Anet21

⚪Divák, ktorý pozná predlohu a videl obe predchádzajúce adaptácie sa musí chytať za hlavu.⚪Dobre, akási nová ,,móda" je dnes adaptovať klasiku a lá odľahčenú červenú knižnicu s trápnym humorom, za ktorý by sa nehanbila ani marvelovka, vidieť to bolo možné už u Emmy z roku 2020. Zatiaľ čo však Emma už od pôvodu, t.j. literárnej predlohy má tendencie ako postava byť márnivá, nerozvážna, ,,strelená," čiže sa k nej istý vtipný, prestrelený naratív hodí, Anna Elliotová vždy bola (roz)vážna hrdinka s charakterom, zasadená v dramatickom naratíve.⚪Previesť Elliotovú do tohto moderného ,,quirky" meta Netflix módu, v ktorom dostáva skôr charakterové vlastnosti Emmy (taktizuje, flirtuje, chce si W. prilákať späť a pod.) a ešte z celého diela vypustiť dobové zvyklosti (vlasy žien vypnuté hore, úklon pri pozdrave a je tam toho ešte milión) je potom nielen neskutočne odveci, ale, predovšetkým, sa vynára otázka - Prečo? Ak chcel tvorca pôsobiť inovatívne, asi sa mu to sčasti podarilo, no prečo si vybral práve predlohu, ktorá je tak vážna, vyložene filozofická, introspektívna?⚪A áno, ak si tvorca vie takúto zmenu odargumentovať, prosím. Ale v tomto prípade nedáva žiadny zmysel, iba ak by odpoveď bola, že dnešná generácia Z už nedokáže udržať pozornosť pri ničom tichom, vážnom, konverzačnom a je nutné jej pozornosť neustále udržiavať hlúpymi vtipmi a naratívnymi výstrednosťami. Vlastne, aj názor, že: ,,Klasiku treba modernizovať" (akokoľvek) je úplne sporný.⚪Nehľadne na to, že Johnson je tak mizerná a protežovaná herečka, že je to jasné aj slepcom. Výprava je veľmi pekná, spolu s color gradingom zase pôsobí, že čerpala zo spomínanej Emmy.⚪Všetko sa ale utápa v nefunkčnom ,,komedy-meta-romantickom" naratíve, kedy sa zdá, že vtipy a narážky sú väčšou a dôležitejšou súčasťou deja ako charakterový vývin hrdinov. V celku sa potom stratí aj akákoľvek dramatickosť, celý film v závere pôsobí nie ako adaptácia klasiky, ale ako béčkový nemecký romantický film vysielaný o 15:00 na Prima Love. A to, asi uzná každý, nie je dobre.⚪

⚪Čistá esencia japonskej romantickej komédie. Machovský hlavný hrdina, ktorý sa pre lásku k dobrej žene zmení, cnostná hlavná hrdinka, ktorá je síce jemne ,,švihnutá," ale má srdiečko a zásady na správnom mieste a zmení herca-záletníka na muža s hodnotami.⚪Vlastne taká klasická rozprávka pre dospelých a čistý produkt eskapizmu. Aj napriek klasickým vzorcom správania a klišé (neustále padanie na seba, chytania za ruky, opieranie o stenu, nasťahovanie sa do spoločného bytu a pod.) má seriál slušne (na pomery žánru) budované zápletky a správanie postáv i ich interakcie, dokonca i s určitým presahom (aj menšiu prácu si treba vážiť, aj malé peniaze sú peniaze, je potrebné rásť a zdokonaľovať sa a pod.) Zaujímavé sú i motívy z hereckej brandže - akým spôsobom herci prežívajú emócie na pľaci, ako sa dokážu na jednotlivú scénu ,,naladiť," aký význam má metodické herectvo a podobne.⚪Veľmi oddychové, nenáročné a aj časovo ľahko zvládnuteľné.⚪

⚪Celý seriál v divákovi vyvolá toľko protichodných emócií, až celok pôsobí ako ,,five woman show mišmaš" zakomplexovaných postáv.⚪Dve z piatich postáv pracujú ako akési ,,nájomné priateľky pre samotárov," pričom v tejto firme je fyzický kontakt s klientami zakázaný, tri ďalšie ženy sa potom v podstate predávajú, čiže vykonávajú prostitúciu, eskort, volať to možno rôzne.⚪Najväčší problém ale prichádza so samostatnými postavami - ženské postavy sú v podstate sebadeštruktívne hrdinky s komplexmi menejcennosti, pričom všetku svoju hodnotu udávajú tým, akým spôsobom ich vidia muži. Najviac sa táto sebadeštruktívnosť prejavuje v motívoch, kedy muž aj chce žene pomôcť vyrovnať sa s traumou, trápením a pod., ale samotná žena aktívne odmieta a radšej pokračuje v sebaľútosti a patologickom spôsobe života.⚪Najhoršie pôsobí, že scenárista túto bezúčelovú sebaľútosť neodsudzuje, ale maskuje za emancipáciu a skoro-feminizmus. Kapitola sama o sebe je, že je naozaj ťažké sympatizovať s postavami, ktoré sa predávajú, nechápu, že ich muži využívajú a ich zmýšľanie o svete a sebe samej je na elementárnej úrovni. Tento ,,prerod" možno vidieť na postave študentky s nadváhou, ktorá v úvode pôsobí ako relatívne inteligentná žena s komplexmi pre svoj vzhľad, aby hneď na to podľahla hlúpym komplimentom ,,hejska z baru," ktorého si chce vydržiavať, a keďže nemá peniaze, začne sa predávať. Na to, čo robí zle príde v podstate náhodou až v závere a celý jej charakterový prerod je tak skôr akousi karikatúrou sprvu zaujímavej postavy.⚪Druhým problémom je neucelené rozprávanie, ktoré sa kompozíciou ponáša na reťazové - dej sa teda chvíľu, či niekoľko častí zameriava na jednu postavu, následne zase na druhú. Problém je, že scenárista dal priestor zbytočnému množstvu postáv, na ktoré po úvode zabudol, aby ich potom v samotnom závere priviedol znova na scénu. Celá kompozícia potom pôsobí roztrieštene, postavou, ktorá pôsobí ako hlavná seriál začína, aby sa potom presunulo ťažisko na inú, pričom daná hlavná postava ďalších 8 dielov len zbytočne vypĺňa scény, tvári sa znudene, smutno, nijak sa charakterovo nevyvíja, scenárista pre ňu nemá skoro žiadne využitie a až v závere sa k jej príbehu scenárista zase narýchlo vráti. Tento vzorec sa zopakuje asi u troch postáv, mnoho dejových liniek zostane otvorených či úplne zabudnutých.⚪ Seriál slúži iba ako vcelku zaujímavá kritika japonskej spoločnosti, v ktorej je očividne veľmi populárny trend ,,sugar daddyov," v ktorej narastá prostitúcia, eskort vykonávaný nemajetnými študentkami ,,na prilepšenie si" i trend ,,kaviarní, kde sa dá vydržiavať si svojho vysnívaného pána, pričom je nutné si v kaviarni neustále objednávať drahý tovar, aby sa s vami dotyčný mohol rozprávať." Je na zamyslenie, že niečo podobné vôbec existuje a funguje, bolo by zaujímavé vidieť variáciu tohto konceptu v západnej európskej spoločnosti. :D⚪

⚪Slušný prúser. A to je vo filme pekná kopa známych hercov.⚪Nedostatok dialógov či akéhokoľvek hovoreného slova tu nie je nijak ospravedlnený, postavy nedokážu (alebo je to vina režiséra) vyjadriť mimikou skoro žiadne emócie, a aj hlavná postava, ktorá za celý film povie asi 10 viet je úplne nefunkčná. Tak by sa vlastne dal popísať film jedným slovom - nefunkčný.⚪V takýchto prípadoch si divák uvedomí, koľko talentu a schopností vyžaduje, ak tvorca (scenárista) napíše text, v ktorom sa skoro vôbec nerozpráva a ťažisko stojí na výraze, prípadne pohľade, spôsobe, štýle kamery a výsledný produkt funguje. Pretože tu bola snaha napodobniť niektoré ,,tiché" reflexívne kúsky, no ako celok to zostalo iba pri snahe.⚪Nefunkčnosť sa zračí aj na hlavnej postave, to, že je pôvodne neherec nie je na škodu, nie je aspoň poznačený žiadnymi maniermi a hereckými návykmi, no, bohužiaľ, tento pán nie je poznačený ani talentom na herectvo. Celú stopáž filmu tak len viac-menej bezducho čumí (ale toto môže byť zase spôsobené aj režisérom), občas sa snaží prejaviť akú-takú emóciu. Niektoré pasáže napr. v lesoch sa zase spracovaním ponášajú na Bebjakovu Správu, ktorá tiež brnkala na artovú reflexívnu strunu a tiež sa to minulo účinku. Načo je uchádzajúca kamera, keď nemá čo ponúknuť - niektoré zábery pôsobia samoúčelne, niektoré štýlom ,,nakrútime to a kritici už vymyslia, čo sme tým mysleli." Už v polovici stopáže sa snímok zdá dejovo prázdny, postavy chodia od jedného stanoviska k druhému, no žiadne akoby nemalo svoj význam, skutočný dôvod, prečo sa na všetky scény máme ako divák pozerať. Samotný záver potom už vyslovene stratí zmysel a všetko sa zvezie na bezpečných fatalistických vodách, pričom ako celok divákovi neprinesie zhola nič. O akýchsi historických poznatkoch, sonde do Akcie K a podobne si už divák môže nechať úplne zdať.⚪Akcia K a samotný proces kolektivizácie sú zaujímavým dejinným míľnikom, o ktorom sa v kinematografii veľa nehovorí, no ak sa o ňom má hovoriť takýmto spôsobom, tak to potom nech sa o ňom len učí na hodinách dejepisu. Sklamanie až bieda.⚪

⚪Atypický western, skorej akási sociálna dráma na pozadí života v severnej Amerike 19. storočia, s Indiánmi, medveďmi a všetkým okolo. Celá narácia je uchopená veľmi zvláštne, čo nie každému divákovi sadne - ako na platforme knihy sa tu skôr postavy rozprávajú pohľadmi, mnohé je zamlčané, za seba rozprávajú gestá, mimika, výrazy tváre a kontext situácie. Celý dej plynie subjektívne veľmi pomaly (čo už určite niektorých odradí), no celý dej pôsobí ako pozvoľný pohľad na prúd života, všetky scény do seba krásne zapadajú a je naozaj náročné prestať film sledovať. Pollackova réžia totiž občas pôsobí, akoby sa divák naozaj pozeral na reálne scény zo života človeka v horách, všetky krátke epizódky dotvárajú hrdinov charakter a v závere má všetko zobrazené svoj zmysel. Ale réžijne(ale aj scenáristicky a kamerovo) je film naozaj svojský. V tom najlepšom. Atmosféra nehostinných hôr z každého záberu doslova dýcha.⚪

⚪Scenárista ústami Zedníčka konečne nadobudol trochu sebareflexie a nahlas povedal to, čo si mysleli už dávno všetci diváci. Je pekné byť nezávislý na systéme, ale potom jedine tak, že sa zrieknem aj podpory, akýchkoľvek soc. dávok a podobne a naozaj žijem ,,sám za seba." Paradoxné je, že postava svokra týmto monológom nadobudla viac-menej negatívny charakter.⚪Inak postava matky-učiteľky, ktorá nechápe (podľa záveru dielu), že musí dať dieťa do školy, pretože je to zákonná povinnosť (a odvezie ho niekam do preč) a aj po všetkých peripetiách znova robí to, čo predtým je naozaj na zamyslenie...⚪

⚪Od prvej série sa nezmenilo prakticky nič, istá miera explicitnosti zostala, postavy sú stále nesympatické, ich charakterové chyby sú často prezentované ako to, pre čo by sme ich mali ľutovať, počas celej série sa nikam neposunuli od tej minulej - dve postavy sú stále neskutoční sukničkári, ktorí sa ale chcú dať navzájom dokopy, jeden muž je hlúpy a za peniaze si kupuje lásku eskort slečny, jeden muž nevie, či sa mu páčia ženy alebo trans kamarátka a jedna hrdinka nevie nič o láske a vymýšľa príbeh pre svoju mangu (najzaujímavejšia dejová linka, no upozadená a čo viac, v tejto sérii s veľmi hlúpou premisou).⚪Paradoxne, linky, ktoré majú potenciál divákovi predať aspoň minimálny odkaz (chlap, ktorý si vydržiava ženu a nechápe, že ho využíva a žena - asexuálka) či morálne posolstvo sú úplne odsunuté a tvoria akési bočné dejové krovie. Namiesto toho sa 8 dielov neustále dookola opakuje motív ,,spím s každým - mal by som spať len s jedným - zase spím s každým," ktorý je jednak repetetívny a zároveň už nedokáže nič nové priniesť. Dej sa teda neustále točí v kruhu, a áno, na pomery japonskej kultúry možno hovorí celkom otvorene o promiskuitea iných ,,netradičných" témach, ale neponúka žiadne východisko, morálny postoj, čokoľvek. Ak som to pochopila správne, tak scenárista má zámer seriál rozťahať na niekoľko sérií, na otázku, či je to potrebné, je asi jasná odpoveď.⚪

⚪Taká klasická esencia kórejskej melódrámy, ktorá sa hrá na thriller a zároveň romantiku a ešte čosi viac. Ako tu už padlo, vrstiev to má viac ako Shrek, ale to je u kórejských filmov úplne bežné, rovnako ako to, že sa niekedy sám scenárista do týchto vrstiev zamotá a nevie, ako z nich von. Čiže potom je to viac žánrová melodráma ako krimi a podobne. Výpravou kórejský štandard, ale potešili úryvky klasických skladieb.⚪

⚪Ja chápem, že množstvo kamerových záberov vo filme je na svoju dobu neskutočne inovatívnych a používajú sa dodnes, je tiež jasné, že na dobu, kedy film vznikal boli niektoré scény vrážd (úvod v okne, záver s výťahom) považované za neskutočne brutálne, a tak sa filmu ,,zdvíhal" kredit, no v pohľade dnešného súvekého diváka už film neprinesie skoro nič nové a zaujímavé, jedine ak peknú kameru, chytľavý typ filmovej hudby, ktorú (zase) na XYkrát v rôznych podobných aranžmánoch použili iný režiséri a občasnú fajn atmosféru.⚪Ako horor však už film ani nemožno označiť, to, že žáner kedysi staval je fakt, ale dnes je len zdĺhavým, zvláštne zahraným (niektoré scény naozaj ani nedávajú zmysel v deji a dialógy v nich sú prenášané hercami ako v činohre, úvod so senzibilkou v divadle je tiež skôr k smiechu) a nie najlepšie zostarnutým filmom (tá oranžová prvoplánová krv je vtip, rovnako ako záverečný objav, kto bol celý čas vrah).⚪Na 5 minút atmosféry asi 40 minút zdĺhavých dialógov, vyšetrovania a flashbackov. Čo z peknej výpravy, keď tempo stagnuje?⚪

⚪Spoilery⚪Hnusný nažltlý color grading, ktorý z duše neznášam (ani nie v tom zlom slova zmysle) len krásne dopĺňa atmosféru tohto filmu.⚪Všetko a všetci sú nechutní a zlí. A áno, mohlo by to fungovať ako akási kritika spoločnosti, no jednak sami vidíme, že aj v ťažkých situáciách sa nájdu ľudia, ktorí chcú pomôcť, čiže nikdy to nie je 100% zlých ľudí na 0% tých dobrých (čo film presne takto prezentuje, keďže v podstate všetky postavy sú neľúbivé a sami za seba) a jednak celá premisa ,,choroby" a toho, ako sa s ňou vláda vyrovnáva je natoľko fatalistická, až je blbá.⚪To, že sa uzavrie iba časť mesta, aj keď sa skoro akákoľvek choroba prenáša aj vzduchom, kvapôčkami atď. je prvý nezmysel, ktorý stíha ďalší a ďalší (to, že postava prejde niekoľko kanalizácií a vyjde akoby nič v inej časti mesta, nikto si na nej nič nevšimne a ona si pokojne odkráča je tiež skvost, rovnako to, prečo postavy ihneď po zistení, že v podlahe je diera na kanalizáciu túto dieru nezväčšovali tak, ako v závere).⚪To, že ako akýsi deus ex machina je tu použitý klasický archetyp psychopata-fanatika, ktorý zabíja z vyšinutosti je čerešnička. Vlastne nie je veľmi o čom hovoriť. Premisou skôr klasické, aj keď prvé minúty záujmú, záver neprináša nič prekvapivé.⚪