Režie:
Audrey DiwanKamera:
Laurent TangyHrají:
Anamaria Vartolomei, Luàna Bajrami, Sandrine Bonnaire, Louise Chevillotte, Pio Marmaï, Kacey Mottet Klein, Anna Mouglalis, Fabrizio Rongione (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Francie, 1963. Anne je bystrá, mladá studentka, která má před sebou slibnou budoucnost. Když však otěhotní, možnost dokončit studium a vymanit se z omezení plynoucích z jejího sociálního původu se rozplyne. S blížícími se závěrečnými zkouškami a rostoucím břichem se Anne rozhodne jednat, i kdyby měla čelit hanbě a bolesti, i kdyby kvůli tomu měla riskovat vězení... (Film Europe)
(více)Videa (3)
Recenze (21)
Anamaria Vartolomei má v sebe naliehavú uhrančivosť. Jej príbeh pôsobí možno všedne, ale je determinovaný duchom doby. V rámci súčasného diskurzu na túto tému ten film vo veľkej miere efektne spracováva daný problém. Vďaka týmto paralelám na súčasnosť z toho vyžaruje určité zamyslenie ak nie dokonca naliehavosť. Vždy budem tvrdiť, že žena ma právo sa rozhodnúť. A ak sa rozhodne, že dieťa nechce, mala by mať všetky dostupné prostriedky, aby jej nehrozilo bezprostredné ohrozenie života alebo spoločenské vydedenie. Možno preto je Annin príbeh rovnako silný ako ten, ktorý vytvoril Mungiu v 2007. Atmosférou možno iné. Výpovednou hodnotou ale rovnaké. Audrey Diwan je náznaková, nepríjemná, ale nikdy neskĺzne do samoúčelnosti alebo emočného vydieraná. Až s takmer dokumentárnou presnosťou sa snaží zobraziť emócie, priebeh a nepríjemnú spoločenskú situáciu. Určité sa jedná o režisérku, ktorá si zaslúži byť sledovaná. Niektoré scény zostanú v pamäti ešte dlho ( záchodová scéna). ()
Západní, resp. francouzská a přece jen mírnější verze 4 měsíců, 3 týdnů a 2 dní. Pojící prvek je Rumunsko, hlavní představitelka v Události má rumunský původ. Událost je možná více filozofující, hlavní hrdinka je vedena jinými motivy, nicméně vnější okolnosti a nepřízeň doby jí ztěžují její rozhodování. Lekl jsem se hlasu Anny Mouglalis, jako by patřil jiné osobě. V zásadě dobrý festivalový film, jenž ale neuspěje ve srovnání s rumunským počinem, z nějž mi bylo zle od žaludku a úzko u srdce několik dní. ()
Nesmyslné, přesto stále aktuální téma v podáni, které svým způsobem ničím nevybočuje, což mu však nebrání strhnout. Nemá to sílu 4 měsíců, 3 týdnů a 2 dnů, snad ani mít nemělo. Audrey Diwan si jde svoji vlastní cestou, dokáže být až poetická, aby v patřičných scénách řádně přitvrdila. Nemám na mysli pouze ty potratové, které samozřejmě v hlavě zůstanou, ale například i neustálé odmítání Anne, její propad do beznaděje a uvědomění si, že je na vše sama, jakkoliv se to zdá nemožné. Anamaria Vartolomei je v její roli výborná a snadné to nemá, kamera ji prakticky neopouští. Laurent Tangy s ní tvoří zajímavé kompozice, dalo by se napsat nádherné, ale vzhledem k obsahu filmu... Platí to tak alespoň pro tu občasnou a krásně nasvícenou poetiku v nich. 75% ()
Nejspíš žádná studentka, obzvlášť pokud se jedná o premiantku třídy, nechce zažít podobnou Událost jako hlavní hrdinka Anne. Ovšem málokterá by se nastalou situaci snažila vyřešit tak urputně a bez ohledu na značná zdravotní rizika. Francouzské režisérce Audrey Diwan se podařilo natočit nesmírně naturalistický film, přičemž v podstatě všechno, co se v něm děje, působí velmi realisticky. Mnoho věcí je zde sice jen naznačeno, ale to bohatě stačí, aby se slabším povahám udělalo šoufl. Ačkoliv se celý příběh odehrává v roce 1963, tak díky palčivému problému zákazu potratů, kterého se dotýká, poměrně silně reflektuje současný stav společnosti. Ústřední roli si s gustem zahrála talentovaná Anamaria Vartolomei. Nutno podotknout, že rozhodně nešlo o nic jednoduchého. (80%) ()
"Poď sem, pobozkaj ma." "Prestaň, Jeane. Nepribližuj sa ku mne." "Nemôže sa nič stať. Tehotná už si." Dráma s výrazným puncom autenticity, ktorá pre svoju pochmúrnosť nie je ani trochu príjemná na sledovanie. Pocit ponurej reality je umocnený ručnou kamerou (konečne nie roztrasenou!), minimalistickou hudbou a civilnými hereckými prejavmi. Film je dosť otvorený po sexuálnej stránke, je v ňom pomerne dosť nahoty i dráždivého erotického napätia a v podstate sa okolo tej sexuálnej tématiky aj neustále krúti. Hlavná hrdinka Anne (veľmi dobrá Anamaria Vartolomei) je značne rozporuplnou postavou. Pekná, múdra a spočiatku aj sympatická. neskôr z môjho pohľadu dosť iritujúca tou svojou prehnanou sebaistotou, až drzosťou. Moje sympatie k nej lietali ako na horskej dráhe - chvíľami som sa dokázal vcítiť do jej problémov, vzápätí na to ma jej jednanie dosť odpudzovalo a vôbec som sa s ňou nedokázal stotožniť. Prvá polovica filmu ma až tak nezaujala, výrazne silnejšia je potom tá druha, v ktorej film dramaticky kulminuje. Je v nej viacero veľmi pôsobivých scén, ako sú napr. scény rôznych "operácii", stvárnených tak naturalisticky, až sa z nich obracia žalúdok. "Čo mám napísať do chorobopisu?" ()
Galerie (25)
Photo © Caramel Films
Zajímavosti (3)
- Le Monde napísal: "Réžia zdôrazňuje ticho, ktoré pohlcuje Anne. Francúzsko-rumunská herečka Anamaria Vartolomei s naliehavosťou a zdržanlivosťou stelesňuje túto mladú ženu s dvojitým dnom, vážnu i rozkošnú, uzavretú, ale odhodlanú žiť svoj život." (Arsenal83)
- Film sa natáčal v Paríži, Saint-Amant-de-Boixe, Saint-Palais-sur-Mer a Suresnes (Francúzsko). (Arsenal83)
- Príbeh autorky Annie Ernaux je založený na skutočných udalostiach, ktoré zažila, keď v mladosti podstúpila potrat. (Arsenal83)
Reklama