tron

„Bol som odsúdený na 15 rokov, ale pretože bola amnestia, odsedel som si len štrnásť a trištvrte.“ Drahý, očakávaný, ambiciózny a našťastie príjemný sladkobôľny menzelovsko-hrabalovský projekt s kvetnatým kastingom (Fialová, Lasica, Labuda, Kaiser, Huba), poetickou atmosférou a životnými poučeniami, akých nikdy nie je málo. Vtipné, šikovné, vynaliezavé, hravé, presné v detailoch. S Menzelom som sa cítil, akoby som to všetko zažil kedysi na vlastnej koži. Kino Považan 2007 NMnV 

Otrasné - a to mám rád blbosti (BLBÝ A BLBŠÍ, PLNOU PAROU VZAD!) i českú kinematografiu. Avšak PANIC JE NANIC (výborný názov, ktorý do kín priláka množstvo divákov) je zosobnením všetkých záporov, akým celovečerný film môže trpieť. Príšerná réžia, scenár útočí na diváka na všetkých frontoch, traja chlapčenskí hrdinovia sú až tak bolestivo neschopní hereckého výkonu, až mi boli odporní, nevraviac o tom, že keď sa vyzliekli, mal som pocit, že pozerám pedofilné porno. Producentom chýba súdnosť od prvých minút, soundtrack je o ničom, komické scény nie sú komické, dialógy sú také strojené až to nie je pekné a jediné, čo zostáva, sú tie štyri pi... dievčence.

BAVME SA O SEXE ma štve. Najradšej by som dal 40%, ale podobne ako napr. v prípade CRASH (r. Paul Haggis), HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY alebo REQUIEM ZA SEN, musím uznať, že je to dobre nakrútené. Iste, snaha o získanie aspoň piatich Oscarov je očividná aj z obežnej dráhy. A tron tieto „akademické nudy“ nemá príliš rád. Navyše, ak tento životopis porovnáme s inými slávnymi životopismi (POLLOCK, WALK THE LINE), zistíme, že tomu chýba život. Viete, troška šialenstva a energia. Je to obschnutá melodráma, nakrútená podľa klišé scenára, v ktorom sa dočkáte všetkého, čo budete čakať (hrdinu nikto nepozná, hrdina sa preslávi, nad hrdinom sa začne zmrákať, ale láska ho včas zachráni). Liam Neeson mi pripadal veľmi nesympatický a Laura Linney... no, tá mi sympatická nepripadala nikdy. Snímka od režiséra, ktorý ROZHODNE svoj predchádzajúci film neprekonal (BOHOVIA A MONŠTRÁ), môže byť povďačná aspoň za zvyšok hercov (Sarsgaard, Lithgow, Platt, dočerta, veď aj ten Chris „Batman a Robin“ O´Donnell je tentokrát dobrý!). Na 80% snímku vyťahuje, ako inak, sex.

Nie je to až také zlé, ako SAW 2 (3, 4, 8...), ale proste sme to už dvakrát videli a teraz to vidíme tretí raz. Bohužiaľ, hoci „veľkolepý návrat ku koreňom série“ sľuboval na pľac sa (po prestávke s dvojkou) vracajúci pár Wong/Morgan, snímke prekvapivo chýba práve zlovestná atmosféra ich mrazivej a skvelej jednotky. V podstate jediné, čo je nové, je fyzická neprítomnosť Tonyho Todda (iba nadaboval cirkusovú atrakciu, fakt) a dráha namiesto lietadla/automobilov. Prekvapivo pribudla tiež nuda (blbé reči a otravné herecké výkony). Už dvojka ma extra nebavila a toto je ešte slabšie.

„My jeme, aby sme žili, ale oni žijú, aby jedli.“ DreamWorks doteraz napriek výbornému (prvému a sčasti aj durhému) SHREKOVI len prešľapoval na mieste (otravne pop-kultúrne PRÍBEH ŽRALOKA a MADAGASCAR boli v lepšom prípade priemerné). ZA PLOTOM je vítaná zmena k lepšiemu a to hlavne vďaka "poriadnemu" scenáru (konečne postavičky nudne necitujú slávnejšie filmy, ale rozprávajú samé za seba). Nad niektorými úžasnými nápadmi (zastavenie Zeme) zostáva rozum stáť. Pekná a svieža farebná animácia, svižné dialógy, podarené postavičky. Toto ma bavilo. Škoda, že v DreamWorks tak málo experimentujú a spoliehajú sa skôr na blbosti typu SHREK 3.

Simon West (CON AIR!) to myslel dobre - chcel nakrútiť napínavý, komorný, hitchcockovský triler. A nech si hovorí kto chce čo chce, aj sa mu to podarilo a 80% nedávam vlastne ani poriadne neviem prečo. Okrem ponurej atmosféry a pekne hnusne napínavých scén tomu strašne veľa dáva i prekrásny dom (s nádherným lesným okolím) a ústredná sympaťáčka v podaní Camilly Belle. Občas to upadá do jemnej stagnácie, hapruje logika (ako sa blondína dostala s autom do areálu, veď jej Jill neotvorila) a dostaví sa tiež klišé (žiadny signál, buchot na poschodí), ale proste mne sa to páčilo. Bizarné je, že tento remake je oveľa lepší, ako originál z roku 1979, ktorý je v podstate o niečom úplne inom (v origináli tvorí stalkovanie babysitterky len prológ a po zvyšok filmu šialeného vraha prenasleduje detektív, kdežto remake prológ z originálu rozumne natiahol na celú stopáž).

Verili by ste, že Will Smith do roku 2005 nehral v žiadnej romantickej komédii? A že i v nej podáva skvelý výkon? Tento troška vynaliezavý a štipku šikovný film je romantický i vtipný, ale (na americkú romantickú komédiu) pritom psychologicky slušne prepracovaný (je jasné, že takúto prácu môže robiť iba niekto, komu ženy v minulosti ublížili alebo on im a teraz robí pokánie). Problém je v tom, že je to neuveriteľné (keď sa ma niekto spýta v čom, týždeň sa s ním nebudem rozprávať), vyložene vtipných je len zopár scén a hoci je Smith vo veku 37 rokov úžasne rozkošný, prehnaná dĺžka (skoro dve hodiny!), priemerný scenár, nezáživná réžia a tradične mdlá Mendesová to (z)ničili.

„Práve som ju bol vziať z väzenia. Nebojte sa, nebolo to nič vážne. Len sa trocha opila... a zmlátila pár... policajtov.“ Ďalšia nenáročná zábavná blbosť z produkčnej stajne Luca Bessona, ktorú na milý a svižný priemer povyšuje prekvapivo dobrý (po všetkých tých Návštevníkoch je to naozaj prekvapivé) zarastený cynický vlk Jean Reno. Hrá policajného francúzskeho samotára, ktorý 19 (nie 20. 19!!) rokov veril v lásku. Teraz za to, možno, bude zberať úrodu. Ťažkotonážna akcia, osobitý zmysel pre humor, niekoľko nečakane citlivých psychologických scén, atraktívne prostredie Japonska - a jedna šialená dcéra. Mne sa to páčilo. V rámci možností. Ale zázrak to nie je. K tomuto filmu mám podobný vzťah, ako k wasabi - dá sa, ale len občas a nie som z neho paf.

„Vlastne som už sex mal, ale ešte nikdy nie s dievčaťom.“ Prcičkovská bláznivá road movie komédia z produkcie Ivana Reitmana (KROTITELIA DUCHOV 1 – 2, DAVE) síce obsahuje „závadné“ až vulgárne a nechutné vtipy, ako jedenie myši, majiteľ motela, „trocha profesionálnej asistencie“ pri odbere semena alebo francúzske toasty, posypané práškovým cukrom. Ale osobne by som sa im nebránil: v nudne ležérnom tempe, až ospalom, patria predsa len ešte k tomu lepšiemu. Potešia tiež hojne obnažené dievčenské telá a tradične na seba pozornosť diváka strhávajúci (podľa mňa v dobrom) „Stifler“. K chuti prídu aj ustavičné hixploitation narážky na „znásilnenie a zabitie“ (VYSLOBODENIE).

Tak som si konečne doplnil základné hororové vzdelanie. Žartujem. MUCHA II je taký absurdne zbytočný sequel, že mu to už ani nemám za zlé a bavím sa kúzlom odchádzajúcich 80. rokov, kedy ešte meno maskéra Chrisa Walasa (MUCHA, DEEP STAR 6, ARACHNOFÓBIA) niečo znamenalo. Najhorší na tejto snímke paradoxne nie je nekvalitný scenár (paradoxne na ňom robili samí frajeri - predátorí bratia Weatheovci, Mick Garris a Frank Darabont) ani mizerné herecké výkony (ani schopný Eric Stoltz nemá šancu), ale nuda. Takmer hodinu sa nič nedeje (česť výnimkám, ako je pôrod a pes) a ak sa aj potom diať začne, súvisí to „len“ s gore, ktoré ale nemá šancu prebiť v tomto smere neprekonateľný originál... Ale je to milé.