tron

„Kedysi som ťa nenávidela. Chcela som sa pomstiť. Teraz to ale postupne vyprcháva. Začínam si uvedomovať, že medzi jednotlivými udalosťami sú súvislosti. Pýtam sa sama seba, či mám dôvod prispievať do toho bludného, nekonečného kruhu plného vrážd, pomsty a nenávisti.“ Pôsobivá adaptácia slávneho románu zo žánru „magický realizmus“, ktorý je natoľko originálny, že film nemohol s takým režisérom a hercami (Jeremy Irons bol presne taký tvrdý Trueba, ako som si ho predstavoval pri čítaní) dopadnúť zle. Kniha svojrázne miešala dokopy krvavé scény (nad scénou, v ktorej dievčatko sleduje pitvu staršej sestry som rozmýšľal tri roky v kuse) s poetickými, až nadprirodzenými. Odohrávala sa naprieč desaťročiami a mala obrovské množstvo postáv. Všetko sa to miesilo s úmrtiami, znásilneniami, vraždami i snovými zážitkami, z ktorých zostával rozum stáť (ústredná hrdinka od detstva vie hýbať predmetmi bez toho, aby sa ich dotkla a v obrovskom dome sa motajú priesvitní duchovia). Skrátka látka, ktorá sa nedá ľahko sfilmovať. Tvorcovia to však napriek tomu zvládli. Jediné, čo ma mrzí, je absencia záhadného tvora, ktorý bol v románe predstavený ako kombinácia obrovského psa, menšieho dinosaura a koňa. Je to komplikovaný a dlhý film, pomerne náročný na pozornosť a nedá sa pozerať trikrát do roka. Ale to nie je mínus.

„Píšeme petíciu za to, aby ste prestali rúbať lesy.“ – „A na čom ju budeš mať vytlačenú?“ David Arquette je hororový fanúšik (ÚTOK PAVÚKOV, VRESKOT 1 – 4, JAZDA NA STRELE), takže nečudo, keď/že v roku 2006 režijne debutoval slasher komédiou podľa vlastného scenára a vo svojej produkcii. Plus v produkcii Thomasa Janea (ktorý si zároveň zahral správňackého macho šerifa) a manželky/herečky Courteney Cox. Dosť zvláštna skupinka, to vám teda poviem. David si zároveň udelil roličku miestneho burana, do vedľajšej úlohy obsadil staršieho brata Richmonda a zdrhol so štábom do lesov Severnej Ameriky, aby v nich nakrútil „klasickú“ vyvražďovačku. Je ozvláštnená politickým podtextom (vrah v maske Ronalda Reagana vraždí hipíkov). Inak sa jedná o more klišé, z ktorého je zrejmé, že David má horor rád, ale klišé je stále klišé. Kombináciu humoru a komédie som nikdy nemal rád.

Spoilery. Mám rád hixploitation stojace skôr na atmosfére (VYSLOBODENIE), než násilí (CARVER), česť výnimkám (PACH KRVI). KRÁĽOVSKÁ HRA je síce teoreticky hixploitation, ale prakticky ide skôr o ďalší príspevok do vlny trilerov, v ktorých dospelých terorizujú deti (ILS, ONI, JAZERO SMRTI). Mne osobne táto vlna nič nehovorí. Viem, čo ňou chcú tvorcovia povedať, ale pripadá mi to zjednodušujúce. Navyše, spomenuté tituly (vrátane dnešného) majú problémy s logikou. Technická stránka solídna, detto jesenná lesná výprava. Ale scenár pomrvený. Všade prítomní nesmrteľní vrahovia, všetko tak dokonalo narafičené na dospelého, až je to smiešne, hlúpe jednanie postáv. Mám otázku. Blíži sa k vám vrah, vy ste v aute, on k vám kráča spredu, pešo. Čo urobíte? Zaradíte spiatočku alebo jednotku? A to je len vrchol ľadovca (policajta trápi, že ste vylomili dvere, ale že vám niekto takmer prestrelil stehennú tepnu, nie). Prvá polovička pôsobivá, akonáhle sa ale odhalilo, že vraždia deti, stratil som záujem. Šialený horár by mi v tom sedel viac.

Cítiť z toho Stephena Kinga a H.P. Lovecrafta. Razí z toho príjemná hororová atmosféra, čomu určite dopomohlo fajn herecké obsadenie (Jeremy Sisto z PACHU KRVI je v kladnej úlohe sympatický a to stačí) a pohodová výprava mestečka zovretého lesmi, kde sa snáď už desaťročia nestal zločin... a nepribudol ani neubudol ANI JEDEN obyvateľ. To je, ako iste sami uznáte, čudné. Keď to počas bežnej niekoľkodennej akcie zistí „sčítač ľudu“, prichádzajúci do mestečka, začne po zvláštnej záhade pátrať. Ale radšej nemal. Samotné odpovede už nie sú také zaujímavé, ako otázky, ale scenár mi pripadal (v rámci možností) inteligentný, detto konanie postáv, psychológia či dialógy. Nie je to žiadny zázrak, ale ani béčko.

„Som vcelku zhovorčivý.“ Starý a škaredý Seagal, slabé hlášky a takmer nulová akcia - to sú hlavné dôvody, pre ktoré dávam mizernú 1*. Je to akčný film, ale nemá skoro žiadne akčné scény. A tie, čo má, sú hrozné. Väčšinou niekto po niekom strieľa zo samopalu a tieto zmätené pasáže pôsobia dojmom, že sa najskôr nakrútilo, ako zo samopalu strieľa osoba A, na druhý deň osoba B (na úplne inom mieste, takže sa v jednej scéne strieda viacero typov počasia, o lokáciách nevraviac) a potom sa to nejako zostrihalo. Príbeh nebudem komentovať, ani pokus o lesbickú scénu (čo u niekoho tak homofóbneho, ako je Seagal, fakt prekvapí). Naopak, zaujala ma práca so Seagalovým dablérom. Vyzeral úplne inak, ako Seagal.

Intimita vám možno roztrhne srdce, pretože v skutočnosti nie je až taký chladný film, ako sa tvár. Bohužiaľ, zrejme ho roztrhne len tým, ktorí majú podobnú skúsenosť. Keď som pozeral Horký mesiac, rozhodne som nemohol povedať, že by som zažil to, čo Peter Coyote. No ten príbeh ma napriek tomu dostal. Intimita nie (čo ale neznamená, že nechápem, o čo jej išlo). Škoda, že to, čo dokázal Polański, nedokázal aj Patrice Chéreau. Každopádne to má niečo do seba, zbožňujem krásne pochmúrnu anglickú atmosféru, dialógy majú hlavu a pätu a postavy sú reálne (najviac sa mi páčil Timothy Spall ako manžel). Nanešťastie, za obrovský problém Intimity považujem Marka Rylancea, ktorý sa neskôr po tomto filme v Hollywoode vcelku slušne presadil a vždy, keď ho vidím, spomeniem si na...

„V pekle nič nie je zadarmo.“ Paco Plaza ma zaujal horormi [REC] 1 – 2, ktoré nakrútil s Jaume Balagueróm. Začal som si teda začal zháňať jeho staršie horory. Bohužiaľ zombícko-satanským snímkam dosiahli ledva po pás: či už HONBA NA VLKOLAKA alebo dnešný film, ktorý u nás beží pod pôsobivým názvom DRUHÉ MENO PATRÍ PREKLIATYM. Našťastie nie je príliš dlhý, takže sa to dá zvládnuť... ale len tak-tak. Kde-tu nájdete stopy atmosféry, nanešťastie to na dno zasa rýchlo stiahne priemerný scenár s nudným „odhaľovaním tajomstva mŕtveho otca“ a nesympatická hrdinka (vlastne všetci sú nesympatickí). Myslím, že ak by to režíroval Balagueró, bol by to dobrý film. Ale nerežíroval. Tak nie je.

„To je po taliansky.“ – „Nevedel som, že ste z Talianska.“ – „Ja nie. Len to slovo.“ Hoci sa mi nová verzia z roku 2004 páčila oveľa viac, som príjemne prekvapený. Videl som trojhodinovú verziu (údajne existuje aj dvojhodinová... neviem) a som pozitívne prekvapený hereckými výkonmi, atmosférou a (čo je takmer neuveriteľné, keďže väčšina hororov nemá s hororom veľa spoločného) niekoľkými až nepríjemne strašidelnými scénami (učiteľa v noci navštívi upír, škrabkanie upírskych detí na okná). Ale nie je to nič oscarové a film odporúčam skôr zaprisahaným fanúšikom Stephena Kinga na „doplnenie vzdelania“. Osobne ma už nudná kniha nebavila, film režiséra, ktorý v minulosti omylom nakrútil dva dobré horory (TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, POLTERGEIST), to troška napravil.

„Čo ak existuje aj niečo inteligentnejšie, ako gorila?“ – „Tomu nie je ťažké uveriť.“ Spoilery. Začíname doslova tam, kde sme minule skončili. Resp. ešte dokonca predtým, keďže prvé štyri minúty dvojky sú reprízou posledných minút jednotky. Taylor a Nova po šokujúcom objave na pláži vstupujú hlbšie do Zakázanej zóny, čo sú v skutočnosti pozostatky amerického veľkomesta. Tu Taylor záhadne zmizne a vráti sa až na konci (wtf?). Nahradzuje ho iný svalnatý, polonahý, opálený americký muž, ktorý tu stroskotal počas záchrannej misie (zachraňoval Taylora - wtf!). Keďže Taylor zmizol, pohotová Nova si naráža nového kolíka a spolu sa dobrovoľne (!) vracajú do smrteľne nebezpečného opičieho mesta (wtf). V ňom stretávame známe tváre (Ziru, Cornelia, ministra vedy Dr. Zaiusa) a následne obaja z opičieho mesta utekajú (hmmm) do Zakázanej zóny (?!), prenasledovaní armádou goríl (wow). V podzemí Nova a Kolík č. 2 objavia pozostatky zmutovanej ľudskej generácie uctievajúcej ako Boha jadrovú hlavicu (ach bože), ktorú sú mutanti ochotní odpáliť vo vojne proti toľko nenávideným opiciam. Príbeh sa končí vyvraždením všetkých kladných postáv (!) a následnou erupciou celej (fakt celej!) planéty. Dej je natoľko svojrázny, že sa k samotnému filmu ani nemusím príliš vyjadrovať; detailný opis deja hovorí v tomto prípade za všetko. Hrozné dialógy, trápne akčné scény, blbé zvraty. Ale bizarnosť toho celého (a jeden logický omyl za druhým) tomu dáva akúsi šialenú kuriozitu, ktorá sa nemôže nepáčiť. Alebo môže? Objektívne chcem oceniť mrazivú atmosféru post-apokalyptického podzemného sveta (metro).

„Kedy to zviera vyhynulo?“ – „Nevyhynulo.“ Asi hodinu som uvažoval, že dám až 20%, lebo som sa dobre vyspal a vonku bolo príjemné sychravé počasie. Potom ma to ale prestalo baviť: niektoré filmy sa nedajú ani dopozerať. Že sú postavy nulové, detto vzťahy medzi nimi, dialógy a monológy, to je jedna vec. Že výprava, až na drobné detaily, nemá úroveň, je druhá vec (v Amazonke som nikdy nebol, ale naozaj nie som presvedčený o tom, že to v nej vyzerá takto). Že logika neexistuje, je tretia vec (k návnade prihodíte zapálenú svetlicu, pričom viete, že korisť, ktorú chcete prilákať, sa bojí ohňa? KDE to má logiku?). Tým však peklo len začína: umelohmotné herecké výkony nesympatických mladých ľudí (kebyže aspoň stepujú v negližé...), mínusová práca s napätím, zlé nápady (močenie na stany) a vôbec, nebudem sem ani ďalej vypisovať všetky mínusy. VRAŽEDNÝ PRIMÁT (ktorému sa nepochopiteľne upísal oscarový F. Murray Abraham) mi vzal hodinu a pol zo života. Mám rád horory a prvá ANAKONDA sa mi veľmi páči, toto je ale malér amatérskeho zrna, kde samotného „vražedného primáta“ 99% filmového času nevidíte (!). Chabé KONGO bolo oproti tomuto tu hotové veľdielo.