstate doslova) nenamútil. Niektorým sekvenciám nemožno uprieť drajv (obrie ventilátory v tom období boli v móde: Votrelec 3, Tango a Cash) a treba priznať, že hoci postavy už neoriginálnejšie azda ani byť nemohli, tak postupne sa nám napriek tomu dostanú tak pod kožu, že im na konci držíme palce a mrzí nás, ak niektorá z nich položí svoj život. Sľubnú temnú atmosféru tomu dodáva nielen tiesnivá hudba Randyho Edelmana, ale tiež kamera Davida Eggbyho. Nedobrý pocit som mal i zo správania postáv. Jasné, pod tlakom sa skoro vždy objaví panika, hystéria a strach, ale pozerať sa na to desiatky minút je vyčerpávajúca, ba až nepríjemné + mi správanie profesionálov nepripadalo práve najprofesionálnejšie, čo tiež znižovalo celkovú nekvalitu scenára Leslieho bohéma pardon Bohema (Nočná mora z Elm Street 5, Dom 3, Rozpútané peklo).

STRÁŽCA MŔTVYCH je najlepší vo chvíľach, keď ukazuje pracovnú smenu nočného strážnika. Napríklad, keď Ewan McGregor sedí za stolom, jediným osvetleným miestom v budove, dá si z uší dole slúchadlá, započúva sa do ticha, fantázia mu pracuje na plné obrátky a čím je väčšie ticho, tým má väčší pocit, že v tme, kúsok za ním, niekto stojí, niekto s chorými myšlienkami a nožom. Atmosféra miesta, ktoré je desivé aj za denného svetla, je zvládnutá krásne. Bohužiaľ, scenár za veľa nestojí (napriek tomu, že na ňom - neoficiálne - pracoval Steven Soderbergh), nehovoriac o nezvládnutom konci a predsa len dosť zvláštnemu mixu úchylných scén a "obyčajného" trileru so serial killer a s atmosférickým hororom.

„Nemali sme príležitosť slušne sa spoznať.“ – „Nechcem ťa spoznať slušne, ani inak.“ Som uchvátený z toho, ako slávny komiks sfilmoval skvelý Ang Lee. Samozrejme chápem, čo koho štve (vrchol „svojského prístupu k obyčajnej komiksovej látke“ dosiahne kontroverzná snímka pravdepodobne v šialenom filozofickom finále, kedy sa, ehm, bijú dve entity), ale práve režisérov svojrázny, dráždivý a podľa mňa v dobrom provokatívny prístup ma úplne dostal. Okrem krásnych trikov a skvelej výpravy (púšť, les, veľkomesto) ma zaujali vynikajúce herecké výkony Nicka Nolteho (a jeho psov) a prísneho Sama Elliota, nádherne rozdelený obraz (myslím, že TAKTO ešte žiadny komiks doteraz nikde na svete nebol sfilmovaný), monštruózna akcia (hod tankom je ÚPLNE ŠIALENÝ), no jednoducho toto beriem všetkými desiatimi a jedným zmutovaným naviac. "Je to predsa syn svojho otca."

Hallmark na vrchole (viď. Gulliverove cesty s Tedom Dansonom): obrovská minutáž, veľkolepý kasting (okrem toho, ktorý hral mladého Merlina), plno akcie, obrovská (na tú dobu) výprava, plno trikov. Merlin nie je dokonalý. S odstupom desaťročí je paradoxne práve oná výpravnosť úsmevná (davová scéna vyzerá tak, že sa max. päť desiatok divne oblečených chlapov rúti dole pokoseným kopcom a niektorí zjavne majú problém nepodľahnúť zemskej gravitácii). No stále je to môj obľúbený Hallmark. Samozrejme v čele so sympaťákom Neillom. Táto verzia sa prekvapivo netočí okolo Artuša, ale okolo doteraz v legendách skôr opomíjeného čarodejníka. Je to najmä príbeh lásky. Ponúka pozoruhodný spôsob porazenia zla. A tá atmosféra! Režisér vytvoril pozoruhodnú kombináciu realistickej  doby temna (špina, pach, pochmúrne počasie) a rozprávky (mágia, čary, sem-tam humor). Ako keby kedysi naozaj boli časy, kedy ľudia žili v zovretí prírody, výkyvy počasia pokladali za božské znamenia a v temných horách žili tajomné bytosti.

„Dave, na svete sú dva druhy nervákov. Výbušní a dusiví. Výbušných vídame v obchode, ako kričia na predavača kvôli kupónom so zľavou. Dusiví sú predavači, ktorí to celé roky znášajú, až raz zákazníka zastrelia priamo v obchode. Vy ste dusivý, Dave.“ Prekvapivo slabá komédia s dobrou zápletkou, ale hrozne domrveným scenárom. KURZ SEBAOVLÁDANIA je podpriemerná komédia, ktorá vyhodila von oknom všetky ambície (mala ich veľa) aj bombastické herecké obsadenie. Ani maniakálny Jack Nicholson nie je taký strhujúci, ako mohol byť, vie byť a mal byť. Hoci je zvyšok kastingu neobyčajne výživný, John Turturro, Luis Guzmán alebo nadržané pornoherečky dostávajú hriešne malý priestor, čo je veľká škoda, pretože z hŕstky ich spoločných scén dýcha parádna improvizácia. Vďaka niekoľkým vydarenejším nápadom (hystéria v lietadle, Woody Harrelson, plešatý mních John C. Reilly, slepec na súde, obhajca) a dialógom („Móda pre mačky je dnes už samozrejmosťou, ale čo pre TUČNÉ mačky?“) však film stojí za jedno dve pozretie.

Vizuálne rajcovnú PASCU som videl pred MATRIXOM 2 - 3 a na jej konci som si s uspokojením pomyslel, že už sa o Wachowskích nemusím báť, že sa dokážu zorientovať aj v inom žánre, než len sci-fi. Prvá polovica je neznesiteľne eroticky dusná a minimálne jedna scéna je neuveriteľná; neviem, ako do niečoho takého režiséri relatívne slávne/známe herečky nahovorili.

„Kam ideš?“ – „Učesať sa.“ Z tohto som bol svojho času sklamaný, myslel som si ale, že po pár rokoch vychladnem, lebo som medzitým videl kopu fakt zlých akčných filmov. Ale nie, stále je to nevydarená, miestami dokonca až trápna kávovina vysokého oktánového stupňa, pojednávajúca o parahasičoch (!!!). V roku 1998 si kameraman Dean Semler povedal, že skúsi réžiu... a okrem tohto béčka natočil aj béčkarsko-céčkarskú seagalovku Patriot. Jedno horšie ako druhé a tak nečudo, že následne sa vrátil ku kameramanskej činnosti a s režírovaním (vďakabohu) skončil.  Ťažko povedať, čo tu robí Scott Glenn z Mlčania jahniat (asi mu bolo ľúto za požiarmi a tak si v podstate od slova do slova zopakoval rolu z Howardovho Ohňa?). Zlátanú béčkarskosť projektu podtrhuje vrcholne nesympatický William Forsythe ako titulný zlosyn, chvíľková hviezdička Howie Long (pravá ruka Johna Travoltu z Operácie Zlomený šíp) v titulnej úlohe, prehnané akčné scény (motorka vs. auto v lese), otrasné herecké výkony (Barry Pepper s najbrutálnejším účesom od dôb Christopera Walkena, rok pred Vikingami sa v ďalšom prepadáku objavujúci  ex-Čech Vladimír Kulich) a neprehľadný strih (hrdina je uväznený v horiacej chate, STRIH, hrdina skáče na motorke zo strechy rovno do lesa). Snímka je bizarne výnimočná najmä tým, že sa v podstate všetky záporné postavy zlikvidujú navzájom medzi sebou (!), s výnimkou ústredného gaunera (ktorý skončí zvlášť nechutne).

„V tomto vám nepomôžem. Posrali ste si to sami, tak si to riešte.“ V niektorých chvíľach atmosférická, napínavá a ostrá policajná jazda zo špinavej americkej ulice (pero, holuby), podporená pútavou audiovizuálnou garderóbou a dozdobená hereckými výkonmi nielen oscarového a fantasticky uvoľneného Denzela Washingtona, ale i sympatického zelenáča Ethana Hawkea, či tradične zábavného Scotta Glenna (OHEŇ). Mnohé scény sú výborné svojou mrazivosťou - postavy sa usmievajú, ale vieme, že kedykoľvek sa im v ruke môže objaviť búchačka a začnú umierať ľudia. Nanešťastie, Fuqua nie je práve najgeniálnejší režisér všetkých čias a vyložene hrozný je v tomto prípade i scenár, pretože od neuveriteľne hlúpej "vaňovej scény" (teda ten svet je ale malý, však?) sa všetko zrúti ako priemerný buddy-movie domček z kariet. Koniec ma sklamal. Občas ľahký a svieži nadpriemer a hneď nato nečakane hviezdne obsadená televízna kriminálka.

„Veríte v Boha?“ – „Pri mojej práci je to s vierou občas ťažké.“ Temný a drsný mysteriózny triler, ktorý v čase premiéry našimi kinami prešumel bez výraznejšieho záujmu, ja som si ho nechal až na video a ani vtedy som nebol príliš spokojný. S odstupom desaťročí sa ale situácia okolo Anjela smrti prekvapivo značne vylepšila, ako to už občas s niektorými staršími filmami chodí. Dnes ide o solídne, zručne nakrútené a miestami až mimoriadne atmosférické dielko. Iste, nič extra výnimočné a na klasiku typu Sedem a Mlčanie jahniat sa to nechytá (ale to ostatne ani nemalo v záujme vzhľadom na nadprirodzený scenár), ale fakt som si to užil. Dosť tomu pomáha práve scenár, ktorý nenudí, nakoľko chvíľku je o popravovanom sériovom vrahovi, potom odskočí k policajnej buddy movie, následne pátrame po zabijakovi na slobode, potom sa riešia tajomstvá policajného zboru, potom na scénu napochoduje expertka na nadprirodzené javy a celé je to celkom pekne nekompromisné (čo sa prežitia postáv týka). Oceňujem skvelé použitie Rolling Stones, aj škodoradostný záver, hoci treba dodať, že hlavný hrdina to ozaj bohvieako nedomyslel. Úvod je prekvapivo skopírovaný z o 8 rokov staršieho The First Power s Louom Diamondom Phillipsom (chytený sériový vrah je popravený a po jeho smrti vraždy pokračujú a ničia zdravý rozum detektívovi, ktorý po vrahovi dlhú dobu šiel).

Film rovnakou mierou milý, ako neoriginálny. Paradoxne ho nezachránili ani tak starí mazáci (Sharon Stone, Harry Dean Stanton, Gillian Anderson), ale výborne vybratí chalani. Bolo by to nepríjemne realistické, keby to nebolo zabalené do hávu rozprávkovej rytierskej bájky.