Hamaradža

Talianský temperament mi nie je úplne blízky, možno i preto sa mi nepodarilo úplne precítiť tento magický príbeh, skôr to bude ale tým, že som pozeral skrátenú, 124 min. international verziu, ktorá by nepochybne nejaké tie minúty navyše zniesla. Po zhliadnutí Director's cutu veľmi rád prehodnotím. :) 4,5*

Chýba mi tu možno oproti neskorším Herzogovým dokumentom jeho osobná zainteresovanosť (komentár?), ale momenty a pocity ktoré tu zachycuje sú priam neuveriteľné. 4,5*

Samozrejme že plytký brak, ale zároveň zaujímavý objekt k ďalšiemu študovaniu, vzhľadom k tomu ako dokonale odráža na prvý pohľad sexuálne, reálne skôr vzťahové fantázie priemerného teen dievčaťa, príšerným scenárom založeným či už na postave Anastasie, ktorá je pod maskou nenápadnej tichej školáčky skôr sebavedomou manipulátorkou, alebo postave Christiana Greya, ktorý viac než scenáristicky plnohodnotnú, plastickú postavu, pripomína vykonštruovaného, plastového, nedotknuteľného idola, modlu, Kena, ktorý by asi teoreticky mal predstavovať maskulínnu dominanciu, miesto toho je však skôr iba akýmsi objektom pre dosiahnutie hrdinkiných cieľov, predstáv, popleteným submisívnym zvieratkom ochotným odhodiť - kvôli jej excesom - všetky svoje doterajšie hodnoty, vlastnosti či zvyky. (Nehovoriac o tom ako moc Jamie Dornan znásobuje neživotnosť tejto neživotnej postavy). Táto matematicky desivo precízna a hlavne veľmi nepríjemné ľudské hodnoty (samozrejme nehovorím o Greyových neškodnýnch sexuálných praktikách) zastávajúca vypočítavosť navyše oplýva neodolateľne pseudo-elegantným vizuálom a tým sa stáva nielen neznesiteľnou, ale aj pre cieľové publikum univerzálnou a tým pádom jednoznačne predurčenou na komerčný hyper-úspech.

Kvalitný dokument, s mnohými zaujímavými informáciami a rozhovormi (tým pádom sa každej téme venuje iba povrchne), ale žiadnou hodnotou navyše. Herzog na túto tému nemá...vek?

Pomalé, filozofické cestopisné dobrodružstvo trochu ako z iného sveta. Soundtrack od Popol Vuh je magický a dokonalý. 4,5*

V jadre to je v podstate v prvom rade naplnenie klasickej pixarovskej šablóny o súdržnosti rodiny a o kráčaní za svojím snom, a s niekoľkými plot twistami, ale vo výsledku i Coco funguje vďaka kvalitnému scenáru a prekrásnej animácii na toľkých úrovniach až to vyráža dych a skrátka musí dostať všetky generácie. Plakal som. Pixar je inde.

Baker má cit pre detský svet, aj pre svet nemilosrdného floridského low-lifu, z ktorého spolu s famóznym Zabé urobil pestrofarebnú rozprávku. Ale tú kŕčovú záverečnú metaforu si mohol odpustiť. Skvelá, prirodzená Bria Vinaite.

Jasné, že ten scenár je trochu pritiahnutý za vlasy, na efekt a plný nelogičností, ale vďaka svojmu rýchlemu tempu a precíznemu rozprávaniu plnému kreatívnych režijných vychytávok, nestihne 39 steps nudiť ani sekundu.

Fascinujúce ako sa "veľkí" režiséri na vrchole svojich zručností stávajú menej nápadnými, ich filmy sú menšie a precíznejšie. Nechávam si to ešte rozležať, zatiaľ plná paľba, hoci myslím, že PTA už mal i lepšie zárezy.

Werner Herzog je neobyčajne múdry človek (a dokumentarista), dostal sa k silnej (a kontroverznej) téme a vyjadruje sa k nej s toľkým osobným zainteresovaním a komplexnosťou, až mi ostáva rozum stáť a vďaka svojmu fascinujúcemu pochopeniu ľudskej nátury tak ďaleko presahuje svoj námet. Možno ma hĺbavosť tohto vynikajúceho dokumentu dostala i vďaka tomu, že sa považujem za hodnotovo nastaveného niekde uprostred medzi bláznivo srdečným Treadwellom a nemecky-chladným a cynickým Herzogom.