T2 Trainspotting

Dvě dekády, nespočitatelné množství prošňupaného matroše, mraky průšvihů, rozbitých ksichtů a nevydařených vztahů i tisíce vět s použitím slůvka fuck. A vzpomínky na lepší časy. Teď se jeden z kvarteta přátel vrací domů do Skotska. Hodlá vyrovnat staré dluhy a možná vzkřísit kamarádství z mládí. Snadné to nebude. Danny Boyle má Oscara, rád se pohybuje v rozličných žánrech a nemusí nikomu nic dokazovat, vydojit z toho jen prachy asi taky nebyl úplně záměr, takže budeme věřit, že to celé vzniklo čistě pro radost. Dá se říct, že se tady hodně sází a spoléhá na nostalgii, což je zrovna v mém případě problém, protože Trainspotting jsem sice viděl, ale jen jednou a dávno, oslovil, ale ne natolik, abych se k němu co pět let s chutí vracel. Výsledek je sice nostalgický, ale i slušně hořký a depresivní, moc myšlenek na lepší příští se nedočkáme. Minulost je fajn, ale bez budoucnosti to nejde. Danny Boyle do toho sází jeden netradiční úhel kamery za druhým, střídá barvy, motivy, snové záběry, jeho dravý hravý styl nepolevuje ani po šedesátce. Čtveřice herců i ti okolo mají charisma na rozdávání, tempo je solidní, hudba ještě lepší. Za mě přijatelná divočina. (31.05.2017)

Hygienická čistota a prázdno. Kým pôvodný film oplýva neopakovateľnou dobovou atmosférou, svojsky rozpráva o téme drog, dospievania i nižších sociálnych vrstiev, dvojka je iba vákuum vyplnené maketami. Žiadna z postáv sa oproti jednotke nezmenila. Tých 20 rokov akoby sa ani nestalo. Renton jediný vyzerá, že zaznamenal nejaký posun, no potom príde absurdný zvrat po asi pol hodine a sme opäť v starých koľajách. Nechýbajú prestrihy na scény z jednotky, kvantum citácií a parafráz a pocit trápna. Totižto scenár, na ktorý sa čakalo 20 rokov, je priam katastrofálny a jediné, čo dokáže je citovať a parafrázovať. Celá zápletka je spleť deus ex machina zvratov a účelovostí vyskladaných tak, aby čím viac scén evokovalo jednotku. Herci pôsobia podobne. Ewan McGregor má veľký problém dostať sa do ikonickej role a Ewen Bremner, ktorý bol bezpochyby najlepším hercom v jednotke, podáva jeden katastrofálny afektovaný výkon. Ale ja sa im ani nečudujem, s takýmto scenárom by nikto nič nezahral. Mať 45 a hrať 25 ročného sa proste nedá. Navyše soundtrack je priemerný a jediné zapamätateľné piesne sú tie z jednotky. No čo ma šokovalo najviac, je fádna réžia. T2 vyzerá, ako keby ho za pár šušňov zbúchal nejaký debutant a nie Danny Boyle, jeden z najvšestrannejších a najtalentovanejších režisérov generácie. Jediné, čo sa filmu nedá uprieť, je poctivá dávka humoru. No mal som taký dojem, že v tomto filme humor byť nemal. A mal to byť úplne iný žáner, než 21 rokov stará jednotka... (10.03.2017)

Prvý Trainspotting bol obstojný film. Návrat po xy rokoch som dopredu tušil, že nebude nijako objavný a nepomýlil som sa. Holt partia zostarla o nejaký ten rok a už to nie je taká jazda, že? Vizuálne a technická stránka ok, to si Danny Boyle vie postrážiť, ale obsahovo slabšie a k filmu sa vracať rozhodne nebudem. Myslím, že tento návrat bol celkom zbytočný a nemal asi ani vzniknúť, pretože prvé diely prekonať len tak nejde a porovnávaniu sa človek neubráni. Posledná tretina filmu dostala pre mňa nepochopiteľný dramatický ráz, ktorý vyznieval pre mňa strašne kŕčovito a sivo. A tá stopáž? Po 60 minútach pozerám na hodinky, natiahnuté ako guma v trenkách. Často krát zbytočné scény. Jediná dobrá scéna bola nevydarená fajka v posteli. Keď pozerám na tie hodnotenia tu, prípadne počúvam reakcie známych, hovorím si, že publiku asi stačí len vidieť staré známe ksichty, a je všetko ok. Keby existovalo ocenenie pre najzbytočnejší film roka, mal by ho dostať T2 Trainspotting. (09.09.2019)

„Tvoji milovaní budú postupne odchádzať a zakaždým pri tom umrie aj kúsok z teba. Nakoniec odídu všetci a všetko sa rozplynie.“ Carlyle to preháňa. To je fakt. Jeho postava mala byť inak uchopená alebo tu ani nemala byť. Lenže tu je a v každej scéne ma štvala, znechucujúc mi zážitok z pozerania. Paradoxne, dvojka sa mi napriek nemu páčila viac, než jednotka. Tú som prvý raz videl až v r. 2017, teda 21 rokov od premiéry. A, hoci to asi bude znieť zvláštne, pozrel som si ju len preto, aby som si mohol pozrieť dvojku. Na tej ma totiž lákala silná nostalgia prezentovaná tým, že sa k známym postavám vrátime po viac ako dvoch desaťročiach. Mám proste nostalgické návraty na staré známe miesta rád (viď. Prci, prci, pcičky: Stretávka alebo Rocky Balboa). Lenže bez znalosti jednotky by som si dvojku neužil. To bol jediný dôvod, prečo som si jednotku pozrel. A nebavila ma. Dvojka ma bavila o čosi viac práve vďaka silnej nostalgii. Najviac asi v desivej scéne, kedy si postavy navzájom vyčítajú, kto môže za smrť jednej postavy z jednotky. Boyle to má stále pevne v rukách. Výrazná audiovizuálna stránka mu problém naozaj nerobí. Ale silná audiovizuálna stránka nie je všetko, Danny! Príbeh ma nebavil. Odkazy na prvý diel slabé, zbytočné a samoúčelné. Je vidno, že režisér a herci sú na to už proste príliš starí (toalety vo veľmi zlom stave, Renton vyškerene cez čelné sklo auta nakúkajúci na šoféra). Nadchli ma škótske exteriéry a to nielen krásnej prírody, ale i miest, z ktorých dýcha úžasná, pradávna história plná pohnutých príbehov. Otázny bol pošuk Ewan Bremner, ktorý asi až príliš „prehrával“ a hoci jeho linka bola nakoniec možno najvďačnejšou, nakoniec vyšumela do prázdna. Ako v jednotke, aj v dvojke ma nakoniec najviac zaujal Johnny Lee Miller, čo je zvláštne, pretože inak tohto herca vôbec neregistrujem. (04.09.2017)

Nevím, co Danny Boyle zamýšlel s pokračováním původního Trainspottingu, ale bohužel se nezbavil nostalgie, která se protáčí všemi pokračováními všech filmů snad napříč všemi kinematografiemi po celém světě. A čím víc let je od prvního dílu, tím více nostalgická tato pokračování jsou. Trainspottingu nevyjímaje. (06.09.2017)