tron

„Každý má zlé sny.“ Tri roky po kultovej jednotke a rozhodne nekultovej dvojke prišiel veľkolepý comeback. Aspoň teda v porovnaní s dvojkou, ktorá bola skutočná zlátanina. Ale hoci sa nájdu mnohí fanúšikovia, ktorí trojku stavajú dokonca nad jednotku, ja medzi nich určite nepatrím. Uznávam, že je to stokrát lepšie, ako jednotka (a ako decko ma na to prepašoval do kina starší brat, na čo bol následne upozornený riaditeľkou kina, aby niečo také nabudúce už radšej nerobil), ale už to proste nie je ono. Vrážd je viac a sú brutálnejšie (a už tie v jednotke boli pekne drsné), ale začína sa tu na môj vkus priveľmi miešať horor s humorom a hrdinovia mi boli pomerne ľahostajní (najlepšie dopadli navrátilci zminula Saxon a Langenkamp).Prehlbuje sa síce mytológia okolo Freddyho (tentokrát sa dozvieme čo-to o jeho matke a o jeho splodení), ale scenár je miestami prílišné wtf (supeschopnosti hrdinov).

„Jedna dve, Freddy ide. Tri a štyri, k tebe mieri. Päť a šesť, ide ťa zjesť. Sedem osem, stratíš rozum. Deväť desať, stáť, nikdy nesmieš spať.“ Nočná mora z Elm Street je zo svätej trojice (Halloween, Piatok 13) môj najobľúbenejší kus. Kým k Myersovi a Voorheesovi som sa dostal až ako puberťák, Freddy je mojou súčasťou od detstva, keď som jednotku a dvojku prvý raz videl o polnoci v piatok na Nove a na neprístupnú, dodnes drsnú trojku ma dokonca starší brat prepašoval do kina, za čo mu bola počas premietania osobne dohovoriť riaditeľka kina, aby to už viac nerobil. Snové scény sú ohromné, snové, nepríjemné, zlovestné a halucinogénne. Krvavé efekty tvrdé i desaťročia od vzniku (posteľová scéna je pocta Kubrickovmu Osvieteniu, kde sa hektolitre krvi vyvalia pre zmenu z výťahu). Legenda okolo Kruegera bola takou nosnou, že v pohode vystačila na niekoľko sequelov, prequelov, remakov, crossoverov a seriálov. V neposlednom rade má jednotka echt atmosféru osemdesiatok (kvázi bezstarostné americké predmestie). Kasting je výborný v čele so sympatickou hlavnou hrdinkou, jej rovesníkmi (najviac zaujme 21-ročný debutant Depp) a rozhodne potešia dospeláci. Tí bývajú vo vyvražďovačkách odsúvaní z rôznych príčin na vedľajšiu koľaj, ale tento slasher je výnimočný aj práve tým, že im dáva prekvapivo veľký priestor. To poteší najmä u Johna Saxona ostrého ako nová žiletka. Postupné rozlietanie príšerného tajomstva tínedžermi, ktoré pred rokmi spôsobili ich rodičia, je výborne vypointované, zlovestné a strašidelné. Craven by hrdinku možno urobil neschopnou ťapou, keby sa do situácie nevložila jeho dcéra a nezačala sa otca pýtať, prečo sú sakra ženy v hororoch vždy neschopné chudery, ktoré zakopávajú o vlastné nohy. A tak sa z Wesa stal progresívny režisér, čo mu zostalo už až do smrti (viď. postavy Gale a Sidney vo Vreskotoch, Rachel McAdams v Nočnom lete alebo Meryl Streep v Hudbe môjho srdca). Ako Piatok 13, i Cravenov slasher mal problémy s financovaním. Natáčanie sa nieslo v znamení chuťoviek (Englund sám seba nechtiac temer podrezal, keďže rukavica pozostávala zo skutočných ostrých súčiastok), pikošiek (kvôli nedostatku času pár vecí natočil Wesov rovesník a kamarát Sean S. Cunningham, režisér Piatku 13), chaosu (režisér a producent o poslednú scénu súperili tak dlho, že nakoniec nikto nevedel, akú strihač pri premietaní šéfom z Paramountu pustil a keď sa producent dozvedel akú, stopol natáčanie, aby sa stihol dolepiť „jeho“ koniec) a zaujímavostí (Craven záporáka pomenoval po zmrdovi, ktorý ho kedysi na škole šikanoval). Nakoniec sa všetko podarilo úspešne prekonať a dotiahnuť film do kultovej popkultúrnej časti americkej kinematografie. Jedného z policajtov si zahral Joseph Whipp, ktorý v r. 1996 v Cravenovom Vreskote povýšil z radového člena policajného tímu na šerifa Woodsboro.

Je neuveriteľné, že celá sága začína scénou s Emiliom Estevezom. S Emiliom Estevezom! Ako pôvodná verzia zo šesťdesiatich, tak seriálový remake z 80. rokov boli o niečom inom. Jasné, nemožné misie v nich samozrejme hrali kľúčovú rolu, ale hrdinom v žiadnom prípade nebol osamelý vlk Ethan Hunt, ale celý tím, ktorému vlastne vôbec nešéfoval, bol len jeho súčasťou. Tvorcovia celovečernej adaptácie celý tento koncept prevrátili na hlavu a to, čo vo filme spravili z Jima Phelpsa, sa dokonca nedá prirovnať k ničomu menšiemu, než ako keby niekto z Raťafáka Plachtu spravil drogovo závislého maniaka. Veď uvidíte. Seriálový mix akcie, megalomanských zloduchov, geniálnych masiek a do detailu premyslených plánov bol chytľavý, no keď sa v polovici 90. rokov 34-ročný (!) Cruise rozhodol spraviť celovečerák, nikto s ním nič nechcel mať spoločné. Všetci čakali prepadák. Fakt nikto neočakával trhák roka. Dvojnásobne v na hity preplnenom roku 1996 (TWISTER, SKALA...). Rozpočet 80 miliónov, celosvetová tržba 457, čo dodať. MISSION: IMPOSSIBLE je mimochodom prvý film, u ktorého sa Cruise podieľal na produkcii. Po premiére trojky sa objavili správy, že trojka je najlepšia zo série. Bola výborná, ale určite by som (na rozdiel od dvojky Johna Woo) nezabúdal ani na mrazivý originál Briana De Palmu. Režisér CARRIE dostal k dispozícii bombastický scenár Davida „JURSKÝ PARK“ Koeppa, Roberta „ČÍNSKA ŠTVRŤ“ Townea a Stevena "SCHINDLEROV ZOZNAM“ Zailliana a je to poznať. Cruise dodal parádny rozpočet, postaral sa o skvelé akčné scény (kultový prienik do nepreniknuteľnej agentúry) a celé to odsýpa, české exteriéry sú príjemne postkomunisticky ťaživé, dialógy výborné, počítačové efekty krásne a o tom, ako to celé dobre funguje, svedčí fakt, že si logické nezmysly (helikoptéra v tuneli) nevšimnete. Radšej sa necháte unášať napínavým dejom, plným zvratov, intríg, vtipov, šokujúcich odhalení, nečakaných úmrtí a ešte nečakanejších zmŕtvychvstaní. Čerešničkou je brutálna kombinácia zdanlivo neskombinovateľných hercov (Cruise, Rhames a Reno v jednom kupé, to musíte vidieť).

Na MINORITY REPORT je radosť pozerať (takže sa mi zdá dosť zbytočné riešiť, či je to za IOO%, alebo "len" za 80%, proste je to špičkový akčný sci-fi triler s vlastnou hlavou, víziou a jasným smerovaním). Napriek niekoľkým drobným detailom: niektorí hovoria, že drhne logika, mne prekážala skôr strata tempa od chvíle, čo opustíme hotelovú izbu. Stevena Spielberga a spol. (ILM, John Williams, Janusz Kaminski atď.) to však netrápi a všetci pekne krásne túrujú motor čo to dá: výborná „realistická“ futuristická stránka veci (režisérovou podmienkou bolo vytvoriť iba veci, ktoré by o niekoľko desaťročí teoreticky mohli fungovať), špičkové technické prevedenie, strhujúci scenár (plný nezabudnuteľných scén - bazén, pavúky, oko), skvelé herecké obsadenie (Cruise, Farrell, Max von Sydow, Mortonová), úžasný nápad s predpovedaním budúcnosti a úchvatná daždivá noir atmosféra. Publikom bolo nadšené, snímka s rozpočtom 102 miliónvo dolárov celosvetovo trhla 358. Kino Považan NMnV 2002

Nečudujem sa, že sa z českého nakrúcania v poslednej chvíli vyvliekol do Farrellovej úlohy pôvodne obsadený Edward Norton. Taký strašný scenár! Nevravím ani tak o postavách a dialógoch, hoci ani tam to nie je žiadny med lízať. Hovorím o takmer až sci-fi deji. Zajatecký nemecký tábor, v ktorom Nemci urobia súdny proces, v ktorom americkí väzni svedčia proti Nemcom a Nemci sa k nim správajú ešte lepšie, ako Gregory Peck v Ako zabiť vtáčika. Wtf??? Toto naozaj niekto myslel vážne? To mi je teda ale romantizovanie Druhej svetovej vojny (a „života“ v zajateckých táboroch)! Scenár je natoľko hrozný, že je v konečnom dôsledku úplne fuk, že herci (Willis, Farrell, Hauser, Howard, Iures) sa snažia, že režisér vie robiť akčnú scénu (viď. dravý úvod ma potešil, ale samozrejme nečakajte akčný film) i miestami veľmi dobrú atmosféru. Obstojné remeslo, ale za vyložene hlúpy scenár  2*.

„Vy ste Koslová?“ – „Áno.“ – „A krstným?“ – „Major. Major Koslová.“ Prehnane temný triler s mizerne prevedenou akciou a smiešnou snahou o psychológiu, ktorú nedokážu nonšalantne utiahnuť ani miláčikovia našich mám, Sidney Poitier a Richard Gere. Vyloženým omylom kastingu je potom záporák v podaní Brucea Willisa, ktorý na tento typ postáv nie je stavaný, nikdy stavaný nebol a ani nebude (viď. podobne strašný výkon v podobne nekvalitnom Stave ohrozenia). Režisér výborného Rob Roya, Škót Michael Caton-Jones, ponúka za každú cenu afektovane "zlý" (krv, zbrane, nadávky, nezmyslené zvraty) film, na ktorom som sa nudil už v kine ako 16-ročný, kedy mi ku šťastiu stačilo, ak niekto vo filme inému strelil do hlavy. Mrazivá predloha (Deň Šakala s Edwardom Foxom z r. 1973), bola podstatne lepšia. Dočerta, lepšia bola dokonca i priemerná Honba na Šakala (1997) s triom Quinn-Sutherland-Kingsley. V tej dobe to ale divákom stačilo a snímka pri relatívne rozumnom rozpočte 60 miliónov ich na celom svete zarobila temer 160. Kino Považan NMnV 1998

Nástupcovia Laurela a Hardyho? Svojský pokus zistiť čo sa stane, ak vyložene kreslený námet pretavím do podoby hraného celovečerného filmu? Oplzé vtipy o sexe s manželkou, detská groteska, maniak zo surrealistickej nočnej mory Christopher Walken, skvelá pasáž s psychopatickou mačkou, to všetko v jednom filme ach jaj. Nebolo to úplne zlé (ale trocha zlé hej), ale bolo to čudné a nevedelo to, akému divákovi je to vlastne určené. P.S. Jeden z prvých kúskov Spielbergovho, Katzenbergovho a Geffenovho DreamWorksu SKG (s AMISTADOM, DRVIVÝM DOPADOM či MIEROTVORCOM).

Rutinou a stereotypom dýchajúca kriminálka, skombinovaná s väzenskou drámou a žurnalistickým trilerom. Eastwood sa predstavuje (vo vlastnej réžii) ako novinár, odhaľujúci, že na blížiaci trest smrti čakajúci zločinec je možno nevinný. Výsledkom je nezaujímavý dramatický film, ktorý od 40%-nej jamy v poslednej chvíli ako-tak odťahujú solídne herecké výkony (Woods, Hill, Washington), napínavý scenár a zopár sviežich nápadov (useknutie akčného vyvrcholenia v najlepšom, dozorcovia sa k väzňom správajú ako ľudia - k ľuďom).

Boli raz na pieskovisku detičky a ťapkali sa v blate a stvárali somarinky, bavilo ich to a človeku sa na to dobre pozeralo, ale bolo to o ničom. Tento pokus o pythonovský jazyk je taký aj onaký a vlastne nijaký. Finále ako od Burtona, rozprávajúce nástené hodiny, postavy nesú mená zvierat ale vyzerajú ako ľudia (ale sem tam sa ako zvieratá správajú), chvíľkami absurdita, potom pre deti a následne priemerný muzikál. No neviem..

„Vedel, že to bude samovražedná misia?“ – „Teraz to už vie.“ Jeden z najnašľapanejších filmových úvodov desaťročia. Famózny začiatok. O prvej polhodine sa bude rozprávať ešte desaťročia. Besná, adrenalínová a akoby v jednom zábere nakrútená. Uhrančivý Nicolas Cage, v tom čase sa nachádzajúci na úžasnom vrchole svojej kariéry, je fantastický. Ako skorumpovaná a pokrytecká policajná sviňa Rick Santoro (TO je meno!) sa prechádza gigantickou športovou halou natrieskanou 14000 (!) nedočkavo skandujúcich fanúšikov (čo z nich robí 14000 svedkov bez toho, aby o tom tušili). Telefonuje so synom a milenkami, dohaduje si špinavé kšefty, baví sa s televíznymi reportérmi, aj s podozrivými živlami. Vo vydýchanom, zle kliamtizovanom vzduchu cítiť vyplavované hormóny, vonku zúri šialená búrka a vnútri sa na útok pripravuje ešte šialenejší atentát. Nádhera za 100%. Bohužiaľ, nasleduje (ešte solídna) prostredná časť. V nej Santoro vedie vyšetrovanie v reálnom čase (FBI príde na miesto činu do hodiny a pol) a zisťuje, že nič nie je také, ako sa zdalo na prvý pohľad. A my zisťujeme, že hoci sa De Palma šikovne hrá s rozdelením obrazu a s retrospektívnymi pasážami, vkráda sa mu do toho trpké poznanie, že aj v technicky majstrovskom (strih a rozmiestnenie kamier dostávajú v tomto filme nový rozmer) je miesto pre klišé (premena gaunera na charakterného detektíva alebo naopak premena hrdinu na zmrda) a nudu. Napriek tomu aj vyšetrovacia rovina siaha po 80%. Ranou medzi oči je zmasakrované finále, ktoré všetku tú snahu nemilosrdne hádže do záchodu a nemilosrdne splachuje. A obávam sa, že by nebolo vydarené ani v prípade, ak by sa na poslednú chvíľu nepretáčalo (tvorcovia sa rozhodli nepoužiť nakrútené „prírodné“ finále). Finále je skutočne slabé a trpké, napriek tomu Hadie oči bez debaty musíte vidieť. Diváci boli na rozpakoch, čomu dopovedala aj tržba, ktorá nebola dobrá, ani zlá: pri rozpočte 73 snímka trhla celosvetovo 1O3. Kino Považan NMnV 1998