Vábenie výšok
Addicted to Altitude
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Martin BarabášHrají:
Viktor Beránek, Zoltán Demján, Ivan Fiala, Leoš Chládek, Jarýk Stejskal, Ivan Gálfy (a.z.), Gustáv Husák (a.z.), Milan Kňažko (a.z.), Josef Rakoncaj (a.z.)Obsahy(1)
Himaláje - najvyššie hory našej planéty. Pre niekoho len čísla v štatistike a miesto na mape. Pre iných náročné výzvy. Muž, ktorý stál ako prvý na Evereste, v tom má jasno: "Mierte vysoko, v ľahkom víťazstve je málo statočnosti." Víťazstvá a prehry však oddeľuje tenká čiara. Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo na osemtisícových štítoch hviezdne hodiny. Niektoré z úspechov boli zaplatené životom. Dokumentárny film Vábenie výšok mapuje vývoj slovenského himalájskeho dobrodružstva od jeho počiatkov až po prelomové udalosti na Mount Evereste, ktoré vyvrcholili v tragické okamihy slovenského horolezectva. (ASFK)
(více)Videa (1)
Recenze (25)
Ďalší spomedzi Barabášových vydarených vysokohorských dokumentov, tentoraz so zameraním na československé horolezectvo v rámci minulého režimu, sledujúc jeho vývoj od počiatočných fáz cez prvé zahraničné výpravy a s tým spojené príkoria až po najväčšie úspechy/zdolané vrcholy. Gró dokumentu je venované osobnosti Ivana Gálfyho a teda nazeraniu na tématiku skrz jeho činnosť, ktorú bezpochyby možno považovať v rámci onoho horolezectva daných rokov za najzásadnejšiu. Páčilo sa mi zakomponovanie pomerne slušnej porcie dobových záberov/fotiek, svedectvá zúčastnených a taktiež občasné vsunutia dobových novinových útržkov. Rozhodne prínosný a pekný dokument, ktorý odporúčam jednak zanieteným/rekreačným horolezcom resp. ľuďom ktorých daná tématika zaujíma, ale takisto laickej verejnosti, ktorej - podobne ako mne - skrátka vyhovuje Barabášov pohodový dokumentaristický štýl. Poznámka - videné v celovečernej kino verzii. 80% ()
Zdaleka ne tak poutavé, ucelené a inspirativní jako podobně koncipované "České himalájské dobrodružství", ale jako portrét Ivana Gálfyho solidní. Jako svědectví o slovenském dobývání (nejen) osmitisícovek by to chtělo trochu víc rozvinout. Vyprávění "pamětníků" je však chytlavé a dává cenné svědectví o tom, že mnohdy nešlo "jen" o boj s horou a fyzickými schopnostmi, ale také mezi horolezci samotnými a v neposlední řadě pochopitelně i komunistickým aparátem. ()
Prvý diel je viac-menej pocta Ivanovi Gálfymu. S tým nemám najmenší problém ale po tom čo som si pozrel Everest, the Hard Way musím uznať, že diel druhý pôsobí chaoticky a neucelene. Človek sa začne strácať v tých expedíciách, menách, kto akú horu a kedy liezol. V Everest,the Hard Way som tento problém nemal, Navyše výpovede Fialu,Boningtona a ďalších lepšie ozrejmia čo sa tam vlastne stalo. ()
Vôbec neľutujem, že si nenechám ujsť žiaden film Pavla Barabáša. Sú to filmy, vrátane tohto, pri sledovaní ktorých vôbec nie je dôležitý vzťah diváka k horolezectvu, pretože sú to filmy o človeku a jeho snažení, o jeho súťaživej zložke zabudovanej do DNA. Okrem toho oceňujem, že sa Pavol Barabáš nevyhýba pohľadu do zákulisia, v ktorom je množstvo ľudí, ktorí v etape prípravy akcií hádžu polená pod nohy a v prípade úspechu nastavujú hruď na pripnutie vyznamenaní. ()
[4,5*] Skvelým spôsobom nakrútený dokument o prvých (česko)slovenských horolezcoch, ktorým sa darilo zdolávať himalájske osemtisícovky. Ťažko si viem predstaviť, že by to šlo nakrútiť lepšie a pútavejšie a to hovorím ako človek, ktorý sa o horolezectvo príliš nezaujíma. Zato turistiku milujem, a tak krásne zábery majestátnych hôr oceniť dokážem. Na dokreslenie celkového obrazu slúžia zaujímavé dobové dokumentárne prestrihy. ()
Galerie (9)
Photo © K2 studio
Zajímavosti (16)
- Róbert Gálfy: "Dodnes si spomínam, ako som sa zvalil do útočného stanu. A Mirek, s tým svojim kľudom, mi vyzul topánku. Typický Mirek Šmíd – „neboj sa, ja ti tie prsty rozohrejem." O chvíľu cítim spálené mäso. On mi ten prst zohrieval nad varičom až mi ho priškvaril." (Zdroj: K2 studio)
- V roku 1967 vyliezli na Tirič Mir novou cestou a boli československí horolezci druhou expedíciou, čo stála na vrchole najvyššieho štítu pohoria Hindukúša. (Zdroj: K2 studio)
- Jarýk Stejskal: "Keby sa dodržal rytmus, mali sme ísť na vrchol Kanchenjungy ako prví. Vtedy zasiahol šéf výpravy a poslal hore Záhoranského a Psotku. Neznášali sme to dobre. Ale ako mladým nám nič iné neostávalo." (Zdroj: K2 studio)
Reklama