corpsy

Eli Roth sa nehodí na malinovky, ako je táto. Jeho najväčšou devízou je dvíhať žalúdky a nie snažiť sa o hitchcockovské napätie, ktoré aj tak nedosiahne. Eli, nabudúce niečo pre tvojich fanúšikov.

Pozerám sa na túto adaptáciu populárnej videohry, ako na každú jednu. Ako filmový divák a hráčsky neznalec. To mi dáva akúsi objektivitu a absenciu porovnávať. Som nestranný. Takže. Ako film, je WARCRAFT otravne zdĺhavou fantasy s jednoduchým príbehom ( čo zas nieje až taká vada ) a zakríknutými hereckými výkonmi. To, čo udrží pozornosť diváka znalca, je maximálne vizuálna stránka, ktorá je opulentná vo všetkých smeroch. Namakané CGI postavy a výprava ( aj tá digitálna ). Divákov radových zaujme určite vše a nebudú mať proti snímku žiadne väčšie námietky, konieckoncov film bol robený iba pre nich. Čo je dosť škoda.

Wan wie! Pre mladšiu (+20-) generáciu predstavuje niečo ako vyššiu moc, pravdepodobne aj pre veľkú väčšinu mojej (+30-) skupiny. Ale Wan wie aj to, že pre tú moju skupinu predstavuje len niekoho, ktorý sa pokúša dosiahnuť levelu ,,gods of horror,, a tuší, že bude ťažké takéhoto prímu dosiahnuť. Nechcem a nebudem ho, v tomto prípade príznačne zvoleným termínom zneuctievať, pretože robí pre tento žáner naozaj veľa a snaží sa v skutku redefinovať pojem horor. Je opäť škoda, že to nerobí maximálnym možným spôsobom. Naozaj, na miestach pri ktorých sa niekto poseri€ od strachu, sa vďačný diváci len pousmejú, ako to na nás James opäť vybalil. Takže moja rada - preč so štúdiovými žvástami, že toto nieje vhodné pre toho a tú, preč s ostýchavosťou a sem z nadupaným hororom, z ktorého si budeme mí otrlí lízať rany ešte mnohé roky dopredu ( viď KRUH ).

Páni duchovní, vidíte sa? 95% tejto vašej selanky je rovnaká. A aká veľká je sila manipulácie úbohých ovečiek silnými cirkevnými persónami. Vizuálne štedrý snímok poukazuje na určité nerovnosti, ktoré sa nachádzajú v zdanlivej spravodlivosti. A ktorá inštitúcia to má napísané medzi riadkami? Vedzte drahí veriaci.

Ak by to malo dlhometrážnu podobu, bolo by to neznesiteľné. Ale aj za maximum. Hrozný paradox.

Vystihol by som to všetko jedným dialógom dvoch postáv z filmu : ,,On - Ak je to gýč, alebo vám to kazí šaty, nemusíte si ju brať. Ona - Ja mám gýče rada´´. Podobne, ako ja.

Ducharina z ríše B, ktorá ovplýva napätím a atmosférou, za ktoré by sa nehanbila ani hocijaká veľkolepejšia kinoprodukcia.

V prvom rade, ide o excelentnú ukážku práce ešte excelentnejšieho maskérského štúdia KNB EFX Group Inc., ktorého jeden zo zakladateľov v tomto prípade zobral do rúk aj oprate samotného filmu. Následne je to snímok z dôb, keď sa do kín ( teda hlavne zahraničných ) dostávali horory, ktoré nevsádzali na strašidelnosť, alebo vymakanú atmosféru ( Wanovky, či J-horory ), ale na splatter a maskérske efekty. Z môjho pohľadu veľké plus. A keď si do toho niekto namontuje žánrové držky ( Divoff, Englund, Hodder, Raimi, Bannister, Troyer, Scrimm, Todd ), či už v zamaskovanej alebo skutočnej podobe, nemôže ísť o nič iné len o malú raritu a lahôdku pre fanúšika.

Čo na tom, že triková stránka sa snaží byť poctou starým fantasy hitom, nad ktorými svojou mocnou rukou vládol špecialista na vizuálne efekty Ray Harryhausen, keď ide o jeden veľký, nudný blábol, pôsobiaci skôr ako výsmech, než hold jednej veľkej ére.

Myslím, že v 50. a 60. rokoch, keď bola studená vojna ´´hitom´´, by tento námet vyvolával v divákoch veľké obavy a možno by aj privodil zafarbenie spodného prádla. Lenže v časoch vyvíjajúcej sa perestrojky, to určite pôsobilo len ako dobrodružný sci-fi (?) pre teeneagerov a rovnako aj dnes sa javí rovnakým dojmom. Alebo, žeby nie?