classic

Kaskadér Bill Cummings dostal prémiu 450 amerických dolárov za to, že skočil do bazéna plného žralokov.

Efekt výbuchu lode Disco Volante bol taký silný, že rozbil okná v okruhu jednej míle.

Jedná sa o prvý film v sérii, ktorý bol natáčaný na širokouhlú kameru.

Režisér Alexandr Ptuško trval na tom, aby sa v jeho filme objavila skutočná loď s purpurovými plachtami, takže bolo zakúpených 2000 metrov hodvábu príslušnej farby. S takto vyzdobenou loďou si splnil prianie aj Vasilij Lanovoj, predstaviteľ Arthura, ktorý s ňou prekvapil svoju manželku i hosťov na Jalte, kde sa film nakrúcal.

Značnou část rozpočtu spolkla scéna s hořícím mostem. Propadnout do vod Row River se měla záložní třetí lokomotiva nahrazující Texas a Buster Keaton (Johnnie) odmítl jakékoli riziko, že se jeho záměr nepovede – neměl totiž peníze ani na další stroj, ani na případné zbudovaní nového mostu. Na místo nainstaloval šest kamer, tisíc komparzistů, k nimž se přidaly další tisíce čumilů. Pád do řeky se povedl a Keaton celou situaci ještě vyšperkoval figurínou strojvůdce v kabině Texasu. Okolní diváci si toho nevšimli a křičeli hrůzou, že muž na svém stanovišti zahynul. Tato scéna stála 42 000 amerických dolarů, navíc hořící most přeskočil do lesa a způsobil požár, k jehož likvidaci přispěl i filmový štáb a komparzisté.

Pri nakrúcaní nemali Fred a Rita veľa priestoru na skúšanie, a tak umelci využívali priestor vedľa cintorína. Pri každom priechode smútočného sprievodu však skúšky museli prerušiť.

Nie všetky scény sa podarili, takže strihači vyradili napríklad tanečné scény na titulnú pieseň "You Were Never Lovelier." Nedostalo sa ani na skladbu "On The Beam," napísanú špeciálne pre film.

Spevácky prejav Rity Hayworth nadabovala speváčka Nan Wynn.

Tri neúspešné pokusy o napísanie scenára dočasne uložili potenciálny film k ľadu. Až keď si príbeh prečítal Frank Capra, rozhodol sa snímku nielen režírovať, ale po prvýkrát v živote i produkovať.

Snímka sa nepozdávala ani americkým strážcom politickej korektnosti. Tuzemskí mccarthyovskí súdruhovia ju brali ako „komunistickú infiltráciu filmového priemyslu,” pretože hlavnou zápornou postavou je bankár - to je vraj zvyčajný trik používaný komunistami.

Autor Philip van Doren Stern (1900-1984) napísal svoj príbeh už v roku 1939, ale márne sa snažil o jeho zverejnenie. V roku 1943 preto poslal 200 kópií svojim príbuzným a priateľom. Touto cestou sa novela dostala až k producentovi štúdia RKO, ktoré ju odkúpilo za 10 000 amerických dolárov.

Pred obsadením Jamesa Stewarta do role Georgea Baileyho, sa uvažovalo o Henrym Fondovi alebo Carym Grantovi.

Film nevznikal vždy jednoducho a režisér sa v rozhovore neskôr priznal, že natáčanie s mladou herečkou bolo jednou z jeho najhorších skúseností. Pretože Tatum bola začiatočníčka, Bogdanovich ju príliš nechválil a neukazoval jej nakrútené zábery, aby jej nestúplo sebavedomie a naďalej zostala svojská.

Režisérovi Bogdanovichovi doporučila jeho bývalá žena, producentka Polly Pratt, aby román Addie Pray sfilmoval. Tiež mu poradila, aby do role Addie obsadil malú Tatum O'Neal, hoci vtedy 8-ročné dievča nemalo žiadne herecké skúsenosti.

Horúčavy robili pri nakrúcaní tvorcom také problémy, že režisér dal všetkým zúčastneným deň mimoriadneho voľna na zotavenie.

Scenár obsahoval iba štrnásť strán, veľa sa improvizovalo.

Zo zápletky predlohy z roku 1959 zostal iba základ, teda dve biele deti a Aboriginec v austrálskej pustine, to ostatné sa mnohých smeroch liší.

Nakrúcanie začalo v Sydney v roku 1969, potom sa presunulo do divočiny.

Slávny hokejový brankár Dominik Hašek sa priznal, že sa kvôli Širokovi bál chodiť vynášať aj odpadkový kôš.

Pád Tleskáča (Jaromír Hanzlík) vo zvonici sv. Jakuba nenakrúcal kaskadér, do 30 metrovej hĺbky padala figurína pracovne nazývaná Tonda.