tron

Ďalší hlúpy americký pokus o realistický kriminálny seriál, tentokrát znova z produkcie Bruckheimera a tentokrát v titulnej úlohe vyšetrovacieho tímu ďalšie stroskotané béčko, Gary Sinise (MISIA NA MARS, IMPOSTOR: ŽIVÁ ZBRAŇ, ZLODEJI PAMÄTE). Starý dobrý Derrick!

„Už som to raz videl, ale vždy ma to ohromí.“ To by neboli producenti Zanuck/Brown (vlastne by to neboli NIJAKÍ producent), aby si nechali ujsť príležitosť na zarobenie si nových miliónov na podojení kravy, ktorá už v minulosti raz podojená úspešne bola. Zámotok v roku 1985 bol dojemnou, príjemne odľahčenou sci-fi o dobrých mimozemšťanoch, pozemsko-mimozemskej láske a ľudskej starobe. Snímkou, v ktorej zostarli len efekty. V neposlednom rade to však bol i parádny hit a tak nečudo, že už o tri roky neskôr vzniklo pokračovanie. Bohužiaľ, scenár stratil moment prekvapenia, takže to miestami pôsobí skôr ako remake, než ako plnohodnotný sequel. Návrat starých známych je s prepáčením vycucaný z prsta; proste dôvod, prečo vrátiť obľúbené postavy naspäť do hry a zarobiť vďaka nim pár desiatok miliónov dolárov, sa vždy nájde. No remeselník Daniel Petrie (televízny werewolf movie Znamenie vlka z roku 1972) nie je Ron Howard. Našťastie, ak sa zmierime so smutnou situáciou, že snáď každý úspešný titul sa akoby až MUSÍ dočkať dvojky (a s niekoľkými "čudnými" scénami, ako je tá v reštaurácii), zostane nám vlastne príjemné a poctivé žánrové remeslo, ktoré je (viac než len) znesiteľné i vďaka návratu všetkých starých známych (Brimley, Ameche, Guttenberg, Dennehy, Welch).

Musím priznať, že keby som nevedel, že rok výroby je 1996, ako fanúšik osemdesiatych rokov by som sa bavil (zviazaní na schodoch, vystúpenie v lietadle).

V prvej štvrťhodine stihne Ash prísť do chaty v lesoch, nájsť Knihu mŕtvych, zabiť svoju snúbenicu, odraziť jej hlavu, premeniť sa na démona a slabšie to už nebude. Táto séria ma ale nikdy nebavila, Campbell je fajn sympaťák, ale že by bol mojím milovaným hercom, tak to sa ozaj povedať nedá. A hlavne nemám rád, ak niekto mieša horor s komédiou.

"Raději nepouštějtě inkvizitora do našich domů." - "Do domů ne. Ale sem... sem se už dostal." Strašný, príšerný, desivý a obludný film o tom, že najhorších vecí sú schopní primitívi s mocou presvedčení o tom, že si ich ako svoj nástroj vybral Boh. Pôsobivá, mimoriadne nepríjemná a znepokojivá atmosféra. Extratemné časy, v ktorých bolo až šialene jednoduché skončiť na hranici. Sú doby, v ktorých by som fakt nechcel žiť. Čertovo kolo sa roztočilo. Ale nepoháňali ho čerti. O Petrových kameňoch sa mi bude snívať. Vadila mi snáď len hudba; na taký vážny film ju ladili do komediálna, aspoň mne to tak pripadalo.

„Prepáčte, že je môj syn taký výbušný. Ale je to umelec. Chápete.“ Napriek podarenej zápletke o rodine, akú si nevyberáš, je na tejto snímke paradoxne najzaujímavejšie striehnuť na okamihy, v ktorých sa mihne niekto z mafiánskych počinov (James Caan alias Sonny Corleone z KRSTNÉHO OTCA, Joe Viterelli z mafiánskej paródie ANALYZUJ alebo niekoľko kusov z výborného mafiánskeho seriálu Sopranovci). Inak skôr priemer. Toto fakt stálo 75 miliónov? Mínusom je tiež Hugh Grant, ktorého mám inak rád, ale vo filmoch mu sedia skôr hajzlikovejšie typy (AKO NA VEC, DENNÍK BRIDGET JONESOVEJ) a nie zamilovaní hanbliví Briti. Naopak, poteší Jeanne Tripplehorn (ktorá zaujala už v ZÁKLADNOM INŠTINKTE, hoc v ňom ukázala zo všetkých prítomných žien najmenej), dialógy odsýpajú. Ale na mňa snímka nikdy príliš dobre nefungovala. Pravdupovediac ma nudila.

„Potrebujem byť sám.“ – „Môžem ísť s tebou?“ Veľká škoda a veľký smútok – mohla to byť super trilógia (PRÁZDNINY V AMERIKE, PRÁZDNINY V EURÓPE, VIANOČNÉ PRÁZDNINY). Bohužiaľ, v 90. rokov niekomu napadla hlúpa myšlienka pridať štvorku. Beverly D´Angelo a smutne bezradný Chevy Chase nemajú najmenšiu šancu pobiť sa s podpriemerným scenárom. Z detí sa stali matní tínedžeri a Randy Quaid ako bratranec Eddie, malý duchom veľký srdcom, to oživuje oveľa menej, než by sa mohlo zdať. Je to však nakoniec predsa len práve on, kto aspoň trocha zachraňuje situáciu („Žiadny strach. Je tu so mnou.“). Prostredie Las Vegas mdlé, vizuálne to pôsobí televíznym dojmom.

„Ale už je mu lepšie. Teraz pracuje s maloletými." Kedysi som sa hanbil pozerať takéto komédie, ale čím som starší, tým viac si ich užívam. Skvelí herci, úžasná zápletka (sorry, to nemajú ani mnohé oscarové filmy!) a fenomenálne vtipné scény, spomedzi ktorých je ťažké vybrať si najobľúbenejšiu (helikoptéra vs. svetlica, Will Ferrell, všetko s ex-Bondom Rogerom Mooreom, švédsky bikinový tím, trénerka švédskeho bikinového tímu). Celosvetovú tržbu úbohých 5 miliónov (pri 20-miliónovom rozpočte) vnímam ako obrovskú krivdu.

Vďakabohu! Už som si myslel, že som do smrti prekliaty mizernými čierno-bielymi kvázi horormi (Phantom Ship, Creature from the Haunted Sea) alebo priemernými kúskami (White Zombie) a toť, poď ho, je tu mrazivý Horror Hotel, nekompromisný predchodca Psycha (no, predchodca, obidva sú 1960...) a Piatku trinásteho!

Jedna z prvých zombíčin. Čierno-biela White Zombie vsádza na klasických zombies, teda šamanské woodoo zaklínadlá na ovládnutie ľudských duší, k čomu dochádza z rôznych príšin. Až o niekoľko desaťročí neskôr podžáner reštartoval a poriadne nakopol Romero v Noci živých mŕtvych. Problém je len v tom, že kvôli drakulovskému Bélovi Lugosimu snímka stráca na tajomnej atmosfére a miestami pripomína grotesknú rozprávkovú paródiu plnú smiešnych kvázi uhrančivých pohľadov. Za zásluhy podžánru 3*.