Pat_rick_fan

Duša seriálu nádherne zhutnená v jednej epizóde. Malé Deja Vu som dostal pri pozeraní Everything Everywhere All at Once, tiež produkovaným Russo Brothers. Ale táto jedna časť si ten film aj tak maže na chlieb aj po rokoch.

Poetická veselohra a Magdaléna Vášáryová ako male gaze storočia. A mňa počas sledovanie stále mátal boj medzi dvoma otázkami: "nie je to málo?" verzus: "nie je to až prílíž?"Najhoršie (samozrejme pre mňa) je, že obe majú kladnú odpoveď.

Vrcholy filmografie pani Poledňákové nie sú moje šálky batch brew, ale mám voči nej veľký rešpekt ako príjemne vystavala príbehy, ktoré vedeli (a dodnes vedia!) zabrnkať na struny obom našim národom. Mňa subjektívne ale najviac bavil tento bizár "o ničom", ktorý má v sebe tak veľa: 1. československý pokus o romantickú komédiu 2. nechcený/chcený erotizmus hokejového družstva, ktorý spoza mláky závidi aj Top Gun 3. Krásnu Magdalénu Vášaryovú ako slovanskú Bridget Jonesovú 4. popkultúrny sentiment 80-tych rokov, ktorý tak krásne starne. Banálny príbeh o ženskej / mužskej zamilovanosti v milo chaotickom a nelogickom podaní, ktorý bavil. Hlava hovorí 2 hviezdy, srdce chce 4, takže na ČSFD pôjdu 3 :)

Budem zhovievavý a prestrelím hodnotenie, keďže to tu aj tak spadne (alebo už padá) niekde okolo 40%. Režisérka Claire Denis už iná nebude, svojou režisérskou svojráznosťou si veľa fanúšikov nikdy nezískala a zrejme ani nezíska. Stars at Noon nie je žiadna výnimka v jej tvorbe a svojím spôsobom ma film celý čas štval, ale ani raz na nenapadlo ho nedopozerať. Na konci sa dokonca dostavil dojem, že som ho "pochopil", ale neexistujúca chémia medzi hlavnými postavami zostáva problém číslo jedna, ak sa na nej má stavať. A to napriek tomu, že Joe Alwyn je prekvapivo príjemný a snažiaci, nehovoriac o Margaret Qualley (hipisáčke z Ouatih), ktorá mala za svoj výkon dostať Striebornú Palmu z Cannes miesto Zar Emir Ebrahimi zo Svatého Pavúka, ktorý by si ale ako film naopak zaslúžil Grand Prix oveľa viac ako toto juhoamerické peklíčko. Štvrtú hviezdu pridávam za ilúziu, že postavu Daniela hrá pôvodne obsadený Robert Pattinson (kámo, predstav si tú charizmu) a zasadenie ostane verné knižnej predlohe, teda roku 1984 a revolúcií v Nikaragui. V takejto verzii by to bolo teda tip top. PS: Benny Safdie je kráľovsky dobrý scene stealer, of course.

Historický bizár, ktorého natáčanie by stálo sa za samostatný film. Michael Cimino bol dušou výtvarník, čo spolu s Zsigmondom natočili estetickú nádheru, ktorá poteší každého cinefila, ale o poznanie horší storyteller, ktorý narozdiel od iných velikánov 70. rokov, od Scorseseho po Coppolu, nevedel zostaviť naozaj pútavý, dramatický a rezonujúci film. Pri Lovcovi Jeleňov mu to ešte ako tak vyšlo, ale toto neustriehol. Taktiež treba poznamenať, že síce nevedel, ale CHCEL. Lebo pointa Nebeskej brány, zabalená v vizuálne podmanivom horskom sentimente, je vo svojej podstate zaujímavá kritická a nepríjemná historická sonda amerických dejín. Štýlový, zvláštny a jedinečný western, ktorý neprestáva udivovať v tom aký je miestami hlúpy a krásny zároveň.

Kámo, we did it! Slovenský film, za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť na žiadnom festivale, od Cannes po Benátky, kamera na Oscara (bez irónie) a hlavne konečne neprehrávajúci herci. František Švantner by bol podľa mňa hrdý. Veľmi sa mi páčilo, ako to nadväzuje na tradíciu slovenských filmov z vidieckeho prostredia, citlivo pristupuje k literárnej novele, z ktorej čerpá a zároveň do toho vnáša modernú dušu, bez toho aby to pôsobilo trápne pózersky a falošne. Má to svoje nedostatky a naplno nevyužíva potenciál ale v kontexte súčasnej slovenskej tvorby asi top. Krásna adaptácia magického realizmu.

Tak to som teda nečakal, že v doslovnom výsmechu súčasnej spoločnosti prekoná netflixovský K zemi hleď festivalový euro arthouse ocenený Zlatou Palmou, ale však možné je už asi všetko. Netreba však čakať nejaké subtle filozofické zrkadlo, lebo tá pointa musí byť po dopozeraní pre každého priemerne zmýšľajúceho dospelého človeka jasná ako facka. Čím ale absolútne nechcem znevažovať inteligenciu scenáru. Pretože je to nedokonalo dokonalá, kruto zábavná pecka a ten raritný prípad, keď je škandinávska klubovka vďačnejší a šťavnatejší (doslova, hehe) divácky hit ako väčšina komerčnej produkcie. Pre takéto skupinové zážitky v sále sa stále oplatí chodiť do kina.

Depka. Tvrdá, nekompromisná depka. Dehumanizujúca, ale nie (len) Marylin, ale najmä všetkých naokolo nej. Ako sa hovorí, never meet (or see) your hero. Ešte váham medzi 3 a 4. Formálne je fenomenálne, vidieť neustále trpieť výborne hrajúcu Anu až fyzicky bolestivé. Ale dobrý "art" by mal mať aj presah (Sila Psa). A na ten daddy issues nestačia.

Miss Olivia si vytvorila samúčelný film (rovnako ako svet), kde sa pokúsila, neuveriteľne povrchne, nedotiahnuto a antiklimaticky, o spoločenský komentár k incel culture, manosfére a Jordanovi Petersonovi. A trošku pritom poodkukala Stepfordské paničky, Matrix, Truman Show, neuveriteľne povrchne, nedotiahnuto a antiklimaticky. Komentár, ktorý ale stojí na pilieroch luxusnej kamery, luxusného soundtracku a LUXUSNÉHO herectva Miss Flo. Treba ale uznať, že prvá polovica je filmu je naozaj vťahujúca a napínavá. Režijnne je to za mňa celkom ok, mínusom je skôr scenár a nevyužitie charizmatického Chrisa Pine-a.  Súkromný život režisérky neriešim, aj keď natáčanie by stálo za samostatné dielo, ale prajem jej nech sa to nejak celé utrasie, lebo ona točiť celkom vie, takže by bola škoda, aby jej táto dráma, za ktorú si sčasti môže aj sama, zobrala vietor z plachiet.

Je to veľmi pekné, elegantné, pohľad Rooney Mara musí dostať každého a Kyle Chandler si kradne každú minútu. Lenže sú romantické filmy, ktoré vás dostanú a nepustia na dlhú dobu a potom sú tie, na ktoré sa fajn pozerá v sobotu poobede niekde na Hallmark Channel. A Carol, napriek mnohým, predovšetkým hereckým kvalitám, je pre mňa osobne žiaľ druhý prípad.