Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (1 147)

plakát

Un spécialiste - Portrait d'un criminel moderne (1998) 

Pre mňa unikátny zážitok, vidieť pokrútené nacistické svedomie odhalené na dreň, bez dramatizácie, bez hercov, iba surové a autentické dobové pramene, povyberané múdrou rukou skúseného režiséra-dramaturga. Toto by mala byť povinná četba.

plakát

Expremiéri (2018) (seriál) 

Ambiciózny projekt, no odhaľovanie politického zákulisia sa tu deje iba náznakovo, ak vôbec. Študenti sú šikovní, no pripravení politici ich bezpečne valcujú. V svižnej, vydarenej postprodukcii sa potom môžeme snažiť zachraňovať, čo sme nenatočili, ale stačí to?

plakát

Tatér z Osvětimi (2024) (seriál) 

Čo tu funguje skvelo, je lovestory linka. Dvaja protagonisti sú parádne obsadení, zahratí a jemná chémia medzi nimi funguje na jednotku. Akurát ten Auschwitz je tu akýsi lite, estetizovaný, kĺzajúci po povrchu. Produkčne na vyššej úrovni než ten slovenský, no stále akýsi vnútorne nepresvedčivý. Je to spôsobené napríklad všadeprítomnou angličtinou, ktorá ma irituje vždy v anglofónnych interpretáciach európskych dejín, alebo aj absenciou jasnej chronológie (koľko času hrdinovia strávili v lágri?). Dnes, keď nám literatúra ponúka nekompromisné, premýšľavé diela, akými sú Littellove Láskavé Bohyne, či v kinematografii klenoty ako Saulov syn, či Zóna záujmu, mi tieto dojemné Schindlerove dojáky prídu už akési prežité, miestami hraničiace s gýčom. V poslednej, šiestej epizóde to opatrne načne zaujímavú tému (Laliho svedectvo voči Baretzkimu) ale tá je odbavená niekoľkými vetami a nejde príliš pod kožu. Som niekde medzi 3* a 4*, no zaokrúhľujem nižšie, pretože (unpopular opinion I guess) znova sa ponárať takýmto spôsobom do starej židovskej krivdy dnes, keď samotný Izrael pácha genocídu na blízkom východe, mi prišlo v niečom až neprístojné (čo samozrejme nedávam režisérke za vinu, o jej postoji neviem nič). Jasné, Šoa si musíme pripomínať, iba si nie som istý, či práve takto.

plakát

Fallout (2024) (seriál) 

Detinská scenáristika s marveláckym humorom. Vyzerá to celkom pekne, ale oproti hernej predlohe je to značne menej temné a zamrzí najmä odfláknutý world building. Záverečná epizóda plná síce prekvapivých, no prvoplánových plot twistov potvrdila, že celú dobu nešlo o nič iné, ako popíkový, "lacný" fanservice. Druhú sériu si nepozriem, ale kúzelná Ella Purnell je nádejná.

plakát

Late Night with the Devil (2023) 

Parádny námet, s príjemnou 70s retro atmosférou. Pri tom námete to ale končí. Scenár pôsobí ako napísaný za pol dňa, je plochý a po úvodnej explicitnej expozícii je predvídateľný takmer do poslednej minúty. A tá akože hrôza je tu vytváraná takmer výlučne detinsky lacným CGI. To ai-čko mi nevadilo. Dastmalchian fajn. 2,5*

plakát

Lupin III: Cagliostrův hrad (1979) 

Starosvetské dobrodružstvo epických rozmerov. S šarmantným lapiduchom, princeznou a zámkom. Taktiež s interpolom, lasermi a granátmi. Preplnené kreativitou, no ani na chvíľu nie prekombinované. S Lupinom som doteraz nemal skúsenosť, bál som sa, či netreba mať znalosť seriálu. Dávkovanie informácii však funguje na jednotku. 95% deja divák rozumie bez problému, zvyšných 5% si domyslí z kontextu a navyše ho to navnadí na ďalšie samoštúdium predlohy. Absolútna výhra.

plakát

Donekonečna (2017) 

Indie scifi z tej sorty kreatívnych hrátok s časmi a alternatívnymi vesmírmi, natočených s miniatúrnymi štábmi, ako napríklad Primer, či Coherence. Skôr kreatívne, než zábavné, ale natočiť to s tak nízkym rozpočtom je pôsobivé.

plakát

Stopmotion (2023) 

Slabšie 4*. Pred zhliadnutím je nepochybne dobré byť, aspoň námatkovo, oboznámený s predošlou tvorbou Roberta Morgana. Koniec koncov, tento čiastočne autobiografický počin je o vzniku Bobbyho Yeah. Keď divák berie prostredie stop motion animácie ako tému filmu a nie len ako barličku pri rozprávaní konvenčnej žánrovky, odkryje mu to vnútro filmu v širšom kontexte. Práve zaobalenie do škatuľky stereotypného hororu filmu asi najviac ubližuje. Najväčšia slabina sú tu nepochybne dialógy, ktoré sú často doslovné a prvoplánovo vysvetľujúce. Našťastie sa to nedá povedať o zvyšku filmu, ktorý detailne rozpitváva pôsobivé motívy, akými sú chorobné odovzdanie sa dielu, hraničiace s derealizáciou, či Švankmajerovská analýza animácie ako alchymistického princípu premeny mŕtvej hmoty na živú. Robí tak sofistikovane a najmä s dychberúcim výtvarným poňatím. Veľmi som sa toho bál, pretože hraný film nie je Morganov domov a hodnotenia sú tu viac než rozpačité, ale nakoniec ma to príjemne prekvapilo.

plakát

Dálava (2019) 

Krásne postavy. Jemná poetika, pri ktorej nevadil ani antiklimax.