Freistatt

Pubertální německý Frajer Wolfgang s obdobou Hanekeovy (psycho)analýzy z Bílé stuhy. Příspěvek k pochopení německé nacistické minulosti... Freistatt je coby celovečerní debut režiséra Marca Brummunda až překvapivě vyzrálý film, jehož hlavní devizou je (vedle mimořádně silného námětu) opravdu excelentní práce s dětskými/teenagerskými herci a celá mizanscéna, autentické prostředí diakonie Freistatt uprostřed rašelinišť je mrazivé i dechberoucí... Jako minus ovšem subjektivně považuji eufemistický rastr, které je typický pro většinu západní artové tvorby - celá ta hrůza je zjemňována lyrickými pasážemi a explicitní násilí je upozaděno, myslím, že realita byla ještě mnohokráte hrůznější, než jak je prezentována na filmovém plátně... Přesto jeden z nejsilnějších a nejobjevnějších snímků poslední doby...pocítit beznaděj... PS: Freistatt vytváří zajímavou paralelu k tematicky podobně zasazenému románu Kloktat dehet (respektive jeho první části) od Jáchyma Topola, jen na druhé straně Železné opony... (11.07.2017)

Ďalšia z obľúbených filmových tém v opakovane klišéovitom spracovaní. Nápravný ústav s prísnymi podmienkami. Riaditeľ rovná sa Čisté zlo. Rôzne sadistickí vychovávatelia (dozorcovia), predstavujú výhonky Zla. Cirkev pritakáva zlu a posväcuje chovanie majiteľov prevýchovného objektu. Chovanci za dverami ústavu vykreslení ako mládežnícki sympaťáci. Trpia pod knutou dozorcov, tu symbolizovaných čiernobielou palicou jedného z nich. Ich násilné chovanie je len odrazom sadizmu ich nadriadených. Isteže terapia neprispôsobivých stredoškolákov tvrdou prácou nikomu nevonia, no aspoň šlo o zmysluplné kopanie priemyslom a poľnohospodárstvom požadovanej rašeliny. Pre vznik divákmi oceňovanej drámy sa ale žiada spracovanie na línii - rebeli vs. autorita. Rebel sympaťák, autorita - sadista. No záverečné autentické fotografie z Freistattu ukazujú, že to utrpenie nebolo zrejme tak hrozné, ako popisuje film. A mimochodom, každá štátom vytvorená nápravná inštitúcia je zariadenie, ktoré fyzicky aj psychicky deformuje jej nedobrovoľných obyvateľov. Ostáva nezodpovedaná otázka, čo priestupcov deformuje viac: "humanistické" polihovanie na palandách, alebo tvrdá práca v teréne. (03.01.2021)

Freistatt platil až do 70. let za jedno z nejtěžších výchovných zařízení pro mládež. Prej křesťani. A kde je to jejich miluj bližního svého ? Další z řady filmů které jsou natočeny na základech skutečných událostí. Oceňuji i to že tvůrce se snažil natáčet na původních místech. Freistatt je velmi silné emoční drama. Wolfgangův příběh mě chytil hned od začátku a nepustil až dokonce. (30.04.2020)

Práve som dopozeral tento "Freistatt" a neviem čo si o ňom mám myslieť. Na jednej strane sa mi páčila forma, kamera, herecké výkony a viacmenej celá technická stránka filmu. K tomu tu je zopár momentov, ktoré sú emotívne, silné a vcelku slušne spracované. Ale neviem sa zbaviť dojmu, že je tento film strašne hlúpy, čo zapríčiňuje najmä neskutočne správanie všetkých prítomných, ktoré ma vytáča a rozčuľuje do vysokých čísel. Serie ma chlapcova matka, serie ma chlapcov nevlastný otec, serú ma všetci prítomní "pedagógovia" a mladí násilníci, no najmä, najmä ma serie samotný chlapec, ktorému by som na hlavu nalepil nálepku "Udri ma, muč ma, zabi ma, to je presne to, čo chcem", pretože sa tak skutočne správa. O scéne s hrobom sa radšej ani nevyjadrujem, režisérsky a scenáristicky úplne zle zvládnutá scéna. No povedzte, ktorý človek by sa nechal takto zmlátiť, keď ani nemusel? Čím ďalej som sa na film pozeral, tým viac som si ho znenávidel a ak by nebolo tej formy, dal by som len dve hviezdy. 82% je však pre tento film úplne veľké a nereálne číslo. Ste sa zbláznili? (22.02.2019)

Podobný syžet, ako vo švédskom Ondskan, t. j. nevlastný otec, ustráchaná matka, vzpurný syn = prevýchova vo výchovnom dome vo Freistatte ? Mám to tu znovu len s tým rozdielom, že tentokrát je kladený väčší dôraz na celkovú prácu réžie Marca Brummunda, ktorá je oproti Håfströmovej o niečo na vyššej, perspektívnejšej úrovni, aj s lepšou energickosťou na vytvorenie prostredia a presne danej, stanovenej doby, ktorú som si predtým mohol iba domyslieť... Síce Louis Hofmann nie je taký extrémny, ako Andreas Wilson, ktorého Eric Ponti bol v úplne inej pozícii, ako nenápadnejší Wolfgang, ale aj tak boli obidvaja na nezávideniahodnom mieste, kde si na podriadených nadriadení poriadne mastia egá ! Prvý mal dokončiť školu a nebiť sa, druhý sa má vrátiť domov najneskôr do Vianoc, no všetko bude inak. Tínedžer musí byť naivný, že si to myslí, keď ďalej mi trochu vŕta hlavou, aký to mal vlastne vzťah so svojou matkou ? V jeho predstavách to zaváňalo incestom ? Možno sa teraz mýlim, ale mal som z toho taký pocit, akoby tam medzi nimi nebolo niečo v poriadku... Skúsim niečo k línii udalostí : Tam sa neučilo, tam sa maximálne tak učilo, ako sa stať výborným „muklom” , čiže denno-denne manuálne pracovať na ťažbe rašeliny až pomaly do vyčerpania, a keď by mal náhodou niekto z chovancov s tým nejaký problém, tak jednoducho dostane od vychovávateľa Wildea s lopatou šupu po kotrbe. Kolega Krapp je zase perverzák, neviniatko z neho určite nie je, aj keď si k chovancom toľko nedovolí ! Wolfie má zo začiatku nedorozumenia i so svojimi vrstovníkmi, ale zblíži sa s Antonom. Je to celé poprešpikované, ale k tomu prehľadné ! _ Keď som si pozrel kolónku KAMERA, tak tam svieti - Judith Kaufmann, áno, jedná sa o vychýrenú, nemeckú kameramanku, ktorá ma svojim filtrovaním veľmi upútala, taká surová, až sugestívna robota, čo náramne sprostredkuje atmosféru, z ktorej sa dá potom čerpať ! ÚTOČISKO má čo ponúknuť, hodnotenie ašpiruje kľudne i k 80 % a viac, len mne film, ako celok, až tak nesadol, ako som si sprvoti predstavoval, že by sadnúť mohol. Skôr by som to prirovnal ku špičkovej televíznej projekcii, ako k čisto kino-projekcii, ale na veľkom plátne by to isto urobilo svoje grády... (04.01.2020)