Fiftis

Ben Affleck je nepochybne režisérsky megatalent, dovolím si tvrdiť že v súčastnosti jeden z najlepších, ktorý vie, že pri filme sa musí plakať a zarývať prsty do sedadiel. Ktorý v zaujímavej téme vidí komerčný potenciál a v Argu opäť vidno jeho silné stránky. Dobrý režisér totiž dokáže hýbať filmom, napätie vie vyčarovať z dialógu, nepotrebuje si prispôsobovať realitu. Dokumentaristicko a surovo spracovaný príbeh graduje do úzkostne temnej poslednej tretiny. Dialógy postáv a ich charaktery sú v skutku uveriteľné - keď si odmyslím hollywoodsku coolovosť niektorých scén - záchrany na poslednú chvíľu a predramatizované príbehové konštrukcie. Medzi ďalšie pozitíva Arga možno priradiť dynamickú hudobnú zložku. Najväčšou chybičkou Arga je len rovnako ako vo väčšine filmov inšpirovaných skutočnými udalosťami jeho historická nepresnosť.

Mafiáni na dôchodku alebo vo výslužbe. Aj tak by sa dal nazvať tento film so zostarnutými hercami, ktorí stvárnili v minulosti najnebezpečnejších mafiánov. Vtipov na adresu týchto starcov je požehnane, dominujú oproti mafiánskym trikom alebo nečakaným pointám. Akcie je málo, krimi možno akurát dosť, no najviac sa scenár venuje aj tak trom pánom v pokročilom veku. Je tu dosť humoru, vtipného a situačného, no postupom času sa ukazujú aj vážne scény signalizujúce posledné hodiny života, trošku potrebnej melanchólie a nostalgického pocitu. Režisér dobre skĺbil vážne i zábavné momenty do celkom vyrovnaného celku. A môže veľmi ďakovať trom odlišným hercom. Máloktorý režisér by z malého filmu tohto typu urobil lepšiu zábavu, fanúšikovia hlavnej trojice môžu byť spokojní. Na viac ako tri hviezdy to však nestačí.

Pomalé, rozvláčne rozprávanie, malý dôraz na obrazovú estetiku a čo najrealistickejšie možné stvárnenie udalostí. Toto všetko by som nazval mučením diváka. Bolo by však neprimerané označiť film nudným. Niektoré akčné scény sú zvládnuté bravúrne, vrátane záverečnej misie. Symboliku sa tiež dá nájsť, keď publikum hľadá pozorne a vidí jemnosť a nenásilnosť, akou sa láme charakter hlavnej hrdinky. Nadšenie, aké film vyvolal medzi americkými filmovými kritikmi, je síce pochopiteľné, aj keď predsa prekvapivé, pretože výsledok by bol rozhodne zaujímavejší, keby ho Kathryn Bigelow spracovala ako dôveryhodný dokument. Ale škoda písania keď je to len hnusná liberálka, ktorá si točila podľa seba. Tým, že vytvorila iba dramatizáciu skutočných udalostí, nedokáže presvedčiť, že je film dôležitý. Uznanie si snímka však nepochybne zaslúži - za sexi zvodnú Jessicu Chastain a že máloktorá snímka sa odvážila tak agresívne zaútočiť na politické otázky.

My Summer of Love sa dá zaradiť do kategórie najnudnejších festivalových klišé. Je to film o dospievaní. Všeobecne sem patria diela, v ktorých si teenegeri prvý raz z nejakého dôvodu narazia zobák. V rámci tejto kategórie ide o podpriemernú snímku, okrem iného aj preto, že v sebe tak povediac obsahuje dva príbehy dospievania za cenu jedného. Je tu zamontovaná aj nejaká tá sociálna tematika a dokonca aj celkom odpudzujúci pohľad na organizované náboženstvo cez osobu Moninho brata. Pawlikowského (kto to sakra je?) snímke niečo podstatné chýba. Nemá dosť silný scenár a nemá ani dosť nadhľadu, aby sama seba brala s rezervou. Je to film príliš očividne zameraný na festivalové, klubové obecenstvo a následne využívajúci otrepané a rutinérske postupy, ktoré sa aj v tejto sfére nevyhnutne vyvinuli, napriek snahe nezávislých filmárov o originalitu. Vzhľadom na predchádzajúce poznámky nemá asi veľký význam rozpisovať sa o hereckých výkonoch (Natalie Press je tak odpudivá, že som prehodnocoval svoju sexualitu), réžii, kamere, strihu či o soundtracku. Moje leto lásky sa dá rozhodne odporučiť všetkým, ktorí potrebujú spáchať psychické harakiri.

Gulliverove cesty v mnohom pripomínajú paródiu vlastného originálu a aj to nie vydarenú a už vôbec nie Hollywoodsku. Je to jeden z mála filmov, kde Jack Black ako stávka na istotu zlyháva. Možno to je mizerným dabingom, ktorý ubral veľa kúzla či aj rôznych prízvukov, ale už samotný scenár tu veľa priestoru nedáva. Blackov humor tu mohol veľa zachrániť, ale to, čo Stiller ako-tak dodal Noci v múzeu, to tu zúfalo chýba. Tu sa mihne Emily Blunt či Jason Segel a viac-menej si musíme vystačiť. A ja som si práve tento film stiahol kvôli Emily, ktorá sa tu len mihne a je viac menej odpudzujúca. Už dávno som nezažil na monitore paradox, že 81-minútový film dokáže nudiť či pôsobiť tak prázdno. Korunu nepodarku nasadzuje český dabing, ktorý hneď po Blbý a blbší predstavuje úplne to najhoršie, čo nám sem z Prahy poslali. Neviem, či na dabing bolo skutočne tak málo času, ale výsledok je taký amatérsky, že voľba hlasov píli uši a jednotlivé hlášky ešte viac. Nové Gulliver's Travels mali pomerne jasný cieľ. Priniesť na kinotrh voľnú dobrodružnú zábavu v štýle Noci v múzeu. Dostali veľký rozpočet 120 miliónov dolárov, jedného komika a prepálili veľkú šancu. Výsledok je toporné a pomerne krátke dobrodružstvo, ktoré predlohu ani nepripomína.

The Wolfman vo svojej výslednej podobe stojí niekde na pomedzí medzi Coppolovým Draculom a Sommersovým Van Helsingom, pričom však pravdepodobne nedosahuje kvalít ani jedného z nich. Na jednej strane výtvarne štylizované zábery, za aké by sa nemusela hanbiť žiadna režisérska ikona a do toho lietajú hlavičky, krv strieka a vnútornosti vyskakujú. Úprimne práve tie idú režisérovi Johnstonovi od ruky a vrcholom filmu je naháňačka mestom po boku psychiatrického sympózia. Vlkolak však nezvláda byť drámou a ešte viac nezvláda byť hororom. Lakačky a scény hrôzy sú priam vtipného charakteru. Do filmu však úplne skvostne zapadá obsadenie Benicia Del Tora, ktorý svojho Lawrenca podáva krásne v zmysle kánonu anglického romantického hrdinu a Huga Weavinga, vychutnávajúceho si svojho inšpektora Abberlina asi ako za starých čias Hopkins svojho Van Helsinga. Vlkolak nie je zlý film, je len nevýrazný a neurčitý. Jeden z tých filmov, ktoré si pozriete a vyšumia. Aj mne osobne chvíľku trvalo spomenúť si na všetko podstatné.

Dobrá správa na začiatok je, že tu uvidíte božské ňadro Anne Hathaway. A to je práve ten dôvod, prečo sa do nej náš hrdina zamiluje. To je dosť klišé, nemyslíte? Love and Other Drugs nie je iba film o vynálezcovi Viagry, ale je to aj tuctová komédia. Motiváciou je Jake Gyllenhaal, ktorý takto odviazaný snáď ešte nebol. Jeho entuziazmus berie doslova všetko, vtipné scény bez neho nemajú grády. Vedľajšie postavy sú obsadené slušne, ale prinášajú málo. Romantická pasáž na seba nenechá dlho čakať, no treba na ňu dvoch a to najmä skvostnú Anne Hathaway. Aj keď je to židovka, dobre sa na ňu pozerá. Jej postava Maggie nie je iba femme fatale, ktorá má Jamiemu spôsobiť slabosť v rozkroku. Vďaka nej sa tá chémia medzi párom hlavných hrdinov rýchlo prenáša, je uveriteľná a z obyčajnej vzťahovej rovnice vyťahuje viac. Vidieť to v dialógoch, rozhodnutiach či neverbálnej komunikácii hrdinov. Stále je to však tuctová "romantická komédia", ktorá opäť nič nové neprináša.

The Bounty Hunter je ďalší z rady romantických filmov, ktoré síce nič nové neprinesú ale dobre sa na ne díva. Skvelí herci stále "v kurze", ľahký komediálno akčný nádych, režisér čo má skúsenosti s komédiami. Námet sa od originality príliš nepretrhol. Žáner udáva tempo, nik sa nepýta či taký postup dáva aj zmysel celému filmu. Máte chuť na komédiu? Tak tých kvalitných vtipov tu tak veľa nie je a nejeden vydarený ste videli už inde. Chcete akciu? Máte tu pár akčných scén, ale nečakajte úžasné kaskadérské kúsky či dych berúce zábery. Niekto sa totižto rozhodol túto jednohubku natiahnuť na neúmernú 110 minútovú bombu. To vytvára zhruba polhodinový priestor na dejovú prázdnotu, kde nie je ani poriadna akcia a ani ten vzťah Gerarda a Jennifer sa veľmi neposúva vpred. Ich samotný casting odhaľuje určitý potenciál - ako sami sú výborní. Hodina vám celkom ujde, ale druhá hodina už smeruje do typickej žánrovej šlamastiky, kde niet čo hrať.

Salmon Fishing in the Yemennie je béčko až to bolí a zaujímavých postáv tu budete hľadať márne. Paradoxne, určite sa nedá čakať klasická romanca od postáv - Ewana MacGregora a Emily Blunt, čo je škoda. Ich vzťah sa rodí len pozvoľna, postupne. Snímka nemá nejak zvlášť skvelé dialógy, rozhodujúce momenty, zaujímavé fázy ani celkový vývoj. Niekedy je film až priveľmi blbý (záchrana šejka pred streľbou švihom udice a pod.) K lepšiemu hodnoteniu chýba možno tak svižnejšie tempo a hlbší zážitok hlavne v druhej polovici, pretože celkovo sú Lososy v Jemene jasne nevyrovnané. Ak je prvá polovica ako tak obstojná, tak rýchlo zistíte, že druhá je slabšia a možno aj tlakom sčasti očakávaného vyústenia niektorých liniek vás toľko nezabaví. A dokonca ani moja obľúbená Emily Blunt tu nežiari ani herecky ani krásou.

Snímka The Resident má strašiť, avšak až na jeden desivý moment na konci filmu sa naozaj len necháme viesť Jokinenom a jeho riedkym scenárom. Jokinen je totižto fínsky režisér toho thrilleru, známy skôr tvorbou videoklipov, čo nieje veľkým lákadlom. Z času na čas dochádza ku chvíľam stupňovaného napätia, no ničoho intenzívneho sa nedočkáme. Ak, tak iba zhluku rachotu pri striedaní záberových sekvencií a znekľudňujúceho hudobného sprievodu Johna Ottmana, ktorý by sa hodil skôr do napínavého hororu, nie do psycho-mysterióznej zlátaniny. Čo sa týka hercov - Hilary Swank je dobrou voľbou, pretože napríklad pri pohľade na natieranie nožičiek tejto sexy kočičky jej proste musíte fandiť a naopak netúžite aby ju úchylný sused dostal. No a tu sa dostávame k Jeffrey Dean Morganovi, ktorí sa mi sem cez svoje herecké kvality nehodí. On je skôr na hranie zvodcov a nie úchylákov. Priemerná thriller nuda.