Maura

Krásny dokument, ktorý ukazuje, že aj malá iniciatíva dokáže viesť k radikálnym spoločenským zmenám. História hnutia hendikepovaných je verejnosti málo známa, je preto skvelé, že sa jej dostalo technicky aj obsahovo skvostnej podoby.

Dobre spravený dokument, o objektivite ktorého sa dá dosť pochybovať. Rovnako ako o zázračnom precitnutí jeho autorky. Podozrivé je aj to, aký malý priestor dostal "feministický tábor" a to, že sa k slovu nedostali tí, ktorí k téme majú čo povedať. V dokumente tak chýba množstvo informácií. Tie, ktoré sa v ňom objavujú, do seba príliš hladko (účelovo?) zapadajú. Objavili sa aj informácie o tom, že niektorí podporovatelia kampane, ktorá film finančne dotovala, pochádzajú aj z hnutia MRA.

Napriek skvelej ústrednej dvojici veľké sklamanie. Scény, ktoré by mohli byť veľmi vtipné, sú trochu trápne. Postava Jacka Nicholsona pôsobí prehnane a príliš neuveriteľne na to, aby sme ju zožrali. Adam Sandler milý, no postupom času otravný. Vidieť raz stačilo.

Spraviť komédiu o mafiánovi a psychiatrovi bol geniálny nápad. Geniálne sú aj niektoré dialógy - chémia medzi ústrednou dvojicou funguje dokonale. Jedna z mojich najobľúbenejších filmových postáv Roberta de Nira.

Dokument prázdny ako pohľad hlavného protagonistu. Divákovi neponúka informácie, ale dojmy a to pomerne iritujúcim a nezáživným spôsobom.

V I love Dick ide predovšetkým o to, kto sa pozerá a kto sa stáva objektom túžby. Filmový rodový priadok stojí - až na pár revolučných počinov (Pasoliniho Teoréma) - na striktnom rozdelení oboch polôh, pričom moc má v rukách ten, kto sleduje (muž-sexuálny predátor), nie ten, kto pohľad cudne odvracia (žena-romatický predmet jeho túžby). I love Dick tento model narúša, konfrontuje pritom najrôznejšie podoby sexizmu, robí to presvedčivo a dokonca veľmi vtipne.

Veľmi príjemná adaptácia, ktorá predčí aj tú od Polanského.

Slušná emocionálna nakladačka. Uveriteľnosť ako z produkcie na domácich véhaeskách. Odzbrojujúca intimita v obkľúčení hostilných kulís (k tomuto nemohol existovať žiaden scenár ani napísané dialógy). Multikultúrny Berlín bez nánosov hipsterstva. Po dopozeraní stav ako po opici. Z párty sa vždy oplatí ísť priamo domov.

Keď zaznie Mongoloid, moje očakávania stúpajú. Nasleduje hodina bezúčelných násilných scén, ktoré balansujú na hrane bizarnosti a tuposti. A tak ostávam v rovnako dekadentnej nálade, ktorá ma priviedla k pusteniu si tohto vizuálne úchvatného trashu.

Atmosféra pomaly hustne a Jake Gyllenhaal predvádza to, čo nikdy doteraz. V tom filme funguje všetko. Veľké plus za temnú a nefalšovane klaustrofobickú náladu, do ktorej prapodivne zapadá aj pár vtipných gagov.