Rozjimatel

"I'm sorry, the position of annoying talking animal has already been taken."     O trochu dejovejšie a zároveň o trochu lepšie než jednotka. Má to síce slabší rozjazd s otravnými rodinnými pletkami (tá akože dráma veľmi nefunguje), ale potom sa už začína parádna jazda. Výborná sú hlavne tá časť s premenami troch hlavných postáv a strhujúci záver na slávnosti. Oživenie priniesla nová postava Kocúra v Čižmách ("Fear me, if you dare.") s pôsobivým vstupom na scénu a s výborným iskrením medzi ním a Oslíkom. Pocitovo sa o niečo zlepšil aj humor (až na ten obvyklý fekálny, ktorý si tvorcovia mohli odpustiť), niektoré gagy sú naozaj podarené (morská panna, spiaca krásavica "vystupujúca" z koča) a okrem toho hudobného štýlu, čo mi trhá uši, sa konečne nájdu aj hudobné kúsky, čo mi tu celkom sadli (Lipps, Inc.: "Funkytown", Tom Waits: "Little Drop Of Poison" ). No a animácia je tak ako predtým bez chybičky.     "Shrek?" "For you, baby... I could be."

[3,5*]     "You didn't slay the dragon?" "It's on my to-do list. Now come on!"     Nemôžem tomuto dielu uprieť isté kvality, najmä tú jeho originálne parodickú povahu a výbornú animáciu a do istej miery chápem aj ten jeho kultový status (skôr u nás, ako vo svete, stačí si len všimnúť ten výrazný rozdiel medzi hodnotením na ČSFD (88%) a IMDb (79%)), lenže "Shrek" proste nikdy nepatril medzi moje najobľúbenejšie animované filmy (s výnimkou jeho 4. dielu). Príliš mi nevyhovuje to kúskovanie deja kvôli početným parodickým odkazom (ktoré mi často ani veľmi vtipné nepripadajú), kvôli čomu potom pôsobí príbeh takým chabejším dojmom. A práve tie "dejovejšie" úseky, ako sú oslobodenie Fiony, či spoznávanie sa Shreka s Fionou považujem za to najlepšie z celého filmu. Pochváliť môžem aj zaujímavo vymyslené postavy, vrátane otravného oslíka (výborne nahovoreného Eddiem Murphym). Humor je skôr takého plytšieho druhu a ja vyslovene nemám rád fekálny humor, najmä keď je takýto samoúčelný. Ale určite sa nájde aj viacero vtipnejších momentov ("Some of you may die, but it's a sacrifice I am willing to make."). No a kapitolou samou o sebe je hudba. Jej výber mi takmer vôbec nevyhovuje, buď je nevhodne použitá, alebo to je samá odrhovačka (obzvlášť na nervy mi lezie "All Star"). Jediná počúvateľná hudba tu je tá pôvodná filmová (Harry Gregson-Williams a John Powell), najmä veľmi pekný ústredný motív (skladba "It Is You (I Have Loved)" spievaná Danou Glover).     "And my groom-to-be, Lord Farquaad, what's he like?" "Well, let me put it this way, Princess. Men of Farquaad's stature are in short supply." "Oh no, Shrek. There are those who think little of him."

[4,5*]     "A kde si máme hrát?" "Pro mě za mě, vlezte si třeba na komín."     V podstate dvojička k filmu Slavnosti sněženek (1983), pričom obe dvojičky milujem zhruba rovnako a sú spolu s filmami Vesničko má středisková (1985) a Na samotě u lesa (1976) mojimi najmilovanejšími dielami môjho obľúbeného režiséra Jiřího Menzela. Okrem takmer rovnakého tvorivého tímu viaže spomínanú dvojicu najmä tá nádherná hrabalovská/menzelovská poetika. Centrom diania "Postřižín" (ak sa pri tom poetickom stvárnení dá vôbec o nejakom dianí hovoriť), okolo ktorého sa všetko krúti, je krásna Magda Vášáryová (Maryška), neustále vysmiata ako slniečko, s ohromným apetítom a neutíchajúcou túžbou užívať si krásy života, hoci to občas môže pôsobiť bláznivo, či dokonca nebezpečne ("Zasloužila byste pětadvacet...” "Na holou?” "Na holou...”). Druhú najvýraznejšiu postavu tu stvárňuje Jaromír Hanzlík (Pepin), dosť podobnú ako v "Slavnostech sněženek", len výrazne ukričanejšu ("Kdo to tam tak nelidsky řve?"). Táto otravná postava spočiatku neskutočne lezie na nervy (v podstate hlavne kvôli tomu strhávam pol hviezdičky) a chvíľu trvá, kým si na ňu človek trochu zvykne, či dokonca si ju aj obľúbi (môj prípad). Veľmi ma bavila tá groteskná vložka, keď chudák Rudolf Hrušínský ml. to od Pepina neustále schytáva, akokoľvek sa mu snaží vyhýbať (a ten záverečný duet týchto dvoch, to bolo krásne!). Z hercov výborne zahrali aj vždy skvelý Rudolf Hrušínský (Dr. Gruntorád) a presvedčivý Jiří Schmitzer (Francin). Ostatné postavy sú väčšinou len také karikatúry, predovšetkým tá správna rada to je jedna väčšia trúbka ako druhá (hlavne Petr "Hlavně Pořádek" Čepek a Pavel "Cítím Vůni" Vondruška). Záverom by som ešte chcel spomenúť príjemnú poetickú hudbu Jiřího Šusta a pár nezabudnuteľných scén ako je tá komínová, či vyšetrenie hrudníka pani sládkovej.     "Teď mě má, jak mě vždycky chtěl mít. Nemocnou, bezbrannou."

[2,5*]     Poriadne znepokojivá dráma, ktorá mi ale nesadla skoro v žiadnom ohľade. Či už ide o tú tému a (a to hlavne) jej spravovanie, o to odpudivé prostredie, alebo o ešte odpudivejšie postavy (vrátane hlavnej hrdinky Yessicy, ktorá mi bola svojím chovaním vrcholne nesympatická). Snáď jedine tie mexické reálie sú niečím, čo ma tu dokázalo ako-tak zaujať (v rámci rozširovania obzorov). Film mi pripadá na ČSFD značne nadhodnotený (84%), napríklad aj v porovnaní s výrazne nižším hodnotením na IMDb (71%).

[4,5*]     "Víte, nemohu totiž vystát muže, kteří využívají situace a zahlédnou-li někde osamělou dámu, klidne si k ní přisednou." "Co to děláte?" "Sedám si." "Proč?" "Musím s vámi mluvit." "Ale já vám nemám co říct." "No, to nevadí, budete jenom poslouchat."     Jedna z vrcholných prvorepublikových komédií s výbornou, krásne zamotanou zápletkou (výborné viacnásobné zámeny) a skvelým situačným i slovným humorom ("Kam pojedeme?" "Nevím. Nechám se překvapit." "To tedy budete překvapená."). A v neposlednom rade sa tu tiež zišla hviezdna herecká zostava a zažiariť tu navyše dokázali aj tí menej poprední herci (veľmi sa mi tu páči vo svojej role Jára Kohout a dokonca aj inak drevený Raoul Schránil je tu celkom znesiteľný). Vyniká tu predovšetkým štvorica skvelých hercov: Oldřich Nový (Alois "Kristián" Novák) s rolou šitou na mieru, ako skvelý tlačič kalerábov, ktorý dokonale dokáže pomútiť akúkoľvek krásnu hlavičku, žiarivo krásna Adina Mandlová (Zuzana Rendlová), k tomu navyše ešte aj inteligentná (prefíkane sa pohráva s "Kristiánom", ktorý sa zamotáva do vlastných sietí: "Já ti dám Kristiána..."), presvedčivá Nataša Gollová (Mařenka Nováková) ako plačlivá "domáca puťka" bez fantázie (skvelá aj v tejto pre ňu netradične umiernenej role) a napokon spoľahlivý Jaroslav Marvan (riaditeľ cestovnej kancelárie Král), ktorý proste nikdy nesklame. Základným konfliktom snímky je to, že hlavný hrdina Alois má hlavu v oblakoch, kdežto jeho žena Mařenka má načisto prízemné životné túžby. Skvelé sú hlavne všetky scény s Adinou Mandlovou, ako stretnutie Zuzany s Mařenkou, alebo návšteva riaditeľa cestovky u "Kristiána s manželkou" ("Hezké to tu máme, viďte?"). Po poslednom zhliadnutí zvyšujem hodnotenie z 3 na 4,5 hviezdičky a, úprimne, nejde mi do hlavy, ako som mohol predtým dať tak nízke hodnotenie.     "Jenže, my dva si vůbec nerozumíme. Jeden z nás by se chtěl rozletět někam vysoko a ten druhý ho táhne k zemi."

[4,5*]     "S tebou je to lepší, než to bylo s Andulou." "Cože? Tak ty už jsi byl zasnoubenej s Andulou?" "Ale vůbec mě to s ní nebavilo, čestně, už o ní vůbec nestojim."     Mark Twain patrí k mojim obľúbeným autorom a táto voľná československá adaptácia jeho knihy "Dobrodružstvá Toma Sawyera" je nadmieru vydarená. Povedal by som, že spoločne s Ať žijí duchové! (1977) ide o najlepší detský film nakrútený v Československu. Človek sa však musí naladiť na detskú perspektívu (pokiaľ to dokáže), prevteliť sa do kože toho nezbedného chlapčiska, aby s ním vedel naplno prežívať všetky tie vzrušujúce dobrodružstvá, chlapčenské priateľstvá na život a na smrť, či detské lásky. Príbeh tvorcovia situovali do malého severočeského mestečka Levín ešte za monarchie, pričom v centre rozprávania sú traja nenapraviteľní nezbedníci, ktorým z očí kukajú len samé šibalstvá (Tomáš, Jožka a Hubert). Detskí herci sú pritom veľmi presvedčiví (to býva inak často kameňom úrazu), a to nielen hlavná trojica, ale aj ďalšie decká, napríklad predstaviteľka Blanky (Magdalena Reifová), ktorá je podobnou trefou do čierneho, ako predstaviteľka Leontýnky v "Ať žijí duchové!" (tiež je to taká milá princeznička). Z dospelých hercov tu žiaria hlavne Iva Janžurová ako rázna teta Apolena a Josef Somr ako nepríjemný učiteľ Lopata a zaujal ma aj mladý Jiří Lábus v pomerne nezvyčajnej polohe (a tým nemám na mysli len tú jeho záverečnú polohu). Vydarenou zložkou filmu je i hravá hudba Petra Hapku (najmä chytľavá ústredná melódia), ktorý si pri jednom motíve trochu vypomohol pôžičkou od maestra Morriconeho. Po poslednom zhliadnutí mierne znižujem hodnotenie z 5 na 4 (4,5) hviezdičky.     "Chudák chlapec. On tam leží někde pod kamenem a nemá na sobě, ubožátko moje, ani tu košili."

"Teraz to się zacznie z tą demokracją. Nowe sklepy, nowe radio, nowe wszystko. Polacy są łatwowierni, uwierzą nawet w Boga, jak trzeba."    Ťaživá dráma čiastočne podľa skutočnosti (režisér vychádza z vlastných životných skúseností), venovaná závažnému spoločenskému problému, ktorý má na svedomí démon alkohol. Dej je zasadený do reálií postsocialistického Poľska, ktoré sú mi dôverne známe, keďže sa v takmer ničom nelíšili od vtedajších reálií u nás. Do zatuchnutého socíkovského prostredia (v istých ohľadoch predpotopného) prichádza čerstvý závan v podobe nových, moderných vecí, ako sú CD, VHS, domáci počítač, Lego, či západná pop music (snáď len tie odpudivé šušťákové súpravy mi kazia príjemne nostalgické spomienky). V prvom rade to ale je vzrušujúca doba zaváňajúca prísľubom nových, lepších časov, naplnená idealistickými nádejami. V takejto spočiatku bezstarostnej atmosfére sa začne odvíjať dramatický príbeh rodiny, ktorej temné tajomstvo postupne vychádza na povrch. Veľmi názorne nám je ukázané, ako hlboko dokáže človek postihnutý alkoholizmom (Alek) klesnúť a aké peklo je jeho postihnutie pre jeho najbližších. V lepšom stotožnení sa s hlavnými hrdinami a ich utrpením mi bránia dve veci: toporný detský predstaviteľ Tomeka Teodor Koziar (je mi sympatický, spočiatku sa mi celkom páčil aj herecky, ale neskoršie vypäté momenty vôbec nezvláda) a potom to celkové "riešenie" problému zo strany Alekovej ženy Heleny (Weronika Książkiewicz), z ktorého sa mi doslova rozum zastavoval (napr. tú "liečebnú kúru" by snáď nikto aspoň trochu svojprávny vymyslieť nedokázal). Mal som proste problém s tou ženou súcitiť, keď sa po celý čas chovala tak nezmyselne a nepreukázala ani najmenšiu snahu nejako tú bezútešnú situáciu naozaj riešiť. Silnými stránkami filmu sú naopak veľmi presvedčivý herecký výkon Macieja Stuhra (Alek) a to nástojčivé svedectvo o probléme alkoholizmu (hoci sa naň miestami až príliš tlačí). Najsilnejšou scénou je Tomekova hra na klavíri pre frajerku, s objavením sa jeho otca v pozadí.     "Wszyscy mi tylko to mówicie. "Przestań pić i będzie dobrze." No może dla was."

"Cinderella Man?" "Yeah." "Oh, I like it. It's kinda girly."     Nesmierne pútavo stvárnený, hlboko ľudský skutočný príbeh, akých je Ron Howard veľkým majstrom. A to aj napriek tomu boxu, ktorý naozaj nemám rád a aj napriek tomu, že z hlavnej postavy robia v USA doslova národného hrdinu, a to na základe toho, že "roztrieskal zopár papúľ" (keď sa mám takto ľudovo vyjadriť). To, čo robí túto snímku takou príťažlivou je totiž to, že perfektne funguje v tej ľudskej rovine, veľmi emotívnym spôsobom rozvíja motív outsidera v mimoriadne ťažkých časoch, ktorý sa odmieta zmieriť so svojím údelom a je mocnou inšpiráciou pre obrovské množstvo ľudí. Snímka je zároveň zručným svedectvom doby veľkej hospodárskej krízy (atmosfére napomáha príhodný hnedý filter), keď veľmi vierohodne podáva žalostnú situáciu bežných ľudí a hanebné rozdiely medzi takýmito živoriacimi ľuďmi a ľuďmi topiacimi sa v blahobyte, bez zábran profitujúcich ešte aj z tej biedy ostatných. Sympatický boxer Jim Braddock (skvelý Russell Crowe) stráca pod tiažou okolností aj posledné zvyšky hrdosti, pre rodinu je ochotný spraviť čokoľvek, hoci aj niečo veľmi ponižujúce (veľmi silná scéna žobrania v boxerskom klube). Úžasné vo filme sú všetky tie dramatické momenty vo Frankovej rodine (tie deti sú strašne zlaté, najmä dcérka Rose), výborná je i chémia medzi Frankom a jeho ženou Mae v podaní perfektnej Renée Zellweger (skvelá je napríklad jej scéna návštevy v prázdnom byte manažéra Joea Goulda (vo veľmi sympatickom podaní Paula Giamattiho)). Napokon musím pripustiť, že aj na samotné boxerské zápasy sa dobre pozerá, stvárnené sú veľmi efektne a majú aj svoj dramatický náboj (výborné sú tie taktické manévre, či flashbacky do minulosti). Vrcholom je strhujúci rozhodujúci zápas s hlavným protivníkom Maxom Baerom v podaní charizmatického Craiga Bierka ("Maxie's glamour-boy smile is now a bloody grimace."). Je pre mňa takým malým zázrakom, že filmu o boxe, ktorý vlastne neznášam, nadelím plný počet hviezdičiek.     "I came to pray for Jim." "So did they. Yeah. They all think that Jim's fighting for them."

"Dear Dad, you always told me that honest man has nothing to fear. So I'm trying my best not to be afraid."     Neuveriteľný skutočný príbeh vo výbornom Spielbergovom spracovaní. Aj keď nie som príliš stotožnený so stavaním pomníkov takýmto podvodníkom (hoci v istom zmysle geniálnym), v tomto prípade musím pripustiť, že tá snímka má niečo do seba (predovšetkým tá výborná záverečná pointa jej dodáva úplne nový zmysel). Spočiatku mi bolo to neustále podvádzanie hlavného hrdinu Franka značne nepríjemné (obzvlášť vtedy, keď sú v ohrození životy nevinných ľudí), našťastie to ale je podané s výbornou humornou nadsádzkou, ktorá mi výrazne uľahčuje sledovanie diania. Napokon si ma snímka dokázala získať svojím osobitým kúzlom (s tak trochu parodickými odkazmi na špionážne filmy, s príhodnou hudbou Johna Williamsa) a strhujúcim súbojom dvoch protichodných ústredných postáv, medzi ktorými to perfektne iskrí. Nepolapiteľný podvodník Frank "Even better" Abagnale Jr. (Leonardo DiCaprio), ktorý nepozná limity na jednej strane, poctivý agent Carl Hanratty (Tom Hanks), vytrvalý ako buldog na strane druhej. Obaja hereckí predstavitelia pritom predvádzajú skvelý herecký koncert. A výborne sa k nim pridáva ešte aj Christopher Walken (Frank Abagnale) ako zúfalý skrachovanec, zo svojich neúspechov viniaci vládu a rozkošná Amy Adams (Brenda Strong), podobne ako Leonardo DiCaprio dokonalá "veková chameleónka", veľmi presvedčivo stvárňujúca asi tak o 10 rokov mladšiu postavu (v podstate jej prvá významnejšia rola). Nezabudnuteľnou scénou je napríklad ten pôsobivý zastierací manéver s pôvabnými mladými letuškami.     "I'm not a doctor, I never went to medical school. I'm not a lawyer or a Harvard graduate or a Lutheran. Brenda, I ran away from home a year and a half ago when I was 16." "Frank! Frank? You're not a Lutheran?"

"There's been a lot of rumours lately about a certain band called Queen. The rumours are that we're gonna split up. What do you think? They're talking from here!"     Jeden z najšpičkovejších koncertov v jednom z vrcholných období skupiny môjho srdca. Freddie dokázal spraviť skvelú šou, aj keď zrovna nebol úplne fit (zápal hrtanu). Naposledy videná 60-minútová zostrihaná verzia (na ČT art) s trochu horšiu zvukovou kvalitou (ten zvuk mi pripadal akýsi zahuhňaný). Poradie skladieb v zostrihu:  1. One Vision,  2. Tie Your Mother Down,  3. A Kind Of Magic,  4. Under Pressure,  5. Another One Bites The Dust,  6. I Want To Break Free,  7. Bohemian Rhapsody,  8. Hammer To Fall,  9. Crazy Little Thing Called Love,  10. Radio Ga Ga,  11. We Will Rock You,  12. Friends Will Be Friends,  13. We Are The Champions,  14. God Save The Queen.