Raccoon.city

V Orient bare vlastne nikto netuší aké je zamestnanie tajomného pána Kristiana (Oldřich Nový). Kvetinárka ho osloví „Pán inžinier,“ čašník v Orient bare mu skladá poklonu oslovujúc ho pán doktor, ďalší čašník v Orient bare ho zase pozdraví pán továrnik, barman v Orient bare (Jan W. Speerger) ho osloví pán riaditeľ a riaditeľ Orient baru (Josef Belský) osloví pána Kristiana pán generálny riaditeľ. Všetko to uzavrie Robert, vrchný v Orient bare (František Paul), ktorý osloví hosťa ako pán centrálny riaditeľ.

Kritici aj diváci vnímali film ako svetový, vtedajšiemu Filmovému poradnému zboru (ktorý pôsobil do začiatku protektorátu) sa ale veľmi nepozdával. Film sa im zdal príliš snobský a mondénny a poukazovali na to, že nie je dostatočne „vlastenecký“. Medzi jeho odporcami bol napríklad režisér Václav Binovec.

Je prekvapujúce, že sa toľko dbalo na detail a predsa hneď pri úvodných scénach sa štáb dopustil veľkého prešľapu. Čeněk Šlégl (elegán s vreckovkou) sedí pri stole a zábava je v plnom prúde, prinesie mu čašník dva poháre. Je úsmevné, že sa jedná o dva tri decilitrové poháre očividne českej výroby, pokiaľ sa zamyslíme nad miestom alias nóbl bar, trochu tam to obyčajné sklo nesedí. A tiež zarážajúce a neprípustné je, že v rovnakom pohári je sóda aj whisky, čo je proti bontónu nóbl podnikov.

Kapela, ktorá hrá v Orient bare, bola skutočná kapela s názvom Melody Boys.

Orient Bar má otváraciu dobu od 21:30.

Divák dostane hneď prvou scénou naservírovanú úsmevnú mystifikáciu, kde prostredie navodzuje skôr atmosféru gangsterského brlohu. Divák napäto očakáva melu, ale potom sa kamera presunie vpravo a veľké gangsterské tajomstvo je nám prezradené, pretože sa jedná o čašníkov. Režisér sa tak pohráva s mysľou diváka a dáva mu tým najavo, že je to celé jedna veľká hra a nič nemusí byť také, ako sa zdá.

Film bol v roku 2023 digitálne reštaurovaný za spolupráce Národného filmového archívu a Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary v štúdiách Universal Production Partners a Soundsquare v Prahe.

Legendárnu chalupu, kde sa film natáčal odkúpil od obce Oľšany Jiří Pecha (anjel/doktor Strážný). Ten rozpadajúcu sa chalupu v roku 2001 zboril a sutiny z demolácie skončili v prekážkach na parkúre pri Bolkovej (Bohmuil Stejskal) neďalekej farme. Na pozemku mala vyrásť presná kópia pôvodnej chalupy, postavená z kvalitného materiálu, potvrdzuje Pecha, ktorý nechal vypracovať aj architektonický projekt novej stavby. Jirka sa k tej stavbe, ale nedostal až do dnešných čias. Celý ten čas musel plniť svoje úlohy hereckej a tiež náročnej funkcie Bolkovho spoločníka. A robiť spoločníkovi Bolkovi, to zaberie naozaj veľa času. A navyše stavba takého domu prehltne pekných pár miliónov.

Pani Pantůčková (Bohušova teta) bola pri slávnostnej premiére tohto filmu v Prostějove v kine Metro 70 spolu s Bolkom Polívkom (Bohuš) a pani režisérkou Věrou Chytilovou. Práve vďaka dcére, ktorá žila v Prostějove, ku ktorej sa nakoniec presťahovala na sklonku života.

Úlohu Bohušovej tety vtedy pani Pantůčková získala úplnou náhodou. Pôvodne ju mala hrať susedka, ktorá sa však pred kamerou nervovo zrútila, a tak voľba padla na ňu.

Anna Pantůčková (Bohušova teta) dostala za svoju rolu 10 tisíc korún.

Anna Pantůčková (Bohušova teta) nebola majiteľkou legendárnej chalupy, kde sa film natáčal. Mala ju od obce Oľšany iba v dlhodobom prenájme. Po niekoľkých rokoch sa už pani Pantůčková pre svoj pokročilý vek o slávnu chalupu nemohla starať. Presťahovala sa k príbuzným do Prostějova.

Vznik roku animovaného filmu bol dlho sporný, lebo z rôznych zdrojov sa uvádzalo, že vznikol v rokoch 1941, 1942 alebo 1943. Až nakoniec bol presne uvedený dátum výroby podľa kópie od manželky Viktora Kubala.

Animovaná snímka bola natočená pod hlavičkou Ústavu pre školský a osvetový film, ktorý sa skrátene nazýval Školfilm. Školfilm sa stal prvým kompletne vybudovaným štátnym podnikom na tvorbu, rozmnožovanie a distribúciu filmov. 2.11.1949 bol Školfilm rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení zrušený k 31.11.1949. Výrobnú časť prevzal Československý štátny film a ostatné činnosti začal riadiť Štátny pedagogický ústav v Bratislave.

Prvý slovenský animovaný film vôbec. Snímka mala dĺžku iba 5 sekúnd.

Premiéry filmu sa zúčastnil sám Adolf Hitler. Kde sa ho hviezda filmu Zarah Leander dosť odvážne opýtala súkromnú otázku, ktorú si nemohol v tej dobe už dovoliť hocikto. "Povedzte mi hér Reichskanzler, skúšal ste niekedy niečo urobiť so svojimi vlasmi." Hitler sa na ňu iba váhavo usmial a povedal: "Nemáte ani poňatia, čo všetko som vyskúšal, ale nič nepomáha."

Marián Vanek, ktorý postavu Jurošíka sám vymyslel a ilustroval, prezradil, že postavu vymyslel na začiatku 70. rokov a pôvodne sa malo jednať o filmovú podobou, kde zbojníka mal hrať Michal Dočolomanský, ufrflaného zemepána Jožko Dóczy a jeho kočiša Pištu Lojzo Hanúsek. Lenže Jurošíkov autor Marián Vanek mal v sedemdesiatych rokoch pre politickú karikatúru zákaz sa v televízii čo len ukázať. Jeho príbehy napísal ešte pod cudzím menom, ale nejaký asistent produkcie vypátral, že je to on a Jurošík sa nemohol realizovať. Keď sa režim zmenil, nápadu sa v televízii ujali, ale pripravovali ho už ako večerníček. Ale ani vo sne by autora nenapadlo, že v tíme, ktorý pracoval na kreslenej verzii, sa stretne opäť s tým asistentom, kvôli ktorému jeho nápad zamietli.

Animované rozprávky, ktoré sa inšpirovali postavou Jánošíka, boli do uvedenia seriálu natočené iba dve. Poľský animovaný film Janosik (1954) a československý animovaný film Zbojník Jurko (1976). Čím je seriálová animovaná postava inšpirovaná Jánošíkom jedinečná.

V roku 2005 vznikol v Michalovciach Detský folklórny súbor JUROŠÍK. Členmi súboru sú výlučne žiaci školy vo veku od 5 do 15 rokov. V roku 2011 vznikol aj klasický folklórny súbor Jurošík. V súčasnosti má 60 členov. Sú to mladí tanečníci, speváci a muzikanti.

V roku 2010 bola vydaná kniha podľa rozprávkového seriálu z rovnomenným názvom "Jurošík".