Na prahu války

No, vlastne mi na celom filme vadila "len" kamera...a to je sakra dosť, keď sa mám pozerať na skoro trojhodinový film. Príbeh má silu (hlavne posledná polhodina), je to o morálne silnom človeku, ktorý odmieta robiť veci, o ktorých si myslí, že sú zlé. Aj za cenu straty všetkého. Filmom prevládajú monológy a čítania z listov. Ale tá akčná, nestabilná a neustále poskakujúca kamera v takom kľudnom a pomalom filme proste nesedí. Ak chcel Malick experimentovať, alebo dosiahnuť efekt natáčania telefónom, tak to mu vyšlo, ja len nechápem prečo, akurát z toho bolia oči. Škoda inak schopného filmu. (30.08.2022)

100 procentní Mallick. Pomalý, přemýšlivý, filozofující. Cesta bojovníka bez boje. Tedy minimálně toho vnějšího. Spirituální film, kterému místy škodí předlouhé expozice a otřesná délka, ale je to další z messages Terrence Mallicka, které zcela jistě nejsou pro každého, avšak své fandy to určitě najde. Film kde je víc zvuků přírody, než filmové huby. (31.08.2021)

Nuž ten námet je dobrý, ale prečo tri hodiny? Prečo je tam minimálne polovica filmu založená na myšlienkach, úvahách, poetike? Dej to nijako neposúva, emócie nevzbudí. Prvé dve hodiny sa dajú kľudne zbúchať do polhodinky. A dosť mi tu vadila kamera, taká biedna, niekedy až nútené detailné zábery na ksichty hercov. Vyššie hodnotenie predsa nedám len preto, že je tam pekná horská chata. (06.06.2020)

[3,5*]     "Antikrist je chytrý. Využíva cnosť človeka, aby ho zviedol."     Krásne poetický film s charakteristickým rukopisom Terrencea Malicka. Táto filmová báseň oplýva nádhernými obrazmi horského prostredia rakúskych Álp a je podfarbená výbornou hudbou Jamesa Newtona Howarda. To poetické rozprávanie je trochu naťahované, miestami stráca náboj (ale po chvíli sa vždy zase dostaví elektrošok) a občas tie myšlienky vyznievajú až banálne. Dlhšie som mal problém zvyknúť si na tento osobitý filmársky štýl, naladiť sa na rovnakú frekvenciu, ale keď sa tak stalo, bol som filmom úplne zhypnotizovaný. Ďalšie moje výhrady sú výsostne subjektívneho razenia. Dve hlavné postavy mi totiž neboli zrovna sympatické: Fani (Valerie Pachner) svojim mužatkovským vzhľadom a Franz (August Diehl) svojim veľmi čudným postojom náboženského fanatika. Veď ako môže niekto povýšiť svoje presvedčenie (a to len vonkajšie, vnútorné si mohol nejakým hlúpym podpisom kľudne zachovať) nad svoju rodinu? Argument, že by svojim podpisom urazil boha mi pripadá dosť hlúpy. Ale to je len môj čisto subjektívny názor. Film veľmi umne kladie túto otázku (Čo je viac?) a je na každom divákovi, aby si ju zodpovedal sám za seba. (13.01.2022)

Nový filmový rok jsem rozhodl započít nějakou poetikou a řekl jsem si, Hidden Life by mohla být ta správná volba. Na urážky vůči tomuto dílu jsem však už unaven, takže je přenechám těm, kteří byli/budou patřičně ohromeni tímto velkolepým eposem o životě sedláků na vsi. Od Malicka už nechci vidět ani fotku. (01.01.2021)