Danikaa

Je to niečo úplne iné ako Osem statočných. Oveľa drsnejšie, oveľa dramatickejšie, oveľa reálnejšie. Tento japonský originál vôbec nie je rodinným filmom na príjemné popoludnie. Krásne zábery prírody, a k tomu Vangelisova hudba, trochu obrúsili tú japonskú strohosť, ale stále to je dráma. Neviem si predstaviť ten rok, ktorý museli prežiť Ushiodo a Ochi, kým sa mohli vrátiť na základňu pochovať svojich psov, nedúfajúc že by prežili. Hoci nie som psíčkar, milujem tieto verné zvieratká a film som oplakala teda riadne

Toto je asi prvý film, ktorý napriek vysokému hodnoteniu nikomu neodporúčam sledovať. Človeku je nevoľno z tých ľudských hyen a súdnictva, ktoré je asi na celom svete skorumpované a podmienené tresty sú výsmechom ľudských práv. Všetky tie deti by som najradšej vyobjímala. Nevedela som ten film stráviť a noc som mala krušnú.  Je tu dosť recenzií, s ktorými sa stotožňujem, hlavne čo sa týka potrestania tých zbabelcov, ktorí si dovoľovali na malé bezbranné deti. Výnimočne akceptujem aj vulgárne komentáre.

Od tohto 70 minútového filmu som nečakala vôbec nič. Nemastný, neslaný začiatok mi pripadal ako pozliepané vtipné scénky, ktoré mi aj vylúdili úsmev na tvári, no veľmi ma neohúrili. Postupne sa mi však ten suchý severský humor páčil viac a viac. A aj manilové lano, ktoré sa spočiatku javilo ako bezvýznamné, nám nakoniec pekne spojilo začiatok s koncom. Ponaučenie z tejto komédie, lano a bravčový guláš nejdú dokopy ;-) .