corpsy

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Komunistická Európa sa pred pár dekádami stále snažila postaviť sa k na ich pomery nezvyčajným látkam svojským postojom. Svojským a blbým. Či už to bolo spôsobené tamojšou cenzúrou, alebo len iným umeleckým videním, aj tak to stálo za prd. Tento podobne dokaličený upírsky ´´horor´´, ide ruka v ruke s presne tými neblahými problematickými aspektami, aké si tamojší režim vyžadoval od ,,podradných,, žánrov. Čiže nudu, prostranícke videnie a absenciu západných motívov.

Keď sa postavy chovajú ako nedorobení, čo už z nimi. Bolo možno chytré natočiť snímok, kde sa prelievali dve dejové línie paralelne minulosť s prítomnosťou, ale na to trebalo jednoznačne lepšieho režiséra a zdatnejšieho scenáristu. Už chápem, prečo sa snímok nakoniec nedostal do amerických kín.

Machri od The Asylum nikdy neovplývali genialitou ( teda pokiaľ neberieme do úvahy ich talent obsadzovať tie najšukoidnejšie predstaviteľky hereckých úloh ). V tomto prípade s nimi niekto zamával. Kto, alebo čo to bolo, mi ostane navždy záhadou. Film je zábavný ( aj v dobrom, aj v zlom zmysle slova ), má švih a odpustil by som aj nejaké tie režijné nezrovnalosti a berličky ( vrátane vykrádania záberov z iných asylumáckych snímkov ). Proste, pre mňa zatiaľ ůberdobrý biják tohto ´´skvelého´´ štúdia.

Tá vizuálna stránka filmu je naozaj kúzelná. A ako to vystihol kolega Lima, akoby snímok nevznikol v rokoch 50tych, ale v hororových 30tych. Čo mi je však protivné ( a v posledných, podobne ladených snímkov z rovnakej dekády to začalo byť viac ako tradičné ), je šablonovitosť postáv a prakticky celého príbehu. Nič, čo by stálo za zmienku o inovácii, či originálnosti. Proste brak. Atmosférický, ale predsa len brak.

Realistický pohľad do našich chlapských životov. Áno, väčšina z nás si predstavuje bytie, aké má ústredná postava. A prečo nie? Sloboda sa tomu hovorí.

SICARIO pôsobí v dnešnej dobe ako zjavenie. Toto sa nerobilo pre komerčný efekt, toto sa robilo pre o niečo náročnejších divákov, ktorý sa nenechajú zlákať hocijakými jednohubkami. Dokonalo zrežírovaný, v mnohých scénach spravodlivý a herecky skvelý.

Ide o kolosálny veľkofilm. Niečo, načo čakali diváci desaťročia. A čoho sa dočkali? Akéhosi nedokončeného, resp. nedotiahnutého monumentu, kde sa striedajú scény zmyselné s tými nezmyselnými. Očakávaná udalosť roka rýchlo zapadne do zatratenia. Myslia si to diváci, myslia si to kritici a majú pravdu. Je to tak. Naneštastie. A hlavne škoda. Tí dvaja maníci si budú musieť napraviť reputáciu. Tak teda JUSTICE LEAGUE!

Keď čakáte niečo, čo by vás ani vo sne nenapadlo, dočkáte sa ČARODEJNICE. Vďaka všetkým tým neočakávaným aspektom, kde sú hororové klišé postavené do iného smeru, kde sa proste len veziete po línii ktorá vôbec nieje taká akú si predstavujete. THE WITCH je zážitok, ktorý budú oslavovať iba znalí, tí ostatný si buď odpľujú, alebo sa poserú strachmi.

Názov LISTY ZO SATANOVEJ KNIHY, vo mne budil nesmierne očakávania. Nemý, európsky, hororovo ladený spektákel. Myslel som si. Ale nie. Ide o epizódny veľkofilm, ktorý namiesto tej pravej, čiernej atmosféry ponúkanú snímkami veľkej éry expresionizmu, či avantgardy, prináša len gýčovitý sentiment a širokospektrálne herecké prehrávanie. Carl Theodor Dreyer na svoj vrchol kariéry v tom čase ešte len stúpal, takže tento mierny prešľap sa odpustiť dá. Odpustiť sa ale nedá to, že takto zavádzajúci názov je navždy prilepený k dielu, ktoré existenčne nepatrí do žánru, ktorý väčšina z nás čakala. P.S. Mal možnosť vidieť 157 min verziu a nie 110, ako uvádza ČSFD.

Úvodná sekvencia, je po stránke filmárskej aj príbehovej naprosto geniálna. Potom ale príde menšie zaspatie, akýsi oddych ktorý pošle najbližšiu hodinu do nezáživných oblastí. Záver, ale opäť otvorí sánku aj tým najväčším fantazistom a dokáže, ako vie film klamať telom.