corpsy

Nieje to tak dávno, čo nám snímok THE GRUDGE ( Japonská, či ešte lepšie podaná americká verzia ) ukázal, že nie je dobré sr@ť sa s duchmi z Krajiny Vychádzajúceho Slnka. Podobne vystavaný motív ( nevera má v japonskej kultúre asi maximálne opovrhovania hodnú povesť ) sa ponúka vo filme, ktorý točil človek, ktorý má svoje skúsenosti s fantastickým žánrom ( a z niektorými mojimi obľúbenými filmami ), ale je to skôr človek, ktorý vytvára viac dobrodružnú, ako strašidelnú atmosféru.

Duchovia sem, duchovia tam. Priemer, ktorý štartuje až v záverečných minútach a to pred tým, je len pohľad do všedného výletného víkendu partie mestských zazobancov, z ktorých tá najkrajšia ( a najmenej snobská ) baba prežíva inzultácie s paranormálnou entitou.

Prečo si niekedy žánrový tvorcovia myslia, že všetci hororový fanúšikovia sú drogovo závislí? A tým som povedal všetko, čo si myslím. Škoda. A škoda aj tej dobre odvedenej maskérskej práce. Podobne, ako tie buchty v negližé, si to zaslúži lepší film.

Zo začiatku som sa zľakol, že sledujem odpudivý remake ARMAGEDDONu, aby som nakoniec zistil, že pravdepodobne pôjde o mix VOJNY SVETOV, DŇA NEZÁVISLOSTI ( či skôr MARS ÚTOČÍ ? ) a HVIEZDNYCH VOJEN. Medzičasom ale spoznávame hlavného bijca, hrdinského požiarnika, ktorý by zjedol na raňajky aj takých príslušníkov požiarníckeho zboru ako napr. Darrena McCorda, Gordyho Brewera, či Stephena 'Bull' McCaffreyho a tak vieme že filmov, ktoré tento film mockuje, bude zrejme viac. Plusový bodík za záver, ktorý ma naozaj potešil.

V celej svojej podstate ide o akúsi verziu CARRIE s druhého kolena. Škaredá ( aspoň pre nadutých narcisov ), opovrhovaná a nechápaná teeneagerka, mstiaca sa svojim rovesníkom za ich škodlivé správanie, poprípade nespĺňajúce jej ( vysnené ) požiadavky. A to všetko za pomoci rozprávkového(?) zrkadla. Na snímku je zreteľný dátum pôvodu, má tú saciu atmosféru doby prelomu 80. a 90. rokov, kedy sa každá takáto vecička stala aspoň na chvíľu udalosťou. MIRROR MIRROR je jej dôstojný zástupca.

A je to tu! Th Asylum chce tvoriť kvalitne, síce nie originálne ale zato hutne. Chyba! Asylumácky majstri sa opäť raz zotli a dodali produkt, ktorý sa zo začiatku snaží naplniť svoje predsavzatia, ale len do tej chvíle, kým si tvorcovia pri ( určite ) nejednom ich tvorivom mítingu uvedomili, načo vlastne majú.

Ukážka pravého orechového z 80. rokov. Podľa mňa, tento film by mal byť nutnosťou premietanou na dnešných školách ( aby si zdegenerované, nagélované, zmachlené, imbecilné, a sociálnymi sieťami zamorené detičky dnešnej generácie uvedomili, že predsa len môžu dostať cez papuľu a je jedno kto, alebo čo ich tatkovia a mamičky sú ), kvôli výstrahe. Pretože toto určite nieje zo žánru fantasy. V závere sa chce tlieskať. Film, ktorý poteší spravodlivých a nostalgicky založených divákov.

Prvé minúty som chválil. Obstojná retro výprava ( som rád, že aspoň občas nezasadí The Asylum tradičný príbeh do 21. storočia ), s príbehom sa trošku pohrali a kamera zaberá remeselnejšie, ako v doterajších asylumáckych hitoch. Lenže netreba chváliť pred koncom. Všetko sa to opäť zvrtne v klasický výplach tohto štúdia, plný nelogičností, debilnej réžie a správne toporných hereckých výkonov. Aspoň, že ich napadlo narvať na Jane March tesné kožené nohavice.

Keď sa tak zadívam na záverečné minúty filmu, v ktorých nám tých opičiakov konečne ukážu, už viem prečo nám ich dovtedy filmári tajili. No jednoducho lebo CGI je sprasené veľkolepo. V takom prípade by mala dostať príležitosť klasická ručná práca a make-up efekty. Nejde o nudný snímok, len je zúfalo spracovaný a charaktery sú tu navrhnuté podľa všeobecne dostupného zoznamu a nejde o nič nové. Snáď sa dala vyšperkovať viac aspoň tá gore zložka, ktorá je tu na minimálnej ploche.

Problém č. 1! Codymu Lambertovi, teda vlastne Sashovi Mitchellovi, tú jeho terminátorovskú zabijáckosť proste nejde uveriť. Vec prvá. Problém č. 2 a vec druhá! Spiro Razatos je skvelý koordinátor kaskadérov a akčných scén, ale film ako celok utiahnuť nedokáže a z jeho angažovaní sa na hlavnom kočíkovaní snímku utrpeli aj spomínané akčné sekvencie, pretože sa na nich podieľala iná osoba. Oproti geniálnemu predchodcovi ( CLASS OF 1999 ) obrovský zostup nadol.