Fiftis

Štvoricu vynikajúcich hercov obsadil do nevšednej vojnovej komédie zatiaľ vcelku neznámy režisér Grant Heslov.Hlavný filmový tandem Evan McGregor - George Clooney dopĺňa nemenej zaujímavá dvojica Jeff Bridges - Kevin Spacey v mene odlišnosti názorov ich charakterov na vojnovú problematiku využitia telepatie. Tréning mentálneho zabíjania najprv kôz, neskôr potenciálnych ľudských objektov, stojí proti šľachetnej myšlienke stvoriť novú mierumilovnú armádu USA. Iróniu cítiť v každej obrazovej scéne a vyslovenej vete. Na reálne zábery oduševneného prezidenta Busha ostro nadväzuje rozpačitá realita filmom uvoľnenej vojenskej morálky. Z filmu ale srší nevyužitý potenciál a ako mnoho iných, aj tento zachraňujú slávne hollywoodske celebrity.

Čo sa týka vecí ohľadne holokaustu je snímka výnimočná v nastolení novej premisy: aj medzi partizánmi panoval antisemitizmus. O tom sa v učebniciach dejepisu nedočítame. Zaregistrovať by to mali preto aj školy a poslať do kina svojich žiakov, už len preto, aby o tom premýšľali, či diskutovali. Majú šancu sa ako-tak stotožniť s hlavným hrdinom, a keďže ide o slovenské prostredie, príbeh im môže byť o niečo bližší. Faktorom, ktorý umocňuje emócie, je v neposlednom rade hudba. Navodzuje zimomriavky a dokonale podfarbuje dej. Neznervózňuje ani nepôsobí silene. Zaujme a do povedomia vchádza akoby mimovoľne. Najlepšie by asi bolo držať sa skutočných kladných udalostí o Slovenskom štáte. Čo už. Vzniká otázka, do akej miery treba sled skutočných udalostí „prikrášľovať“. Našťastie ani romantická zápletka nezaberá priveľa priestoru.

The Lovely Bones má dať nádej tým, ktorí prežili niečo podobné, ako Susina rodina - že aj keď nás blízki opustia, sú niekde v podobnom svete, kde im je už pekne a my by sme mali nechať na vyššiu moc, aby zachovala spravodlivosť. V scénach medzi nebom a zemou sa podarí vystihnúť pocit, aký mávate v spánku pri snívaní – prechádzate z jedného priestoru do ďalšieho, pred očami sa vám mení prostredie, sú narušené fyzikálne zákony. Film, ktorý má všetky predpoklady na to, aby bol žánrovo považovaný za drámu, obsahuje malé stopy thrilleru, hororu a fantasy. Na začiatku máte pocit, že pôjde vyslovene o kriminálnu drámu. Niekoľko dobrých scén v prvej štvrtine vás skutočne „namotá“, pretože už tušíte, že nepôjde o úplne klasický typ drámy. Názov je trefný – film sa skutočne zameriava na puto, ktoré bolo násilne a nečakané pretrhnuté. Susie potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým sa odpúta od živých. Majstrovské dielo.

Atmosféra vo filme Mr. Nobody je prazvláštna. Príbeh Nema Nobodyho sa premieta v rôznych a pritom súbežných časových pásmach v duchu myšlienky „máš právo voľby, pokiaľ sa nerozhodneš, všetko je možné“. Myšlienkové gro sa deje roku 2092, keď je Nemovi 118 a žije na Marse ako posledný človek, ktorý umrie prirodzenou smrťou, zvyšok populácie má zabezpečenú nesmrteľnosť. To znie v celku dobre, ale inak je to strašná somarina. Celý film sa pomaly vlečie, človek len čaká na veľké finále kedy posledný človek konečne umrie a aj to ho sklame. Ak má mat divák pocit, že si pozrie nejaký ten artový film a bude mat radosť, že mu porozumel a naplnil ho, tak smelo do toho. žiaľ bude oklamaný aj keď o tom nebude vedieť.

Monštrá vs. votrelci sú kvalitný animák s množstvom funkčnej paródie a akcie. DreamWorks bezpochyby potvrdzujú svoje umenie hľadať zaujímavé originálne nápady a neutápať sa iba v sérii pokračovaní vyčerpaného zlobra. Monštrá vs. votrelci znova dokazujú neskutočné nasadenie animovaných tvorcov. Popri fantastickej akcii sa však autori neštítia ani občasného napätia a totálnej irónie na adresu amerického prezidenta, filmy o invázii, vládnych projektoch či nevydarených experimentoch - humor naplno ťaží zo žánru. Hoci ho asi aj nadobro vyčerpal, pretože po 90 minútach i celkovej stavby deja mám dojem, že viac nemôže ponúknuť. Posledná hodina sa sústredí na vtipmi a výbornou animáciou vybavené boje, slúžiace ako pocta sci-fi i hororovým filmom ostatných päťdesiatich rokov.

Cit pre výtvarné detaily a dobre vybudovaná pochmúrne poetická atmosféra. Vysoká technická kvalita animácie a celková formálna bezchybnosť sú pre vysoko rozpočtové hollywoodske animáky samozrejmosťou. Za výtvarnú pôsobivosť zničeného sveta si tvorcovia jednoznačne zaslúžia pochvalu. Režisér Shane Acker je pôvodným povolaním architekt, a tak zrejme jeho zásluhou sú polorozpadnuté budovy v snímke také fascinujúce - obzvlášť gotická katedrála. V tomto filme nie je natoľko podstatný dej, ale všetko to ostatné. A to bolo skvelé. Film je premietaný ako ART, takže je dosť málo relevantné, že je to rodinný film. Skrátka, ak sa Číslo 9 kvôli niečomu oplatí vidieť, tak je to určite vizuálna stránka a atmosféra, a pre niekoho možno aj fakt, že na sci-fi z alternatívnej minulosti narazíme vo filmoch len zriedka.

Veľká adrenalínová jazda, kde sa striedajú lokácie a fantastické výtvory ohrozujúce putovanie našich hrdinov v prospech efektnej akčnej zábavy. Je to fajn non-stop jazda, ktorá ale nekončí tak skoro, ako by ste čakali. Chýbajú jej 3D efekty, svojou náplňou nie je vôbec originálna - nájdete tu Jurský park, Indiana Jonesa a kopu iných momentov, no predsa má svoje čaro. Strih a striedanie scén našťastie nasadilo primerané tempo tak, aby ste sa nenudili ani chvíľu a nemuseli príliš premýšľať. Brendan Fraser je jednou z mála tvárí Hollywoodu, ktorá sa hodí do rodinnej/detskej dobrodružnej jazdy, má akceptovateľnú formu humoru, dobrú škálu grimás i vážnych momentov. Anita Briem potvrdzuje veľmi dobrý výber castingu, a to nielen pre to, že je krásna dobrodružka, ale aj pre svoje islandské korene náramne svedčiace postave.

Je až prekvapivé sledovať taký jednoduchý a prostý scenár a nenudiť sa. Príbeh o ukradnutých raketách, kódoch, sledovaní zloduchov na ruskej pôde alebo potom aj v USA, poskytuje málo zaujímavého, ale tvorcovia žmýkajú jednotlivé pasáže naplno. Pravda, jednoduchá dejová línia celému dielku vlastne pomáha, pretože sa nechce hrať na niečo, čím nie je. Skrátka berie si to najpovedomejšie a snaží sa to parodovať. Ale ku koncu začína prekvapivo hrať aj na vážnejšiu strunu, čo pôsobí celkom dobre, hoci dovtedy ste sledovali paródiu toho istého. A vyšší rozpočet je zase cítiť na pár akčných scénach, kvôli ktorým sa oplatí pustiť sa do tohto dielka. Akčné scény sú totiž rovnako premakané, ako vo veľkých blockbustroch a nie zjednodušené. Fakt, že Dostaňte agenta Smarta si zaslúži také dobré hodnotenie, pramení aj z jeho obsadenia. Dostaňte agenta Smarta je napokon jedným z príjemných prekvapení. Sľubuje málo, tvári sa trápne, ale pri zhliadnutí rýchlo a účinne zabaví.

Čo býva najväčším problémom akčnej snímky? Keď jej chýba poriadna akcia! A hoci úvodná päťminútová naháňačka v Prahe vyzerá sľubne, hneď po thajskej akcii sa prehupneme do žánru drámy/romance a z krátkeho intermezza medzi akciami sa zrazu vykľuje viac ako polovica filmu. Nutno povedať, že slabo zahraného. Cage, ani zvyšok castingu nestoja za reč. Nie každý film vás dokáže držať v non-stop akcii, preto sa stopáž vyplňuje pokusným dejom, komplotom či aktuálne romancou. Lenže táto je tak neuveriteľne slabo napísaná a ťažko uveriteľná. A tak možno iba konštatovať, že akcia je v oslabení, pretože peňazí na jej realizáciu bolo málo. Máme tu najmä naháňačky a troška streľby a to je všetko. Nielenže je akčných scén iba niekoľko, ešte sú aj nudne strihané a servírované.

Tobruk je ambiciózny film, ktorý sa skutočne na nič nehrá a chce iba reflektovať zopár kapitol zo života vojaka. Režisérovým cieľom bolo dosiahnuť čo najvyšší stupeň autenticity a vyhnúť sa klišé, čo sa mu aj podarilo. Technická stránka je silným pozitívom tejto snímky. Nakrúcalo sa v Tunisku, majoritne v exteriéroch. Divák má pred očami takmer neustále nehostinnú púšť, plnú piesočných dún a zákopov. Oku ulahodia veľkolepo vyzerajúce filmové obrazy - vylodenie v Tobruku, bombardovanie, piesočná búrka, či zopár dlhých záberov kameramana Vladimíra Smutného pridávajúcich na autenticite. Môžete si z filmu odniesť slušný zážitok. Ako hovorí samotný režisér, je to silný film o ľuďoch vo vojne.