Strašení

Všetkých Exorcistov, Omenov a pod. mám už dávno za sebou, a keďže voči starým filmom nemám absolútne nič (práve naopak, s viacerými sme si skvelo potykali na čele s Hitchcockom), tak som sa odhodlal zabrúsiť do ešte starších hororových vôd a okúsiť túto takmer-klasiku. Teda minimálne v našich končinách nemá The Haunting taký kultový status ako v USA, napriek tomu, že v roku 1999 vznikol aj jeho veľmi chabý remake (2*). Samozrejme, že v roku 1963 si ešte nemohli dovoliť také opulentné strašenie ako v novodobých Insidiousoch a Conjuringoch, takže nie je žiaduce čakať infarktové ľakačky, nebodaj akékoľvek brutálne výjavy, ale The Haunting aj napriek tomu dokáže slušne staromódne postrašiť. Spolieha sa na strach z neznámeho, čo niekedy dokáže zapôsobiť viac ako horda digitálnych bubákov zo Silent Hillu (teda narážam hlavne na jeho chabé pokračovanie). Máme tu tak jedno záhadne viktoriánske sídlo, pár znepokojivých zvukov, strašidelné dvere, a z tých ingrediencií režisér vytvoril slušne dusnú atmosféru. Stopáž 110 minút je však až zbytočne nadobjemná, keďže strašidelné scény sú asi len dve-tri, a ďalšie dianie predstavujú len nepodstatné dialógy. Wise, ale nie je Hitchcock a tak tieto siahodlhé rozpravy o hrdinkinom vzťahu k matke vôbec k ničomu nevedú, napriek tomu, že sú dejom pretkané každých 10 minút. Samotná hlavná hrdinka je napokon neskutočne vyšinutá až do takej miery, že pôsobí maximálne otravne. Jej neustále ufňukané monológy odohrávajúce sa v jej hlave, infantilné správanie a prchké úsudky ničia akékoľvek divácke empatie. Príjemné „retro“ pokiaľ na neho máte práve chuť, ale na viac ako tie tri hviezdy to u mňa za žiadnych okolností nebude. Šesťdesiate roky skrývajú aj podstatne lepšie hororové klenoty (napr. Rosemary's Baby od Polanského, The Birds od spomínaného Hitchcocka, prípadne z čiernobielej konkurencia také kultové Psycho alebo neprávnom zabudnutý Taste of Fear) (07.01.2014)

Myslím, že je načase uvedomiť si, že pozeranie hororov pred rokom 1980 pre mňa nemá žiadny zmysel. Nie je mi teda príslušné hodnotiť tieto filmy, lebo nechcem nikoho uraziť. Nebudem teda k filmu nič písať. Názor nech si spraví každý sám. Každopádne je toto posledný "horor" čo som sa pred uvedeným rokom snažil vzhliadnuť .. (24.07.2012)

Bál jsem se, že usnu, a bál jsem se právem. Velké zklamání, které částečně přičítám na vruh nesourodé skupině čtyř hlavních postav, částečně faktu, že se ve filmu kromě solidního dupání a bušení nic zásadního nestane. Od Eleanor čekáte nějakou zásadní akci, ale to co přijde na konci mi připadalo spíš, jako když už tvůrci nevěděli jak tenhle trapas skončit. K vizuálu domu a trikům bych měl jenom poznámku, že herci před skutečným domem (který je v některých záběrech, když zrovna za ním neplují nakreslené mraky) nikdy ve skutečnosti nestáli, a je to příliš okatě vidět. (13.08.2013)

Nechala som sa nachytať na extrémne nadšené komentáre, ale namiesto strachu a napätia som cítila ľahkú nudu. Zľakla som sa asi dvakrát, o bátí nemôže byť ani reči. Niektoré prvky filmu boli naozaj dobré, oceniteľné i dnes (napr. dvere)... no sú to skôr brilantné momenty než prúd geniality (ako spievajú iní užívatelia). Je skvelé, že sa našiel priestor aj na príjemný čierny humor v podaní mladého Luka - no v duchárskom filme je smutné, že väčšinu potešenia mi priniesli jeho hlášky. Namiesto navodenia mrazivej atmosféry som viac oddychovala a čakala na koniec (keď som stratila nádej, že sa ešte dočkám nejakého kvalitného strašenia). (31.01.2007)

Na starší duchařiny koukám spíš se sebezapřením, ale tahle mi svůj kultovní status vysvětlit dokázala. Na rok vzniku až překvapivě strašidelná podívaná, kterou by hororový fanoušek neměl v žádném případě vynechat. Současně je to jeden z filmů, který staví na tom, že člověk se bojí věcí neviděných. V The Haunting opravdu žádného bubáka neuvidíte, ale bát se budete téměř se stoprocentní jistotou. Mistrovství. Horror movie of the Year (04.06.2009)