Motinski

Komorné sci-fi s chladnou atmosférou, inteligentným scenárom a oku lahodiacím vizuálom. Ex Machina je svojrázny kúsok do žanru, môže sa oprieť o herecké výkony (hlavne Alicii Vikander) a veľmi spokojný som bol aj s celkovým vyznením. Ešte 15 minút pred koncom som tipoval úplne niečo iné. Klobúk dole pred Garlandom a teším sa na jeho ďalší film.

Herecky bezchybné (hlavne Branagh ma milo prekvapil v úlohe Poirota), výprava nádherná a dialógy šlapali ako mali, Bohužiaľ, celý film uteká moc pomaly a veľa krát som sa pozrel na hodinky. Je to asi jediná väčšia výtka, ale značne opodstatnená lebo celkový dojem tým u mňa utrpel dosť. Škoda, potenciál bol obrovský, napriek tomu sa teším na pokračovanie.

Zaujímavý námet ktorému chýbalo viac silnejších scén. V poslednej tretine sa až moc tlačí na pílu a ajkeď hercom (hlavne Clive Owen milo prekvapil) nie je čo vytknúť, druhé pozretie ma neláka. Nichols natočil vzťahovú drámu podľa divadelnej hry a to vždy obnáša limity.

Emočne intímna sonda do partnerského vzťahu. Dej sa nikam neponáhľa a necháva diváka naplno sa vžiť. Po dlhšej dobe minimalistická dráma čo ma chytila za srdce a obdivoval som na nej silu príbehu, herecké výkony, prostredie, hudbu. Alicia Vikander sa týmto u mňa stáva obľúbenkyňou ktorú budem viac sledovať a veľmi ma mrzí že si neodniesla minimálne nomináciu na Oskara.

John Wick v ženskom prevedení. Akčné scény a retro atmosféra super. Príbeh ale tuctový, zbytočne prekombinovaný, a to až tak že som občas nevedel kto je kto. Chýbal väčší dôraz na zápletku, finálnu pointu a vedľajšie postavy. Dva dni po pozretí zabudnete že ste film videli a jedine načo si spomeniete je Charlize Theron a Sofia Boutella pri spoločných scénach.

Film je postavený iba na zvrátených, odporných scénach a vtipoch pre určitú skupinu ľudí. Sám sa čudujem že som to vôbec dopozeral. Jedna z najväčších blbostí aké uzreli svetlo sveta. Väčšinu času ma napínalo od zhnusenia.

Technicky identické s prvou časťou, len sú tu menej známe osobnosti podsvetia (aspoň pre mňa teda).

Zimomriavkový príbeh. Je pravda že občas prehnane zdĺhavý, ale tá výpovedná hodnota, samotný čin a jeho rozbor (všetko čo som sa chcel dozvedieť, som sa dozvedel) vo mne zanechali pocit znechutenia ako žiadny dokument / film dlhú dobu nie. Pár vecí tu ale pôsobí zbytočne a asi by som ich vystrihol.

Ľudsky podaný príbeh o smrti. Posledné roky ma Pixar milo prekvapuje (V hlave, Zootropolis). Coco je určite najhorúcejší kandidát na oskara, plný emócií, chytľavej a hlavne neotravnej hudby a originálneho prostredia. Ukážkovo sa tu vyvážil humor so sentimentom a dva krát mi vybehla slza. Suverénnych 5* u mňa bolo istých pár sekúnd po skončení filmu.

Guy Ritchie a jeho osobitý štýl rozprávania. Král Artuš nie je výnimkou a ideme znova podľa režisérových pravidiel. Chápem že to nesadne každému, takéto spracovanie legenda o Artušovi ešte nemala, no ja som bol rád že ideme touto cestou. Super tempo, moderné vychytávky, výprava, hlášky a neuveriteľne mi po dlhšej dobe učaroval Jude Law. Zlé ohlasy od amerických kritikov som nepochopil, nudiť sa určite nebudete a keď nečakáte historický epos, smelo do toho.