Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Akční
  • Horor
  • Komedie

Recenze (1 475)

plakát

Krotitelé duchů: Říše ledu (2024) 

Afterlife bola príjemná oddychovka pre celú rodinu a film, ktorý sme síce dostať nemuseli, ale už keď Hollywood musel reštartovať ďalšiu značku z 80. rokov, tak aspoň s takto príjemne nesileným humorom, odsýpajúcim tempom, fajn atmosférou a dôstojným návratom starých tvári v závere. Nič z toho však neplatí pre Frozen Empire, ktorý sa síce pokúša o to isté, ale zmenou režiséra došlo akurát k tomu, že ten film akosi nefunguje ani na jednej úrovni, aj keď vlastne robí presne to isté čo jeho predchodca. Tentokrát to totiž nie je ani správne vtipné, ani to neodsýpa a iba sa to snaží lacno dojiť nostalgiu, no ťažko s postavami, ktoré nemajú žiaden vývoj a v deji, ktorý nevie chytiť správne tempo a úprimne ešte aj so starými hercami z predošlých filmov, ktorí sú tu evidentne iba preto, lebo im to káže zmluva so štúdiom a ani samých ich to veľmi nebaví. Celý Frozen Empire sa tak pokúša ísť na diváka štýlom "máme tu viac Billa Murraya, všetci si z toho sadnite na zadok". Nuž nesadneme, keď tomu chýba akýkoľvek nápad a hravosť predošlých filmov. Vo výsledku tak síce profesionálne natočená, ale iba 115 minútová nuda s fajn dizajnom ústredného záporáka, a to je celé. CELKOVO: 5/10

plakát

Arcadian (2024) 

Wannabe A Quiet Place. Akurát s režisérom, ktorý predtým natočil dva videoklipy s Justinom Bieberom a presne tak nejako vyzerá aj jeho pokus o horor. Postavy sa tu podobne ako v slávnejšom, úspešnejšom a lepšom horore menovanom na začiatku komentára skrývajú pred príšerami v dome, ale iba v noci a aj to tam svietia, vrieskajú a robia hneď pri prvej scéne randál ako na cigánskom majálese, takže som vôbec nepochopil ich pointu ukrývania sa (a pokus režiséra budovať pri tom nejaké napätie). A keď už sa v závere má niečo akčnejšie diať, tak kameraman dostane zakaždým ten najsilnejší záchvat epilepsie krížený s parkinsonom a myká kamerou ako blázon. Vo výsledku síce nie úplne urážajúci film, ale po celý čas akurát tak nuda a šeď. CELKOVO: 4/10

plakát

Havěť (2023) 

Neznášam spider horory, za celú existenciu kinematografie ma výrazne nezaujal ani jeden, až do Vermines. Sébastien Vaniček natočil nielen jeden z najsebavedomejších hororových debutov za posledné roky, ale zároveň aj úplne funkčný horor s pavúkmi, ktorý tento hororový subžáner poníma trochu inak. Inšpiroval sa zjavne posledným Evil Dead Rise alebo [REC] a tak postavy uzatvára do jednej bytovky a pomaly rozpútava bezútešné peklo. S uveriteľnými postavami, žiadnym zbytočným humorom a odľahčovaním. Len skvelo nadizajnované príšery, teda pavúci, nepríjemné zvuky a čím bližšie k záveru, tým väčšia beznádej. Ja by som možno v závere nebál ešte omnoho viac pritvrdiť a rozpútať ešte väčšiu krvavú jazdu, ale to už som skôr hnidopich. Inak si neviem predstaviť ako natočiť pavúči horor lepšie. Fungujúce po stránke atmosféry, napätia, vlastne všetkého čo dobrý horor má mať. A fakt sa neviem dočkať čo za inferno Vaniček predvedie v chystanom Evil Dead. CELKOVO: 8/10

plakát

Největší hity (2024) 

Psychologická dráma o vyrovnávaní sa s tragickou udalosťou zaobalená do hudobnej romanci, ešte aj so štipkou cestovania v čase. Ned Benson jednoducho nemohol natočiť klasickú romanťárnu, tak ako svojhočasu nebola ani Eleanor Rigby klasickým romantickým filmom. Akurát že tentoraz vyčerpal všetku originalitu pri námete a prevedenie je pomerne obyčajné, kde všetky nápady uviazli pri The Greatest Hits niekde na pol ceste. Nakoniec tak ani romanca, ktorá by úplne chytila za srdce, ani nijako podnentý film s jemným sci-fi prvkom. Ako milovníka vinylov ma síce potešil, ale ako filmového fanúšika veľmi nenadchol. Pätnásť rokov stará The Time Traveler's Wife spracováva podobný námet omnoho pútavejšie. Vo výsledku tak absolútne neškodá jednohubka s príjemne triezvou stopážou, ale očakávania od Bensona tu boli rozhodne vyššie. CELKOVO: 6/10

plakát

Breathe (2024) 

Ultra lacné kvázi post apo s Millou Jovovich ako záporáčkou, kde sci-fi prvok predstavuje akurát to, že film má hnusný žltý filter (akože Zem bez kyslíka) a kde nezaujímavé postavy po sebe v tak dvoch lokáciách akurát celú stopáž vreštia a hádajú komu z nich sa dá veriť. Koncept by síce nemusel byť zlý, ale prevedenie absolútne nezáživné. Vo výsledku tak ani žiadne poriadne post apo sci-fi, ani náhodou akčný film a iba veľmi chabý thriller. CELKOVO: 2/10

plakát

Zatracená krvavá láska (2024) 

She-Hulk od indie režisérky. A dôkaz, že (queer) láska nejde cez žalúdok, ale cez mŕtvoly. Rose Glass sa po skvelej Saint Maud profiluje ako osobitá režisérka, ktorá vie hravo kombinovať témy a žánre, mierne provokovať a stále byť dostastočne svojská a dodať filmu aj nutnú dávku podivnosti (ale tak, aby nič z toho príliš neodradilo ani mainstremového diváka). Love Lies Bleeding funguje na úrovni klasického, drsného revenge thrilleru, zároveň ako sociálna sonda do tej špinavšej vrstvy spoločnosti, a v závere aj ako podivný indie film s metaforou abstraktne zveličujúcou femme fatale koncept, ktorý schválne hrotí do extrému. Navyše so skutočnou retro štylizáciou do osemdesiatich rokov (zabudnite na všetku tú neónovo uhladenú estetiku, ktorá teraz tak falošne zobrazuje 80s). A prekvapivo jej to celé drží pohramade bez väčších zádrhelov až do poslednej tretiny, ktorá sa tématicky trochu rozpadá a nedokáže všetky linky dotiahnúť úplne do konca, vrátene tej metatofy, ale vo výsledku sa aj tak jedná o sebavedomo uchopený film od režisérky, ktorú sa do budúcna oplatí sledovať. CELKOVO: 7/10

plakát

Boy Kills World (2023) 

Definícia filmovej pičoviny! Ono je až vtipný pohľad, že Bill Skarsgård si vymakal telo práve kvôli takémuto filmu. Boy Kills World má síce skvelé akčné scény a parádnu videohernú estetiku, ale vôbec nie je tak cool ako sa tvári. Ono by to chcelo asi byť ako niečo Dredd (dystopický svet) meets Kill Bill (krvavné Rko) meets John Wick (one-man akcia) meets Kick-Ass (komediálny prvky) a podľa trailerov tu nikto neočakával akokoľvek vážny film, no problémom je, že všetky tie vtipy, hlášky a prehrotené situácie fungujú ledva z polovice, často brzdia tempo a neraz skutočne balancujú na hrane absolútnej trapnosti a cringu. Nehovoriac o tom, že ten film sa následne pokúša byť v určitých momentoch až prekvapivo vážny s pomerne dôrazne prezentovaným zvratom v poslednej tretine, čo však v takto sebaparodickom filme odohrávajúcom sa v absurdnom svete a s maximálne prehrotenými postavami vôbec nefunguje. Ja vlastne ani neviem ako k tomu filmu pristupovať. V určitých momentoch som si ho náramne chlapsky užíval, aby som v tých ďalších mohol mať konštatný facepalm alebo pozerať na hodinky ako dlho to bude ešte trvať s obavami kam to tvorcovia vyhrotia. Po druhý krát už jedine v stave zhulenosti alebo opilosti. Medzitým si dám radšej tie vážnejšie (a lepšie) akčné kúsky z tohto roka. CELKOVO: 5/10

plakát

Lisa Frankenstein (2024) 

Má to parádne kulisy (a vôbec nevadí, že to z časti vykráda Tima Burtona s prímesou neónových svetiel ala 80s zo Stranger Things) ... a to je celé. Inak je Lisa Frankenstein síce nie úplne zle natočený, aj keď to môže vyznieť parodoxne vzhľadom na konečné hodnotenie, ktoré udeľujem, ale neskutočne prázdny film, navyše akosi podivne uchopený. Nefunguje to ani ako taká good-feeling hororovo-nehororová romanca (typu Warm Bodies), ani ako taká čudná komédia, na to sa to drží až príliš pri zemi a už vôbec nie ako horor. Taký absolútene nijaký film. Nechápem uvedenie do amerických kín, toto by zapadlo aj na streame. CELKOVO: 3/10

plakát

Rebel Moon: Druhá část – Jizvonoška (2024) 

Neprekvapivo, keďže sa točilo naraz, to isté čo A Child of Fire, akurát tam kde akotak bavil prvý film v prvej hodine (i keď slovo baviť sa v spojitosti so Snyderovou réžiou stáva pomaly urážkou) a absolútne sa rozpadla v druhej akčnej hodine, pri The Scargiver to je presne naopak. Prvá polovica je doslovným utrpením, kde dostávame absolútne zbytočné flashbacky všetkých postáv, ktorých mená si po predošlom vyše dvojhodinovom filme nikto nepämatá a ktoré sú divákovi úplne ukradnúte, nehovoriac o tom, že dej vôbec nikam naposúvajú a jedine čo sa tu deje je, že sa v slow-motion kosí obilie. A v druhej hodine dostávame non-stop akciu, ktorá je oproti prvej časti o niečo viac zaujímavá, trochu lepšie natočená a nepadajú z nej oči z očnej buľvy až rovno na zem kvôli otrasnému CGI, ale pri tomto filme to je aj tak ako schváliť mŕtveho za to, že nedýcha. Inak sa totiž jedná o ďalší sci-fi marazmus, ktorý sa chce silou mocou tváriť ako veľkolepá sci-fi sága, ale pôsobí iba ako nechcená paródia na veľkolepé sci-fi. Chyby z jednička sa tu tak opakujú do bodky presne (opäť neprekvapivo, keďže sa točilo naraz), takže tu máme zase svet, ktorý nebude nikoho zaujímať; s postavami, ktoré si za tie vyše dve hodiny diváka nijako nezískajú ani po druhý krát a s príbehom, ktorý pôsobímň akoby ho napísal desať ročný chlapec nadšený do sci-fi a ktorý navyše nevie čo má filmové dielo obsahovať, takže si odškrtnite aj akúkoľvek prácu s tempom, gradáciou, napätím a vlastne všetkým čo film robí filmom. Ako som napísal pri jednotke, je to len sci-fi Céčko s Ačkovým rozpočtom natočené režisérom Béčkových schopností. A verím, že toto by aj AI vygenerovala lepšie než natočil Snyder. Po posledných štyroch Snyderových filmoch už vážne váham, či mu nabudúce dám ako režisérovi šancu. Kedysi skvelý režisér Dawn of the Dead, Watchmenov alebo Man of Steel je posledných desať rokov tak zalezený vo vlastnej prdeli, že už neviem, či sa odtiaľ môže niekedy dostať a natočiť niečo dobré. CELKOVO: 4/10

plakát

Neposkvrněná (2024) 

Sydney Sweeney môže byť hravo vyhlásená za novodobú scream queen pre dvetisícdvatsiate roky, hlasivky na to má ... už len si zahrať v nejakom skutočne dobrom horore. Immaculate síce nie je horor hodný zatratenia a v spleti podpriemerných kúskov, ktoré tento rok zatiaľ smerovali do kín (Night Swim, Baghead, Imaginary) sa jedná o ten najlepší kúsok, ale to len preto, lebo konkurencia nie je vôbec silná. Inak je to pomerne štandardný horor, u ktorého najviac zamrzí hlavne nevyužítý potenciál a zmätočné uchopenie, kedy sa ten horor miestami tvári ako slasher so značnou dávkou gore, inokedy ako ducharina, chvíľu ako Exorcista a v závere ako variácia na Rosemary's Baby, no nikdy nedostane vlastný ksicht a skôr pôsobí ako sled scén, ktoré niekto pozliepal dohromady a ktoré sa nakoniec dopracujú k nejakému fukčnému a intenzívnemu finále, ale aj to vyvrcholí úplne do prázdna. A presne taký je celý film, pomerne prázdny, aj keď nijako zle natočený. Na zakrvavenú Sidney Sweeney je však príjemný pohľad. CELKOVO: 6/10