Motinski

Miniséria na jedno pozretie. Dominic Cooper je sympaťák, postava Fleminga má charizmu, podivné úchylky a ako tvorca legendárneho Bonda je on sám vykreslený tak trochu ako agent 007 z výpredaja. 4 časti boli na mňa veľa, dej sa buď točí v kruhu, smeruje k podivným zápletkam alebo vás proste nebaví. Hlavne laškovanie s Larou Pulver je občas až grotesktné. Množstvo scén je ale pekne natočených a na TV projekt ma výprava svojský šmrnc. Akčné pasáže, špionážne angažma aj odkazy na bondovky tiež celkom bavili a ako beletrizovaná biografia plná zábavnej fikcie a historických nepresnosti ide o príjemnú záležitost. 6/10

Asi aj chápem ludi pre ktorých pôjde o guilty pleasure. Aj ja som sa zo začiatku nechal unášať tým množstvom klišé, nazvladnutých efektov a známych hercov v ich najstereotypnejších úlohách. Emmerich svojim spôsobom paróduje vlastné filmy, hlavne Deň nezávislosti. Berie sa ale až moc vážne a to mi vadilo najviac. Moonfall je v rámci serióznych sci-fi iba cirkusová atrakcia. S prepálenou stopážou a uleteným twistom v závere. Keby Asylum dostal neobmedzený rozpočet, výsledok by vyzeral podobne. Nazvali by ho Armageddon 2 a množstvo divákov by sa na ňom z chutí zasmialo. Aj toto mohla byť skvelá komédia, tvorcovia a štúdio si to ale neuvedomili. Pri scenári na úrovni Bollywoodu je mi to až divné. Keby aspoň ten vizuál nebol prestrelene lacný.

Hororový Poirot vôbec nebol zlý ťah. Oproti dvom predchodcom ide dokonca o sviežu nadstavbu čo ponúka mysteriózne prvky ako diváka jednoduchšie dostať do slepej uličky. K výnimočným detektívkam ale film neradím ani teraz ajkeď ma Smrť na Níle bavila menej. Orient Express ale po celú dobu vyzeral atraktívnejšie a opäť som tu občas nedával vyčerpávajúce tempo aké mi k Branaghovej sérii už tak nejak prischlo. Nečítal som predlohu a ajtak som vraha podvedome podozrieval väčšinu času, to prirodzene strháva body dole. Pár momentov má super atmosféru, no z prostredia nočných Benátok a jedného strašidelného domu sa dalo určite vytrieskať ešte viac napätia. To záverečne odhaľovanie vraha v podaní geniálneho detektíva ktorý zistí aj najmenší detail ma ale bude baviť vždy. No a Kenneth je v tejto úlohe super takže budem rád keď niekedy vzniknú aj ďalšie diely.

Rovnako prostoduchý zážitok ako druhá Mníška. A porovnávať by som vedel aj pri viacerých atribútoch. Opátstvo podobne neatraktívne ako francúzsky internát, démon rovnako neoriginálny ako Valak. Celkovo ide o krásnu ukážku žanrových klišé (hlavne v druhej polovici) a toho ako moderné horory stagnujú. Vlastne by som film ani tradičným hororom nenazval. Rusell Crowe hraje cool týpka, není mu cudzí humor a očividne ho to bavilo. Mytologické pozadie premrhali ale aspoň snaha bola, pár pekne natočených pasáži sa našlo (hlavne s posadnutým chlapcom, ten pôsobil ako tak strašidelne) no viac som mal pocit že sledujem mystery fantasy s prepálenym finále ako niečo kde sa má divak báť. Vedľajšie postavy sú odfláknute úplne a to až tak že 10 minút po dopozeraní si nepamätám jediné meno a výrazným pozitívom tak pre mňa ostáva iba Russel.

K filmu sa vraciam často, mam rád Polanskiho za kormidlom aj Brodyho ako herca. No a nato že tématika 2. sv. vojny ma viac berie v dokumentoch tak toto patrí medzi moje top 3 keď ide o hrané spracovania. Smutný tón tomu neuveriteľne svedčí ajked to znie možno divne. Atmosféra je neprijemne autentická a už navždy si budem pamätať momenty pri ktorých ma valcovali emócie. Pianista je aj po opakovaných pozretiach silný, citlivo vyrozprávaný a majstrovsky natočený.

Prijemná záležitosť a povinná jazda pre fanúšikov, spracovaná ale zbytočne zrýchlene. Dokument opisuje v prvom rade Stalloneho hereckú karieru. Ukazuje ťažké začiatky v brandži a dôležitosť postavy Rockyho naprieč celým životom. Zo súkromia sa ale nedozvieme takmer nič okrem skratkovitého vysvetlenia vzťahu otec/syn. A to je obrovská škoda. U Arnieho som dostal do detailu vypracovaný profil osobnosti, zákulisné príhody a ajkeď som sa chcel vyhnúť porovnávaniu, myslím že niesom jediný koho to napadlo. Dosť sa čudujem že Netflix nechcel sériu s aspoň tromi hodinovými časťami. Potešilo že Sly rozpráva veľmi osobne a intímne, no neznalci môžu po pozretí nadobudnúť dojem že ide o človeka ktorý stvárnil Rockyho a Ramba, plus natočil pár ďalších filmov čo nemali úspech. Pri legende akčného žánru je to málo.

Na politickú satiru málo nekorektné, málo trefné aj málo vtipné. Plné vaty, občas nulového deja a postáv bez charizmy. Toto stojí celé na Kate Winslet. Bez nej by som to možno ani nedopozeral. Pritom námet nie je vôbec na zahodenie. Sledovať pozadie fungovania fiktívneho autoritarského režimu v čiernohumornom kabáte je niečo čo ma pred premiérov naplnilo očakávaniami. Po prvej epizóde som ale cítil tak zmiešané dojmy ako už dlhú dobu nie. No a časom sa to moc nezlepšilo. Tempo ma ubíjalo, Schoenaerts liezol na nervy stále viac a viac a jediná časť čo sa mi ako tak páčila celá bola až tá posledná. Nenapadá ma ani jedno silnejšie pozitívum kvôli ktorému by som niekomu seriál odporučil. 4/10

Film vie zamávať s pocitmi aj po toľkých rokoch. (hlavne posledných 20 minút) Ukážka nafalšovanej hrôzy, filmárskeho umu a toho ako sa dá za malý rozpočet natočiť jeden z najatmosferickejších slasherov vôbec. (ajked si niesom istý či toto môžeme označiť za typický slasher) Neviem ako to Tobe Hooper dokázal ale vybudovať napätie, nespoliehať sa len na krv, nechať diváka domyslieť si a pritom väčšina záberov vyzerá ako z amatérskeho filmu, to všetko spolu nejakým zvláštnym spôsobom zladil dokopy. Úprimne som nečakal takýto zážitok. Pár momentov zostarlo, scenár neponúka nič obratné, no ešte aj tá jednoduchosť mi na prekvapenie prišla fajn. Keď chcete vidieť horor kde sa násilie spája s umením a nepôsobí to sílene, Texasky masaker je správna voľba.

Oscarové nominácie a výhry sú zaslúžené (hlavne tá za zvuk), obrazovo dostávame silné momenty, umelecky natočené, vierohodne zahrané a ajkeď nevidíme číre zlo na vlastné oči, vieme že na pozadí prebieha peklo. Tento prístup sa mi páčil, je to originálne, výpovedné a možno aj smutnejšie ako explicitné ukážky z iných filmov. Aj tú príbehovu plochosť by som odpustil ale chýbal mi ešte hlbší rozbor postáv. Vzťahov, interakcií, výčitiek, nevedomosti. Tých načrtnutí je veľa, no nedotiahnutých k dokonalosti. Nedokázal som sa ponoriť do vnútra. A to väčšinou keď niečo podobné vidím v kine, zážitok je zintenzívnený. Teraz ale nie. Pár scén bolo dlhších ako treba, záver u mňa až tak nevyeskaloval a dlho sa mi nestalo že dilema nad hodnotením (či dať 3* alebo 4*) pretrvávala aj hodiny po videní. Prikloním sa ale nižšie lebo som z každého záberu cítil potenciál v ďalších minútach diváka rozsekať emočne na drobné. Bohužiaľ, neprišlo to. Krásne obrázky, nechutná téma. Oplatí sa vidieť, no ja som čakal viac

Nórska verzia Godzilli. Vo vážnejšom režime, bez nutkania skĺznuť k samoúčelnej zábave ako v Hollywoodskych bijákoch s monštrami. Prázdne postavy, bežné vzťahy, nič objavné tu nenájdete. Trol nevyzerá zle ale ani špičkovo. Záleží z akého uhla a v akej lokalite je akurát snímaný. Pekná príroda pomáha, nie ale dosť. Celý námet je vlastne úsmevný, takže cením že sa dokázali ako tak držať pri zemi. Druhá polovica sa už citeľne ťahá, čím bližšie sme k záveru tým viac tušíme že žiadne prekvapenie sa konať nebude a občasný humor si mohli odpustiť úplne. Priemerné filmy podobného typu majú sympatickejšie postavy aj lepšiu akciu. Vďaka severskému zasadeniu aspoň vizuál pôsobí odlišne, čo ma potešilo. Keby bolo vidieť chuť priniesť nejaké nápady a nie len sa zviesť na otrepaných stereotypoch, možno rozmýšľam nad vyšším hodnotením. (s prižmurenými očami)