tron

„Ten zmrd to určite práve robí v hoteli s dievčaťom. Alebo s chlapcom. Alebo so zvieraťom. Vy ste nemali osemnásť?“ – „Nie takýmto spôsobom, pane.“ S Vražednými prízrakmi s Benom Affleckom ďalší (právom) zabudnutý pohrobok Novej vlny slasheru (séria Vreskot, Halloween: H20, Viem, čo ste robili minulé leto). Práve i vinou takýchto narýchlo zbúchaných, neveľmi kvalitných (a komerčne neúspešných) titulov, ako je Temná legenda (hoci sa napokon dočkala dvoch sequelov, ehm) sa vyvražďovačky koncom 90. rokov opäť so sklonenou hlavou ponížene vrátili dožívať na video. Pritom Temná legenda sa evidentne snaží byť podobne „šikovná“, ako prvé dva Vreskoty. Ale nedosahuje ich úrovne. A to ani omylom. Kvalitou ma v dobrom zaskočil iba úvod na pumpe, inak nuda s príšernými hercami (najhoršia je Rebecca Gayheart, ale nebojte sa, všetci sú príšerní, okrem minútových roličiek Roberta Englunda a Brada Dourifa), smiešnymi vraždiacimi scénami (v ktorých sa vrah každé tretiu sekundu spolieha napr. na to, že niekto vstúpi do miestnosti nie o tri, ale až o štyri sekundy neskôr) a trápnym záverečným odhalením, v ktorom vynikne podpriemernosť toho všetkého.

„Vyzerá ako Churchill.“ – „Ale nefajčí cigary.“ Ťažko povedať, čo viedlo človeka, ktorý nakrútil VYHÁŇAČA DIABLA (a mal doma Oscara za FRANCÚZSKU SPOJKU), aby s neznámymi hercami (ak za slávnych nepokladáte Miguela Ferrera a Theresu Randle) urobil malý psychohoror o anglickej opatrovateľke, ktorú si najme mladý párik pre svojho čerstvo narodeného syna. Dievča ale samozrejme nie je len tak nejaké dievča. A nebyť jej hereckej predstaviteľky, nudil by som sa ešte viac (i tak si ale myslím, že film by bol napínavejší, ak by ju hrala staršia silnejšia žena z úvodného pohovoru, ktorá nevedela po anglicky). Scenár je hlúpy (pustili by ste na slobodu dievča, o ktorom je na 99% isté, že v minulosti unieslo batoľa?). Film je hororové béčko, navyše nebyť hŕstky nadprirodzených scén (stromy, vlky, drastické píliace finále), bol by to triler a nie horor. Na to, aby dosiahol úrovne napr. MISERY NECHCE ZOMRIEŤ, má však neprepracované ako postavy, tak príbeh.

„Je horúca...“ – „Tak si ju fúkaj.“ Keď som kedysi videl slovenský pseudo triler z roku 1975 Šepkajúci fantóm o sériovom vrahovi v Bratislave, bol som sklamaný, že to bolo všetko možné (v prvom rade ale zlý film), len nie triler. Viem, očakávania, že na Slovensku vznikne plnokrvný mrazivý triler, sú úsmevné, ale televízny ANONYM z roku 1980 dokazuje, že nie nereálne. Príbeh rozpráva o sympatickom ale tvrdom novinárovi, ktorý si v článkoch neberie servítky a keď sa mu začne anonym vyhrážať smrťou, nastáva pre diváka vlna napätia. No dobre, preháňam. Ale potešilo ma, že konečne niekto na Slovensku nemal chuť chodiť okolo horúcej kaše a nakrútil triler, ktorý sa na nič nehrá. Samozrejme, nebol by to slovenský scenár, aby nás v ňom nezdržovali pre „hlavný“ dej zbytočné veci, ako je hrdinovo súkromie (načo ho mám riešiť v trileri?), komunisti a cenzúra. Ale ak máte aj vy pocit, že slovenský film akoby sa až HANBIL baviť nás, ANONYM by mohol milo prekvapiť.

„Robíme niečo zlé? Prevážame drogy? Kurvíme deti? Len ďalšiu generáciu Číňanov, ktorá bude umývať riad v reštaurácii.“ Toto ma po psychologickej stránke uspokojilo a som rád, že som KRUTÝ SEVER zháňal dva roky (nemecko-britsko-írske filmy sa zháňajú ťažko). Dobre napísané postavy a tomu odpovedajúce herecké výkony, silná seversko-morská atmosféra, množstvo myšlienok a názorov a miestami až hororovo vystupňovaná atmosféra – nebolo mi všetko jedno pri otváraní dvier do skladu, keď bolo jasné, že tam dole nájdu ešte niečo horšie, ako včera (a už včera to bolo desivé). Občas je to nedopracované (čo jedli?) a od niektorých postáv čakáte viac, ale drastický koniec to maskuje.

„Ak ma nebudete chcieť, ale budete ma potrebovať, budem tu. Ak ma budete chcieť, ale už ma nebudete potrebovať, odídem.“ Chvíľku som chcel dať 60%, ale uvedomil som si, ako som sa strašne nudil. Decká boli otravné (až príliš), dospelí na tom neboli lepšie, vizuálna stránka preafektovaná (niečo ako keď si do kávy namiesto dvoch lyžičiek cukru kydnete štyri - proste sa to nedá piť). Svojrázne výchovné scény mi pripadali ako-tak originálne na jedno pozretie, scény s poučením nezáživné a ťažkopádne. Najhorší bol ale negatívny pocit, asi ako keby sme sfilmovali „Išlo vajce na vandrovku“, pustili ho Britom a nevysvetlili im, ako môže ísť vajce na vandrovku. Prečo potrebovala mať nedele poobede voľno? Odkiaľ prišla? Čo má stále s tou palicou? Prečo opeknieva? Ale Emma Thompson (napísala aj scenár a v roku 2010 pridala dvojku, ktorú už rovno aj produkovala) skvelá (aspoň do odmaskovania).

Videl som väčšinu ázijských ducharin po roku 1998 (kedy úspešnú vlnu odpálil Nakata v RINGU). Máloktorému som dal pod 80%. OKO bratov Pangovcov ma ale nebavilo, nebolo na ňom nič originálne, zápletka o slepom dievčati, ktoré po operácii začne vidieť (duchov) fajn, ale na celovečerný film to nestačilo, všetko som už videl v TEMNEJ VODE, ZMEŠKANOM HOVORE, JU-ONE atď. Na americký remake som sa napriek tomu tešil, tak troška zvrhlo, ale tešil – mátožná Jessica Albaová v titulnej úlohe, matný dej... niekedy si potrebujete oddýchnuť pri mizernom horore. Musím povedať, že výsledok naplnil moje očakávania – nie je to zlé, len to skrátka nemá ani štipku niečoho originálne a od začiatku som mal pred hrdinkou náskok, keďže som vedel, čo vidí, prečo a ako to vidieť prestane. Napriek tomu dej (i vďaka dobrým hercom – Alessandro Nivola) prekvapivo svižne ubiehal, Albaová sa mi snáď prvý raz páčila a scéna vo výťahu nemôže nebyť dobrá, nech by ju režíroval akýkoľvek babrák. Bavilo ma to viac, ako podobný remake podobnej ázijskej duchariny, CLONA (20%).

„Myslíte to vážne?“ – „Každú penny.“ Snáď každý rok vznikne aspoň jedna adaptácia (film, TV snímka, kreslený kraťas) Dickensovej novely o lakomcovi, ktorého až návšteva „troch duchov Vianoc“ prerobí na ľudomila. Pritom príbeh je tak notoricky známy, že žiadna z nich (ak má byť vernou) logicky nemôže byť lepšia/horšia, ako tá pred ňou. Tie postavy všetci poznáme. Tie zvraty všetci poznáme. To poučenie všetci poznáme. Duo Zemeckis/Carrey sa rozhodlo urobiť to ale predsa len troška inak – náročnou trikovou metódou performance capture. Vznikol ňou Glum v PÁNOVI PRSTEŇOV, ale i Zemeckisove predchádzajúce snímky POLÁRNY EXPRES, ktorý ma bavil a BEOWULF, ktorý ma nebavil. VIANOČNÁ KOLEDA bola bohužiaľ pre mňa rovnako nezáživná, ako on. Nezaujala ma ani vizuálna stránka (ktorá mala byť asi najvýraznejšou zložkou filmu), nieto ešte niečo ostatné, v čele s už až otravne blbnúcim Carreym. Niektoré momenty ale boli celkom fajn (miestami bola atmosféra mierne hororová, čo beriem ako mierne ale nezaujímavé plus) a mám slabosť pre vianočnú atmosféru. Každopádne sa to celé Zemeckisovi nejako rozpadlo v rukách.

„A zabil ťa?“ – „Bohužiaľ áno. Ale prežil som.“ Keď som bol na prvej DOBE ĽADOVEJ v kine, dobre som sa bavil (80%). Vtedy to ale bol iný príbeh. Mal city, o niečo mu išlo. Avšak už v dvojke (40%) to po peniazoch lační tvorcovia nasmerovali úplne iným smerom a z neobjavných, ale úprimných emócií sa stali patetické srandy, z pôvabných postáv karikatúry a humor stratil akúkoľvek úroveň. Už ani legendárny Scratt nebol taký pôvabný, ako v jednotke. Navyše do partie pribudli nové postavy, ktoré boli EŠTE nudnejšie, ako ústredné trio. Bohužiaľ, dinosauria trojka sa už absolútne dištancovala od akejkoľvek logiky (nebo hlboko pod zemou) a je rovnako (pod)priemerná, ako druhý diel. Len raz za 30 minút som sa fenomenálne bavil („rekonštrukcia brokolice“). Inak som iba rozpačito nadvihoval obočie.

„Nenarastie mi chvost alebo tretia noha?“ – „Nie, to nie. Možno ego.“ Ulepená patetická hollywoodska kravina o nesympatickom chalanovi, ktorého sa všetci pýtajú na blesk. Hnusné efekty, otravné decká a pozoruhodne sprostý scenár; ak je knižka aspoň spolovice taká, nikdy ju nechcem čítať. V tomto filme sú, okrem nezaujímavých postáv, hlúpych dialógov a smiešnych akčných scén, tucty nelogických kravín. Je toho neuveriteľne veľa, od malých, no o to zákernejších (Zeus efektne rozbije dvere namiesto toho, aby ich proste otvoril), až po gigantické (rozmaznaný chlapec sa behom minúty stane špičkovým šermiarom a na jeho ochranu je najatý pacifistický satyr, ktorý by ani ďateline neublížil). A to vôbec neriešim vykrádanie SÚBOJA TITANOV, akurát s tým rozdielom, že teraz hrá Medúzu protivná striga Uma Thurman, jej odraz nevidí hrdina v štíte, ale v mobile (wow, dajte scenáristovi niekto prosím vás Oscara za geniálnu aktualizáciu) a namiesto Pegasa má tenisky s krídelkami ach bože. Trpezlivosť som s týmto filmom stratil v podstate od prvej minúty, preto ma rozhodne nenadchlo, že táto nudná kravina mala dve hodiny. Zarazilo ma asi 10 viacmenej známych hercov; nechápem, čo ich na tejto fraške zaujalo, že podpísali (ale predpokladám, že si mysleli, že to má šancu stať sa počiatkom novej fantasy série a oni by mohli hrať v šiestich sequeloch a poriadne na tom zarobiť). Je to až neuveriteľné, že niečo tak nie úplne zle vymyslené (deti olympských bohov proti sebe bojujú v 21. storočí za výdatnej pomoci svojich mýtických rodičov), drahé a pomerne áčkarsky obsadené, nestojí ani za lopatu hnoja. Už ten je lepší, lebo ním aspoň kvalitne pohnojíte svoj milovaný záhon muškátov.

„Tvojmu otcovi neprekáža, ako vyzeráš, ale to, aký si.“ – „Aha. To mi pomohlo.“ Páčilo sa mi záverečné posolstvo o tom, že vždy sa dá spolu žiť, ak obe strany urobia pár ústupkov. Páčilo sa mi, ako to vo finále deti natreli svojim zastaraným tatkom. Páčila sa mi záverečná noha, čo je na rodinný animovaný film nečakaný ťah, ukazujúci detskému divákovi, že dobrodružstvá so sebou prinášajú aj riziko. Páčil sa mi záverečný let v ústrety novým dobrodružstvám (čím nechcem povedať, že chcem dvojku). Bohužiaľ, dovtedy to ale bolo „len“ adekvátne – parádny dizajn jednotlivých drakov, miestami veľmi pekná prevažne lesná výprava a milý humor, nenáročný ale ani nie vyložene hlúpy. Scenár je síce plný klišé, ale povedal by som, že toto je druh filmu, kde s ním inteligentní tvorcovia vedia dobre pracovať vo svoj (a divákov) prospech. Ale proste ako celok ma to nijako extra, mimoriadne nezaujalo.