Motinski

Po pravde moc som neočakával že niekedy vznikne druhá séria. Príbeh tej prvej mi prišiel ukončený dostačujúco, no nebránim sa. Chvíľu mi síce trvalo spamätať sa kto je kto ale rychlo som sa naladil. Užíval si opäť animáciu, vyhranie sa s gréckou mytológiou v prospech dramatizácie a mám pocit že sa zvolnilo tempo aby sme lepšie vstrebali príbehove archy postáv. Celkovo beriem túto sériu ako zlepšenie a kľudne by som prijal pokračovania. Najviac som si obľúbil Hádesa, scény s nim mali správny pochmúrny tón, takto nejak si predstavujem ideálneho záporáka ktorý ani náhodou nie je len čiernobiele zlo do počtu. Koniec bol trochu zbrklý ale skvelo navnadil na ďalšie dianie z tohto sveta. Chybičky sa nájdu ale kvôli nulovým očakávaniam ich ani nebudem spomínať keďže som milo prekvapený 8/10

Novinársky trip Amerikou v čase fiktívneho vojenského konfliktu. Civil war je film ktorý nestráca čas opisom dôvodov a ukazuje iba dôsledky. Neľútostne zabíjanie, vnímanie očami priamo nezainteresovaných ale aj strašidelne fanatickú honbu médií za senzáciou. Páči sa mi Garlandova výstavba jednotlivých scen po príchode postáv na iné miesto. Z nevinne začínajúcich interakcií vie nahustiť atmosféru k skvelému vyvrcholeniu. A to všetko na úrovni decentnej drámy kde veľkozaberové momenty vojakov, vrtuľníkov a výbuchujích bômb vidíme až v závere filmu. Aj to nie až tak moc ako by väčšina pred vzhliadnutím očakávala. Osobitne ešte treba pochváliť kameru ktorá inteligentne sníma presne to čo divak potrebuje vidieť a všeobecne aj autenticitu väčšiny vizuálu. Konceptuálne to nie je všetko úplne doladené. Z pozadia občianskej vojny nevieme nič a výsledok je tak viac o remesle ako o príbehu. Posolstvo je ale zjavné. Silný zážitok hlavne v kine a v čase blockbusterov naozaj osviežujúci autorský projekt.

Waititi za kormidlom predvádza jednoduchú rodinnú zábavu. Určite ide o najumiernenejší film aký som od neho zatiaľ videl. Po pravde, mohli to byť aspoň pekné 3* ale tá ukážková klišé štruktúra kedy od začiatku viete čo vás čaká a scenár sa nesnaží ani náznakom priniesť prekvapenie, zvrat alebo menej tuctové finále u mňa ťahala dojem dole. Neoriginalita z toho priam kričí. Ťažko sa mi to píše, no Fassbender sa do role podľa mňa nehodil vôbec, humor nie je tak silná stránka ako som čakal, žiadna postava nebola ani trochu výrazná, vytrčajúca z davu, ťahajúca príbeh vpred. Jediné čo môžem brať ako klad je že po skončení som mal dobrú náladu a chuť pozrieť si Kokosy na snehu.

Pomalý, hĺbavý a nekompromisný výlet do minulosti. Prekrásna ukážka stretu Európskeho myslenia s Japonskou kultúrou, nádherne natočená, plná vizuálne bohatých scenérií aj intímnych posedeniach pri saké. Trochu sa aj čudujem všeobecne kladným recenziám (úprimne sa im ale teším) keďže tu nemôžeme hovoriť o štandarde historických filmov/seriálov kde minimálne počet stretov armád a celkovo súbojových scén býva výrazne viac. Miesto toho sledujeme príbeh postavený na dialógoch a dlhých záberoch bez strihu. Prvé označenie čo mi napadlo po dopozeraní bolo že Šogun je kruté, drsné ale podmanivé spojenie poézie a filmového média. Niektoré scény boli nepríjemné jak sviňa, iné melancholicky kľudné. Niečo čo vám musí sadnúť od začiatku, treba si zvyknúť na tempo a ajkeď sa to hovorí pri množstve seriálov, tu to platí dvojnásobne. Aj mne to občas vadilo. 10 dielov postavených len na intrigách, prípravách na vojnu, vysvetľovaní pozadia konfliktu a kultúrnych zvykov ako takých by sa dalo kľudne osekať aj na 6 časti. Najväčší osobný problém som mal ale s postavou Johna Blackthorna ajkeď asi budem v menšine. Herecky mi Cosmo Jarvis nesadol vôbec a niektoré jeho pasáže ma až iritovali. Celý seriál v mojich očiach ťahali hlavne postavy Mariko a Toranagu. Vedel by som písať ešte o mnoho konkrétnych momentoch čo si budem dlho pamätať ale už teraz je komentár dosť dlhý. Keď sa hneď pred vzhliadnutím pripravíte že vás čaká netradičné spracovanie bez hollywoodskej romantizácie, som si istý že budete spokojný. 8/10

David Leitch prináša opäť odviazanú zabavu. Oproti Bullet Trainu cítiť väčšie produkčné náklady, Emily s Ryanom boli božský (dlho som nevidel takto sympatickú romancu), no a Taylor-Johnson je jeden z mála dobrých hercov čo vedia skvelo zahrať zlého herca. Akcia nemá chybu, naháňačka po meste s prestrihmi do karaoke baru je highlight celého filmu a pomrknutí, odkazov a jedinečného výberu soundtrackov som sa nevedel nabažiť. Ideálna oddychovka do kina. Rozbeh bol trochu slabší, finále ,,iba'' dobré a možno trochu zdĺhavé, no nemôžem sa viac sťažovať, takto veľkolepé akčné komédie nevznikajú vôbec často.

Istú poetickosť musím uznať. Pri 74. minútach by sa ale divák nemal nudiť. Pravidlo ktorého sa držím a podľa hodnotenia je asi jasné že sa to teraz nepodarilo. Menzel natočil oveľa lepšie filmy, dosť veľa aj horších, no Rozmarné leto je až moc rozvláčné. Stojí na moc skromnom koncepte o pár postavách ale nestíha poriadne rozvinúť vzťahy. Humoru je decentne, a keď tak ma väčšinou minul. Počúvať polobásnické dialógy tiež nebavilo a herecky neohuril nikto okrem Hrušinského. Ten opäť zachraňuje dojem ale ani to mi teraz nestačilo.

Brandovi som žral každú vetu, takéto charaktery mu pasujú ako riť na šerbel. Ostatné postavy sú dobre zahrané ale ani jedna si nezaslúži náznak sympatií. A o to asi aj išlo. Pocitivo som bol hlavne vďaka tomu do filmu vtiahnutý podobne intenzívne ako pri žanrovo trilerovejšich kúskoch. Zasrané hnusné mestečko, túto vetu som si v druhej polovici povedal viac krát. No a vidieť Roberta Duvalla v roli ťulpasa tiež potešilo ajkeď ide len o detail kvôli epizódnemu času aký dostal. Rozbeh sa mohol skrátiť alebo spraviť svižnejšie, no k plnému hodnoteniu u mňa není ďaleko. Veľmi silné 4*.

Mijazaki má špecifický dar. Dokáže vytvoriť svet čo dýcha fantáziou a zároveň veríte v jeho skutočnosť skrytú v detailoch. A podľa toho ako sa mu akurát chce, zaobalí jeho podstatu buď do ,,skromnejšich'' podmienok detskej naivity alebo (ako v tomto prípade) do obrovských rozmerov. Tak ako vie Makoto Šinkai nádherne naanimovať oblohu alebo scény v daždi, tak vie Mijazaki naanimovať scény v lesoch. Kresba ale musí byť na jednej lodi s príbehom, no a ten je tu v mojich očiach najputavejši aký som v jeho filmografii zatiaľ videl. Plný myšlienok, užasne napísaných postáv, bojových stretov aj intímne magických okamihov. Princezná Mononoke je dospelé ekofantasy, svojim spôsobom smutné ale stalé dostatočne hrdinské a rozprávkovo dobrodružné. Ani pri viac ako dvoch hodinách som necítil vyčerpanosť námetu a plným hodnotením som si bol istý dávno pred koncom.

Keby King napísal predlohu pre Lyncha, výsledok by mohol dopadnúť veľmi podobne. No a keby si k tomu ešte David prizval dvorného skladateľa Badalamentiho, Bože to by bola pecka. Carpenter natočil Lovecraftovskú verziu tejto mojej predstavy a od samého začiatku ma vtiahol. Neprijemná atmosféra, desivé výjavy, nejednoznačný príbeh, dokonalá receptúra pre mindfuck. Niektoré monštra sú moc brakové, tempo občas zbytočne rýchle a koniec nebol zďaleka tak dobrý ako som počul v odporúčaniach od ľudí. Pozitív je ale viac a pri sledovaní som si uvedomil že mám vlastne rád takýto béčkovy surrealizmus. Sam Neill zahral excelentne a veľké plus je že film vznikol v 90. rokoch. Horory vtedy vyzerali svojsky, lacno a pritom mali niečo do seba oproti drahšim nástupcom z nového tisícročia.

Tales of the Jedi ma bavilo viac. Lepšie pracovalo s Fanservisom aj postavami. Morgan Elsbeth ma nezaujímala vôbec (pred pozretim) a ajkeď som z prvých troch epizód nebol nadšený, nedopadlo to úplne najhoršie. Oveľa viac som ale čakal dianie zo zákulisia Impéria. Barriss Offee je postava na ktorú som tak trochu zabudol že existuje ale jej časti zachránili celkový dojem. Animácia je pekná, krátka stopáž možno paradoxne na škodu a pocit plnohodnotného zážitku sa kvôli tomu neprejaví. Ako sympatická návšteva Star Wars minipríbehov ale obstojné, jednoduché a rýchlo ubiehajúce. 6/10