Sám v temnotě

Kvalitní áčková vyvražďovačka... i když, nejedná se o klasický žánrový kousek. Za prvé, vrazi jsou čtyři. Za druhé, masku z nich má jen jeden, ostatní jsou jen úplně lidsky vypadající magoři. Za třetí, zápletka také není tak úplně šablonovitá. Tedy až na jednoho killera, zvaného Bleeder (když vraždí, krvácí mu z nosu), zde máme tři žádnou záhadou opředené utečence ze cvokhausu - lehce úchyláckýho prasečího ksichta, dobře psychopaticky vypadajícího 'kazatele', no a vůdce party Franka. Některé vraždy jsou vyloženě slasherácké, ale ta ústřední skupina obětí, ta zůstává hezky pohromadě a snaží se zabarikádovat doma a přesvědčit maniaky o jejich omylu. Takhle by to byl jen dobrý průměr, ale je zde ještě jedna věc, která to celé posunuje na ještě lepší průměr, a to sice Donald Pleasence, který si střihl roli naprosto suverénního šéfa blázince. Ale ani ostatní herecké výkony neurazí. Tak 7/10. (stopáž hodnocené verze: 01:33:30, screeny) (01.02.2009)

Keby som to mal znázorniť grafom, začínalo by to niekde pri Antropophagus a končilo na úrovni Peckinpahovych Strašiakov. Neuveriteľné, ako sa zo smiešnych blbečkov v priebehu filmu stanú desiví maniaci a z úsmevného béčka špičkový a napínavý horor, ktorého vyvrcholenie v dome sa môže smelo prirovnať k prepadnutiu karavanu v Hills Have Eyes... akurát že trvá dlhšie. Aj poštári dokonca prestanú lietať. :) Keby to bolo menej pestrofarebné a trochu krvavejšie, a samozrejme, keby tam nebolo pár neuveriteľných zločinov proti logike, bolo by to aj na plný počet. Ale aj tak... pogo na koncerte The Sick Fucks... Tá ľakačka pri okne... A scéna s krvácaním z nosa! Chcel by som byť filmami takto milo prekvapovaný častejšie. (26.08.2008)

Nebudem sa ani tak venovať (podpriemerným) kvalitám filmu (za zmienku stojí azda len jedna jediná zapamätateľná scéna: scéna na posteli), skôr ma ako fanúšika slasherov zaujala žánrová rovina. Keď v roku 1978 prišiel na scénu Halloween, jeho masívny úspech vyvolal nový hororový ošiaľ a zástupy napodobiteľov. Dnes už poznáme pravidlá žánru, no v roku 1982 to ešte také jednoznačné nebolo. Alone in the Dark si berie veľkú časť z Halloweenu (vrah sa vracia do mesta, dobíja sa do domu, cestou zabije pár ľudí, sleduje konkrétne osoby a nezabíja všetko navôkol), tak ako si z neho zobrali aj prvé dve Piatky trinásteho, ktoré definovali žánrové pravidlá (vrah v maske, zabíja mladých sexuchtivých ľudí, je neporaziteľný, dôraz na flashbacky). Ak by prišiel Alone in the Dark skôr a ak by to bol kvalitnejší film, takto by možno dnes vyzeral žáner slasher. No nevyzerá (chvalabohu). Z dnešného pohľadu film najviac spadá pod škatuľku "home invasion", no dobový pohľad odhaľuje viac než súrodenecký vzťah so žánrom slasher. A to je najzaujímavejšia vec na filme. Čo o ňom ale veľa vypovedá... (20.06.2015)

Naprosto parádní horor ze starý školy, kterej ale rozhodně nemá pomalej rozjezd jak bývalo celkem zvykem například o Halloweenu atd, tady je hned od začátku cítit to napětí a že se prostě jedná o horor, na čemž má velkou zásluhu prostředí blázince a hodně zajímavej výběr herců, kdy Martin Landaou je neskutečně ďábelsky pošahanej a jde z něj opravdu strach a Jack Palance na tom neni o moc hůř. Ale je trošku škoda nesmyslný scény s krvácením z nosu, to bylo celkem příběhově amatérský a nesmyslný, ale jinak špička (16.07.2008)

Kvalitný slasher, s názvom známej hororovej hernej série a zároveň aj novšieho akčne-hororového počinu, s ktorým však našťastie nič spoločné nemá. Donald Pleasence (Dr.Loomis z Halloweenu) sa predstavuje ako svojský riaditeľ psychiatrickej liečebne, kde má zatvorených aj 4 nebezpečných psychopatov, ktorým sa po výpadku prúdu podarí ujsť. Tí si to namieria do domu mladého psychiatra a pripravia jemu i jeho rodine nezabudnuteľnú noc. Práve títo štyria maniaci sú najväčším kladom filmu a poskytujú dostatočne rôznorodé násilnosti na to, aby dokázali privodiť strach z toho, čo sa stane ďalej. Špeciálne som si obľúbil postavu kazateľa Franka, do ktorého sa dokonale prevtelil Martin Landau a ktorý svojím psychopatickým pohľadom dokázal naozaj vydesiť. Samozrejme aj ostatné postavy sa úspešne posnažili a vytvorili naozaj špecifickú psycho partiu. Film má viacero skvelých, zapamätateľných scén a hoci je tu značná predvídateľnosť, pozitívom je, že takmer všetko je natočené v reálnych medziach, bez zbytočných efektov, preháňania, či nesmrteľných postáv. Fanúšikom slasherov by Alone in the Dark určite nemalo uniknúť. (16.11.2010)