Raccoon.city

Rozprávkový seriál vznikol pôvodne ako 28-dielny. Neskôr po úspechu prvej série sa pokračovalo v jeho natáčaní a posledných 7 dielov vzniklo až v roku 2010, čím počet častí dosiahol 50.

V filme Moon (2009) používa skladbu ako budík hlavná postava (ironicky, keď čoskoro zistí, že je klon). Vo filme Zdrojový kód z roku 2011 sa pieseň objavuje ako vyzváňací tón mobilného telefónu postavy Christiny (Michelle Monaghan). Cover tejto piesne sa objavila vo filme L.A. Slasher z roku 2014. Skladbu môžeme počuť aj ako pozadie vo filme Mute (2018). Hudba z piesne sa mala objaviť aj vo filme Warcraft (2016), kde mal priamo Hawkes sám ako bard hrať skladbu na lutnu. Scéna bola nakoniec z filmu vystrihnutá.

Chesney spieval túto pieseň v polčase na zápase skupinovej fázy Majstrovstiev sveta vo futbale 2022 medzi Walesom a Anglickom.

Vo videoklipe môžeme vidieť ukážky z filmu Buddy's Song (1991), v ktorom si zahral aj interpret Chesney Hawkes a zaznela tam aj táto skladba. Film bol vydaný na VHS koncom roku 1991 s hudobným videom k skladbe „The One and Only“ v podaní Hawkesa a exkluzívnym rozhovorom s Hawkesom. Film doteraz nikdy nebol oficiálne vydaný na DVD alebo inom formáte domáceho videa. Celý film bol však 22. júna 2020 zverejnený nezostrihaný na Hawkesovom oficiálnom kanáli YouTube.

K singlu boli vyrobené tri videoklipy. Prvé video je priamou väzbou na film Buddy's Song (1991). Druhé video je živým koncertným prevedením piesne prepojenej s čiernobielymi zábermi interakcie Hawkesa s jeho fanúšikmi. Táto verzia bola vydaná na medzinárodných trhoch, kde sa film Buddy's Song nepremietal. Tretie video je alternatívnou úpravou druhej verzie so scénami z filmu Doktor Hollywood (1991).

Skladba bola hitom v hudobných rebríčkoch a v marci a apríli 1991 strávila päť týždňov na prvom mieste rebríčka UK Singles Chart.

Vo filme je spomenuté, že psychiatri počas vojny pacientom trhali zuby. Verili, že dôvod psychického ochorenia boli zápalové ochorenia v čeľusti. Táto brutálna metóda liečby sa ozaj praktizovala. Túto metódu začal ako prvý používať americký psychiater Henry Cotton v roku 1907, ktorý bol presvedčený, že psychické problémy sú spôsobené bakteriálnymi infekciami. Penicilín ešte nebol objavený a jediný spôsob, akým sa v tom čase dala eliminovať infekcia, bolo chirurgické odstránenie infikovaného orgánu. Tvrdil, že v ústach žije obrovské množstvo baktérií, a tak začal pacientom trhať zuby. Doktor dokonca zašiel tak ďaleko, že si dal sám vytrhať zuby a prikázal to aj manželke a dvom synom. Lenže trhanie zubov psychické problémy nevyliečilo. Cotton teda prešiel k vyberaniu mandlí a následne začal odstraňovať sleziny, časti hrubého čreva, semenníky, vaječníky, žlčníky a ďalšie orgány. Svoje operácie podkladal falošnými správami, že vyliečil až 85 percent pacientov. Keď pacient zomrel, to pripisoval zlému fyzickému stavu pacientov. Neraz sa stalo, že o zákroku neinformovali ani príbuzných pacientov v psychiatrickom ústave. Až v roku 1924 sa začalo vyšetrovanie Cottonových metód, ale nie intenzívne a niektoré správy sa nedostali na verejnosť. Henry Cotton praktizoval svoju metódu 25 rokov. Celkovo Henry Cotton a jeho asistenti vytrhli viac ako 11 000 zubov a vykonali 645 veľkých operácií, pri ktorých celkovo zabil vyše 300 ľudí a mnoho ďalších zmrzačil. V roku 1933 bol obvinený, ale svojho trestu sa nedožil, nakoľko zakrátko v tom roku zomrel na infarkt. [Zdroj: Pluska]

Mladý robotník (Tomáš Mischura) rozpráva Igorovi (Matej Marušín), že sa v psychiatrickom ústave, ktorí vypratávajú, liečilo kedysi pichaním vysokých dávok inzulínu, čím spôsobovali pacientom kómu a šokom chceli preladiť mozog do vegetatívneho stavu a niekedy sa to končilo smrťou. Táto metóda sa v skutočnosti používala. „Otcom“ inzulínových šokov je rakúsko-americký psychiater Manfred Sakel. Metódu vynašiel v roku 1927. Výsledky svojich výskumov zverejnil Sakel v roku 1933 a keďže ich prezentoval ako úspešné, metódu prebrali psychiatri na celom svete. Liečba bola použitá výhradne na pacientoch trpiacich schizofréniou. Inzulínové injekcie boli pacientom podávané denne po dobu 2 mesiacov. Boli aj prípady, kedy muselo byť pacientovi podaných až 450 jednotiek inzulínu. Po podaní takejto obrovskej dávky inzulínu sa pacienti začal potiť, triasť, objavovala sa aj zvýšená slinivosť, trasenie, nepokoj. To všetko predchádzalo kóme. Po upadnutí do kómy v nej pacient trpiaci schizofréniou musel zotrvať aspoň jednu hodinu. Aby sa prebrali, po uplynutí tejto doby im bola do tela vpravená dávka glukózy, a to buď intravenózne, alebo naso-žalúdočnou trubicou. Liečba inzulínovými šokmi zo sveta úplne vymizla až v 60-tych rokoch 20. storočia, kedy bola liečba schizofrénie nahradená neuroleptikami. [Zdroj: Interez]

Élodie Fontan (Anna Rivière) hneď, ako si prečítala úvodný scenár, sa jej veľmi páčil. Nemala však všetky scenáre pre všetky epizódy, čo bolo pre ňu veľmi frustrujúce, pretože potom chcela stále povedať: "A pokračovanie?"

Élodie Fontan (Anna Rivière) povedala, že si chcela na chvíľu oddýchnuť od komediálnych postáv, a preto zobrala ponuku natáčať dramatickú minisériu. Chvíľu sa o tom rozprávali s jej agentom, či je to vhodné, a ten jej zmenu odporučil.

Élodie Fontan (Anna Rivière) nechcela pozerať pôvodnú starú španielsku verziu seriálu. Elodie Fontan povedala: "Nechcela som ju predtým vidieť, pretože som sa bála, že ma táto postava ovplyvní, a preto sa k nej nevedome priblížim. Predtým som nechcela nič vidieť. Pozrela som si trailer, ale seriál som nepozerala."

Élodie Fontan (Éléonore) mala pôvodne pri záverečnej rozhodujúcej bitke stvárniť komixovú postavu Wonder Woman, ale nedostali práva na zobrazenie tejto postavy od Warner Bros. Discovery.

Élodie Fontan (Laura) povedala, že si svoje prirodzené dlhé blond vlasy odmietala ostrihať, a tak musela nosiť gaštanovo červenú parochňu, aby vyzerala ako jej komixová predloha. Priznáva, že to bolo niekedy dosť náročné nosiť túto parochňu aj v 40-stupňových teplotách, počas ktorých sa natáčalo.

Élodie Fontan (Pauline Franchet) nosila počas natáčania krátke čierne vlasy preto, že spolu s režisérom chceli postavu, ktorá by bola trochu "temná". Jej prirodzené vlasy sú biele a dlhé a musela nosiť parochňu, nakoľko sa odmietala ostrihať a prefarbiť.

Élodie Fontan (Pauline Franchet) povedala, že bolo pre ňu dôležité, aby sa pred natáčaním stretla s hercom Samuelom Allain-Abitbolom (Victor Franchet), ktorý hrá jej brata s Downovým syndrómom, nakoľko herec je postihnutý touto istou chorobou.

Vo filme sa paroduje aj herec Tom Cruise, ktorého si zahral Miles Fisher. Hlavný hrdina Drake Bell (Rick) si pritom s Tomom Cruiseom v skutočnosti zahral pred 12 rokmi ešte ako malý chlapec vo filme Jerry Maguire (1996).

Elodie Fontan nesmie spievať počas koncertov spoločného súboru. Informáciu pred tromi rokmi prezradila Sophie Bazou, manažérka Enfoirés v rámci Restos du coeur. "Spievala príliš neladne a falošne," vysvetľuje. Elodie očividne nepoľavila vo svojom entuziazme, pretože sa vyhlásila za „príliš hrdú“ na to, aby bola opäť súčasťou veľkého dobrodružstva Enfoirés. Nevadí, že nespieva, je rada, že je súčasťou Enfoirée!

Elodie Fontan sa tento rok dostala na pódium až 15-krát.

Elodie Fontan sa už zúčastnila na tomto charitatívnom podujatí už piatykrát po sebe (od roku 2018).

Text „Uno, dos, tes, cuatro, cinco, cinco, seis“ je španielsky výraz pre „1, 2, 3, 4, 5, 5, 6“. Hollandovi táto fráza utkvela v hlave po tom, čo ju technik neustále hovoril pri kontrole mikrofónu v Buenos Aires.