Muž se zlatou paží

Veľmi zaujímavý, ale aj rozporuplný film o človeku, ktorý sa snaží vymaniť z drogovej závislosti a splniť si svoj sen. Realisticky nakrútené, vynikajúco zahrané (Sinatra, Novak, Stang), pútavo vyrozprávané neotrelými dialógmi. Na druhej strane kulisy, zopár klišé a otrasný záver znížili môj celkový dojem z filmu, ktorý vo svojej dobe musel spôsobiť značný rozruch. Nebyť záveru, ktorý jediný patrí do päťdesiatych rokov, mohli to byť aj štyri hviezdičky. (23.02.2012)

Starého psa novým kúskom nenaučíš, alebo keď raz prídeš nazad z basy, začať odznova a inak nie je vôbec jednoduché. Navyše, ak je tu ešte jeden problém navyše....Wilder prišiel v 40. rokoch s ukázaním alkoholového pekla, Preminger o dekádu neskôr už môže nazrieť do pekla drogového. Všetko ale v rámci doby a jej možností. Môžeme kritizovať scenár za snahu veci dotiahnuť až zbytočne do konca, ale nesmieme zabudnúť ani na jeho prekvapivé a psychologicky uveriteľnejšie momenty. No a ak si na tento film spomeniete aj po rokoch, tak najmä v súvislosti so Sinatrovým a Novakovej výkonmi. Čuchám tu aj inšpiráciu pre Melvilla a jeho legendárne stvárnenia podsvetia. (28.09.2016)

LFŠ 2009. Spousta kontroverznosti, kterou je film prosáklý skrz naskrz, zub času dosti ohlodal a jiní filmaři dosti zkopírovali, tedy už to nemá tak silný zážitek jaký to mělo v originální době. Utkví mi však nervní Frank Sinatra a jeho zápas s absťákem. Taky mi utkví kulisy, ve kterých byl film natáčen, však myšleno v tom horším slova smyslu - filmu to dost uškodilo. (29.07.2009)

Celkom zaujímavá dráma o jednom závislákovi, ktorá zrejme ako prvá veľmi otvorene pojednáva o drogovej závislosti, pričom sa nebojí ukázať aplikáciu drogy, jej zhubný vplyv, či odpudivo vyzerajúce odvykanie. Postavy príbehu sú veľmi rôznorodé a pomerne zaujímavé, od výborne zahraného závisláka Frankieho Machiny (Frank Sinatra), cez zákerne rafinovaného dílera drog Louiea (Darren McGavin), až po Frankove lásky, chorobne posadnutú Zosh (Eleanor Parker) a "normálnejšiu" Molly (výborná Kim Novak). Tvorcovia si akurát mohli odpustiť totálne bizarnú a akože vtipnú postavu "jediného priateľa" Sparowa (Arnold Stang), čo je také dosť strašné hollywoodske klišé. Vyzdvihnúť musím výbornú hudbu (Elmer Bernstein), konečne keď sa proklamuje, že hraje džez, naozaj hraje džez, na rozdiel od viacerých ďalších amerických filmov, kde namiesto údajného džezu hraje akýsi popík (napr. The Jazz Singer (1927)). Naopak, film zráža dolu scenár, ktorý je z dnešného pohľadu miestami dosť banálny. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (20.08.2021)

Vinou vcelku smířlivého závěru mnohem méně drastické nahlédnutí za povrch poválečné americké idyly, než jaké později nabídly první snímky newyorské skupiny Nového amerického filmu (Clarkeová, Cassavetes), přesto působivý a historicky významný "film o problému". Mimo jiné v reakci na jeho uvedení bez schválení PCA došlo po několika desetiletích k první revizi Produkčního kodexu a od roku 1956 bylo v hollywoodské produkci (v omezené míře) nově umožněno například zobrazování narkotik. 80% (04.02.2012)