Vdova

Zaujímavý film, vykreslený na malom priestore s malým počtom hercov, čo vôbec neprekážalo. Postavy aj ich osudy boli prepletené a počas príbehu sa ešte viac komplikovali. Nenudil som sa ani chvíľku, ale záver s policajnými manévrami si mohli odpustiť. Dokonca aj hudba Philippa Sardeho mi vyhovovala. Takže po Spálených stodolách ďalší film porovnateľnej kvality s vydarenou dvojicou. (10.02.2023)

V malej francúzskej obci Cheuge, kde pomaly snáď každý o každom úplne všetko vedel, sa raz znenazdajky objavil akýsi »neznámy tulák« Jean Lavigne v podaní tradične charizmatického, a tentoraz spočiatku i fúzatého Alaina Delona, keď sa akurát písal rok 1934 vo fáze sparného leta so vskutku zároveň k tomu aj s mimoriadne zvláštnymi, medziľudskými vzťahmi v rámci kľúčových postáv, čo v podstate ešte vôbec ani nestihol správne vydedukovať, aká naprostá, «nenávistná smršť» nadchádzajúcich situácií, sa s jeho hlavným príchodom vlastne priamo rozpútala, pričom akousi priamou účastníčkou nasledujúcich ["intrigánskych"] udalostí, sa následne stávala i titulná postava - Tati "Vdovy" Coudercovej v náležitom stvárnení charizmatickou francúzskou legendárnou herečkou - Simonou Signoretovou, kedy sa s klasickým, padacím mostom uprostred tohto spletitého diania; začínalo systematickým spôsobom odvíjať i určité poradie príslušných sekvencií naprieč týmto zaujímavým prostredím, kde som určitý čas dokonca uvažoval aj nad tým, že napokon udelím až štyri rovné * z celkovo piatich, no situácia v podobe poslednej zhruba štvrtiny minutáže - ma bohužiaľ presvedčila o presnom opaku, ale i napriek tomu môžem vari naplno skonštatovať, že výsledné 3 * - sú z môjho hľadiska veľmi silnými a konštantnými; s tým dôvetkom, že si súčasne rovnako myslím i to, že určitá časť diváckej obce, bude mať predsa o čosi vrúcnejší vzťah k danému titulu, ako práve váš naozaj triezvo uvažujúci recenzent. • Skrátka; občasne nastávali akési trocha menšie, »scenáristické prešľapy,« a to vzápätí ani nehovoriac o celkom finálnej pasáži, ktorá bola máličko nevierohodnou, kde mi jednoducho chýbali «štandardné znaky,» vzťahujúce sa na ďalšiu ústrednú postavu, ktorej sa bezprostredne dotýkali; nechcem príliš zachádzať do akýchkoľvek detailov, v opačnom prípade by som s vysokou pravdepodobnosťou vyzradil rozuzlenie, a veď napokon divák uvidí sám, čo mal tým básnik na mysli. • Trištvrte vymedzeného času, zväčša všetko fungovalo podľa mojich, priam najideálnejších predstáv, no scenáristickému tandemu Jardin & Granier-Deferre; akosi nemôžem vonkoncom odpustiť: „Že povedzme, zrovna ten "zlomový moment", ktorý na mňa zapôsobil značne povrchne, naštrbil celú predchádzajúcu a pomerne dosť kvalitatívne nastavenú a vyváženú úroveň, ktorá sa tým pádom trošku rozmrvila, pretože sa do [filmovej] zmesi, začali pridávať i také položky, ktoré sa do nej príliš extra nehodili,” ale rovnako rozumiem i tomu, že sa proste nejako muselo ukončiť toto zamotané rozprávanie, pritom sa tak mohlo urobiť aj oveľa podnetnejšou formou, a tak sa tiež pre istotu radšej porúčam, aby toho náhodou už v danej veci nebolo trochu [pri]veľa ← A viete, čo tým chcem povedať, však? (13.04.2024)

Alain Delon a Simone Signoret bol filmový pár, ktorému to pred kamerami neskutočne slušalo. Spolu so Spálenými stodolami je Vdova ich ďalším geniálnym spojením do páru, kde to medzi nimi ľudsky iskrí, je medzi nimi napätie a je cítiť nevýslovná spriaznenosť a pochopenie. Škoda, že spojenie mimo Francúzsko docení tak málo divákov. Vdova pôdorysom tak trochu pripomenie western, kedy osamelý chlap zdanlivo bez minulosti prichádza do mestečka a rozpúta tu búrku, v tomto prípade ale najmä v ženských dušiach. Nechýba ani prestrelka, o mužovej minulosti sa však na konci filmu dozvieme viac. (08.03.2016)

Perfektní zpracování psychologické kriminálky na základě románu George Simeona. Když jsem DVD kupovala, tak to pro mě byl neznámý film, neboť jsem ho v r.1971 v našich kinech prošvihla. (Pokud zde vůbec byl). Ale vodítkem pro mě nebyl A.Delon, nýbrž charismatická a báječná Simone Signoretová, o které jsem věděla, že by do žádné "ptákoviny" nešla. Ona byla "Jean Gabin" v ženských sukních. Ačkoliv by se zdálo, že téma filmu není nic převratného, přesto nepostrádá napětí a hlavně jemný spád nikoliv s happy endem. (23.07.2010)

Profesionálně natočený film. Až tak profesionálně, že by z něj mohli (po)učit všichni mladí režiséři. Profesionálnost však není dokonalost (proto pouze čtyři hvězdy). Jinak stačí malé selhání a z filmu je paskvil. Zde k tomu bohudík nedošlo. Všechny postavy ve své existenciální nouzi jsou drženi na uzdě. Žádné vzkypění citů - samozřejmě až na vizi "líhnutí kuřat z umělé líhně", a to by ovšem zvedlo každého. Hlavní roli zde hraje Simone Signoret; Alain Delon jí pouze dobře sekunduje. (01.05.2016)