tron

„Jak jako, kopl do auta?“ Ten pocit, keď Robert Patrick hovorí o Sáre Connorovej! Kým prvá séria adaptovala Jatky, druhá si berie na mušku Voľný pád. Hoc Alana Ritchsona považujem za veľkého (v podstate doslova, ale i v prenesenom význame) sympaťáka, na druhú sériu som sa ktovieako netešil. Prvá síce začala fantasticky a Ritchson je reálne zhmotnenie Jacka Reachera (prepáč, Tom), ale scenáre boli biedne a prvá sezóna po skvelom rozjazde dopadla pomerne nedobre. U druhej ma zaskočilo, že nezačína strhujúco (s výnimkou peknej pasáže s bankomatom), ale potom som si povedal, že je to možno dobre, pretože si tvorcovia nevyčerpajú to najlepšie na začiatku, ale budú konzistentnejší. Niekoho možno zarazí, že tentokrát je to tímovka, no vzhľadom na to, že postavy súvisia s Jackovou vojenskou minulosťou (ktorá je pre jeho charakter pravdaže kľúčová), tak to nielenže nevadí, ale práve naopak: je to vítaná, svieža zmena umožňujúca divákovi Jacka vnímať z trochu inej, sviežej perspektívy ako „otca“, ku ktorému ostatní obdivne vzhliadajú, sem-tam sa ním nechajú posexovať (Jack to má rád v podprsenke) a ktorého nič nevyvedie z miery (ani moment, v ktorom je vyvedený z miery). Ritchson si rolu užíva. Je to typ, po ktorom ak ide presila, tak len sucho precedí pomedzi zuby „fajn, poďme na to“. Keďže všetko odpáli smrť ich bývalého parťáka, je to tentokrát osobnejšie. Herci sú fajn, najmä Patrick (potešia jeho telefonáty s Reacherom, i keď ku koncu idú do paródie), Maria Sten a vo vďačnej úlohe permanentne naštvaného držkatého poliša Domenick Lombardozzi (Jašter, Tulsa King). Keďže sa tvorcom podarilo do titulnej úlohy obsadiť Ritchsona, nachádza sa v každej epizóde minimálne jedna samoúčelná akčná scéna. Možno mám tip na nového Terminátora. Akcia ma v druhej sérii bavila viac, ako v prvej. Scenáre Jacka predstavujú ako génia so svalmi (čo je v poriadku, Lee Child ho tak vymyslel), avšak hoc dokáže z dvojsekundového pohľadu na vás vydedukovať, že ste mali na raňajky paštétový chleba s cibuľou a pivo dvanástku (stredne vychladenú), unikajú mu základné informácie. Jeho kolegovia sú na tom ešte horšie (zo vzdialenosti päť metrov ich sleduje tajomné čierne auto, Jack na to explicitne poukáže a oni mávnu rukou s tým, že je to určite náhoda). Dejová linka s hercom Ferdinandom Kingsleym (Benovým synom) neskutočne zbytočná. Ku koncu druhá séria začne byť stupídna. Reacher sa zbavuje pacientov v nemocnici a policajných šéfov s chuťou Hannibala Lectera. Mám slabosť pre nekompromisných hrdinov, ktorí sa neboja pritvrdiť, ale toto už trochu znepokojilo aj mňa. Počas prestrelky na cintoríne sa z neho všetci ozbrojení vojaci vytratia ako gáfor. Konajú sa gigantické prestrelky uprostred miest bez polície, chodcov, iných vozidiel. Chlapík má ochraňovať tínedžerku pred grázlami a následne sú všetci strašne prekvapení, že na tínedžerku zaútočili grázli. Pozoruhodný je spôsob, akým ju ochráni: vylezie von z auta, schová sa zaň a ju rafinovane nechá vnútri. Samozrejme ju ale nezasiahne ani jedna guľka, hoc auto nie je nepriestreľné. Telá vypadnuté z letiacej helikoptéry po dopade na zem vyzerajú ako by herci pózovali pre katalóg nových spálňových zostáv. Kam sa vlastne podel zvyšok tímu? Veď ich tam bolo ako hadov! A chýbalo mi Childovo cameo. Buď mu na prvú dobrú mali posadiť do autobusu na konci, alebo do reštaurácie, nech je z toho pekný running gag (aj v prvej sérii mal reštauračné cameo). Napriek tomu je to dobré, oddychové remeslo, ktoré sa hrá na viac, než čím je v skutočnosti, ale nejak enormne to nevadí.

Prvých cca 88% stopáže sa to tvári ako realistický triler. Keďže som pred pozretím nevidel trailer, ani fotky, tak ma úvodný kufrový twist prekvapil. Následne to ale zabŕdlo do bahna (či skôr snežného záveja) klišé a predvídateľných okamihov, kedy nie príliš talentovaní herci hrali nie príliš dobre/zaujímavo napísané postavy, pričom zasnežená lesná atmosféra vyšla vnivoč, keďže väčšia deja sa odohráva v interiéri auta. Akože nebolo to úplne zlé, ale na 3* to nemalo ani omylom. Tešil som sa na koniec. No a zrazu prišlo finále a vtedy tvorcovia preradili do diametrálne odlišného žánru. Zaskočilo ma to, lebo s výnimkou úvodného „citátu“ tomuto smerovaniu absolútne nič nenapovedalo. Ale povedal som si: „fajn, vlastne prečo nie“. No ale žiaľ to nebolo v podstate nijako využité a potom prišli titulky.

Občas som premýšľal, či to štábu (natáčanie v reálnych „poľných“ podmienkach a nie v ateliéri s umelým snehom) a hercom (Colin Farrell sa k takej fajnovej postave musel veľmi náročne prepracovať hriechom zvaným obžerstvo, čo teda úplne zdravé pre ľudský organizmus ozaj nie je) za to stálo, lebo príbeh nie je taký silný, ako v prípade podobného (ale predsa len lepšieho) Terroru od Dana Simmonsa. Severné vody sa môžu pochváliť intenzívnou, nepríjemnou mrazivou survival atmosférou, tomu odpovedajúcou realistickou výpravou a uveriteľnými postavami v čele s nepredvídateľným, krásne uveriteľným Farrellom. Colin bravúrne zahral chlapa, ktorý príliš nerozmýšľa nad tým, čo robí, ale nie je hlúpy a v istých veciach je dokonca oveľa prefíkanejší, než objektívne inteligentnejší, vzdelanejší ľudia. Jeho interakcia s naopak na prvý pohľad stokrát civilizovanejším a odťažitejším lekárom je výborná. Navzájom sa rešpektujú, niečo ich k sebe priťahuje a zároveň sa tak trochu nenávidia, ale niečo im neustále bráni v tom, aby jeden druhého zlikvidovali. Asi by som to prirovnal ku vzťahu Batmana a Jokera? Je náhoda, že Farrell hral Penguina v Batmanovi? Je tu fascinujúci a pritom odporný. Nenávideli by ste ho, ale chápete, že on proste taký je, vždy bol a bude až do smrti. A tá zrejme nebude pekná, ani dôstojná. Ale ktorá smrť je? Farrell je fakt dobrý herec, nechápem, že sa stále nájdu ľudia, ktorí tomu odmietajú. Severné vody sú spočiatku pomalé, azda až príliš a skvelý kapitán v charizmatickom podaní Stephena Grahama (Bod varu!) to nezachráni, ale po „tej“ zlomovej (ehm doslova?) scéne z kajuty príbeh získa napätie a až desivú tiesnivosť, začne byť konečne zaujímavý. Postupne síce jemne sem-tam skĺzne do monotónnosti, niektoré veci zostávajú nedovysvetlené („asi“ je každému jasné, ako dopadol Roland Møller, viď. jeho posledná letargická scéna, ale aj tak to mohli explicitne dokončiť) a trochu ma rušili flashbacky (keďže podľa mňa zas až tak extra zaujímavo postavu doktora neformovali, osobne si myslím, že by sa nič nestalo, ak by tu neboli, ale nie je ich veľa, tak to až tak nevadí). No neviem ísť pod 4*. Ku koncu som ocenil, že to dostalo ako-takú zápletku, síce trochu klišé, ale aspoň to smerovalo z bodu A do bodu B. Vadilo mi, že je to miestami dosť tmavé, ale zas je to vďaka tomu realistické, keďže sa dej väčšinu času odohráva v kajutách lode, alebo v stane uprostred divočiny, kde je len prirodzené svetlo a vzhľadom na zemepisné šírky toho prirodzeného denného svetla fakt nie je veľa.

Nebavilo. Občas to malo niečo do seba, prípadne to pripochodovalo so zaujímavejšou scénou a Bruce Dern bol fajn, ale ako celok to na mňa vôbec nefungovalo, postavy nepríjemné a nesympatické, herci detto.

Toto ak by nebolo podľa skutočných udalostí a napriek tomu by to natočili, nikto by tomu neveril, považoval by to za rozprávku, za čisté sci-fi. Ty kokos, ja vlastne neviem, či by som tomu nemal dať rovných 5* (tvorcom by som vyčítal azda len to, že sa na to nevykašľali a nedali toho psa aj na palubu). Ono je mi trochu divné o Nyad hovoriť ako o feel good, filme pretože sa tu stane viacero príšerností a drsných zvieracích útokov, ale áno, ono to vlastne asi skutočne JE feel good film. A to fakt báječný. Jodie Foster hrá trochu nevďačnú „nahrávačskú“ rolu, ale samozrejme je skvelá a ako to už chodí, nebyť výborne obsadenej a zahranej vedľajšej úlohy, hlavná by nemusela fungovať. Len ma zarazilo, ako ten čas letí. Akoby to bolo len teraz, čo som si kupoval videokazetu s Mlčaním jahniat... a zrazu Jodie má šesťdesiat. Ale taký je život. A asi na mojom miernom šoku mal podiel i suchý fakt, že posledné desaťročie hrala len v štyroch filmoch, z toho jeden je práve Nyad. Annette Bening som nikdy nemal rád, ale tu je famózna, tak akurát strelená a trocha výstredná, ale uveriteľným spôsobom (a najmä teda zjavne len kopírovala svoj reálny predobraz). Obidve plným právom dostali oscarovú nomináciu a osobne si myslím, že mali sošky získať namiesto tých, ktorí ich získali, pretože boli proste lepšie. Film trvá viac ako dve hodiny a hoc by mohol skĺzať do monotónnosti, vďaka perfektne spracovaným postavám, výborným hereckým výkonom, dialógom, ktoré neviete prestať počúvať a ktoré tnú do živého a samozrejme i vďaka soundtracku, neustále udržuje vašu pozornosť do takej miery, že niektoré akčné veľkofilmy za 200 miliónov dolárov sa môžu s čistým svedomím strčiť. Rhys Ifans síce vyzerá ako niekto, po kom by v 90. rokoch za bežných okolností šla Clarice Starling, ale i on je famózny (zabudnite na Nothing Hill).

Toto je šialené, prečo je na filmovej databáze VYSTRIHNUTÁ scéna? Ale keď už tu je... Je to samozrejme mrazivá pecka a na jednej strane chápem, prečo to Reeves vymazal a na strane druhej je to proste škoda.

Strašne fádny film. Kevin Hart je ako šéf „Dannyho jedenástky“ úplne v pohode. Pripadá mi ako nesmierne pozitívny človek, čo je v dnešnej ultradebilnej dobe plnej expertov na všetko mimoriadna vzácna povahová črta. Oceňujem, že prepol na svoj normálnejší mód, hoc mne osobne vyhovuje aj jeho uškriekaná, komediálna verzia. Spolu s Gugu (Gugu!) Mbatha-Rawovou mu to sekne, futuristický dizajn lietadla fajn a občas sa režisér vytasí so slušnou akciou, alebo trocha vtipnejším momentom. Vtip je v tom, že celé to ide strašne na pol plynu, akoby to muselo byť napísané za pár dní, lebo Netflix mal na ruke lietadlo a nevedel, čo s ním a o tri týždne ho musel vrátiť sponzorovi a tak sa to za tri týždne bolo treba natočiť. Potom sa to tri-štyri dni strihalo a následne to dali von. A podľa toho to vyzerá. Jean Reno, môj miláčik z 90. rokov, je tu úplne zúfalý. Pohľad na Sama Worthingtona je takisto strašný; normálne som mu videl v očiach uštvaný, zúfalý výraz „doprdele, mal som pred sebou ohromnú kariéru, potom som si to vlastnoručne posral blbými filmami a teraz hrám TAKÉTO úlohy???“. Vincenta D´Onofria vždy vo všetkom vidím rád (dočerta, dokonca aj v Siedmych statočných!), ale i tak ma neprestáva udivovať, prečo jeden z najlepších hercov svojej generácie hrá v takýchto blbostiach. Temer ma to uráža zaňho. Nevraviac o tom, aký je nevyužitý: chápem, že „herec“ by v zlodejskom tíme dokázal ľahko nájsť svoje uplatnenie, nie však v tomto scenári, kde je ozaj úplne zbytočný a dokonca na celé minúty (aj viac) mizne z deja, akoby ani nebol súčasťou skupiny. Potom sa ukáže na pár sekúnd v jednej scéne, aby sa nepovedalo, prípadne prenesie dve banálne vety a zase zmizne. Nechápem, Vincent, prečo? Finálny twist ohľadom lúpeže jednoduchý, ale pravdupovediac ten scenár je taký podpriemerný, že ma vlastne milo prekvapilo, že na konci bolo aspoň niečo. Sorry, toto za mňa nie je ani za 3*.

Pri neuveriteľnej krasojazde, akú tento nenápadný film zaznamenal (rozpočet cca 15 miliónov vs. celosvetová tržba niekoľko stoviek miliónov dolárov), som situáciu pozorne sledoval, nasávajúc búrlivé reakcie o tom, aký je film, ja vlastne ani neviem, ako by som to nazval... náboženský? Navyše sa to celé dávalo do úzkeho súvisu s osobou Jima Caviezela, ktorého som naposledy videl v r. 2013 v Úteku z väzenia s Arnoldom Schwarzeneggerom a Sly Stalloneom, takže vôbec netuším, čo sa o Caviezelovi v posledných rokoch hovorilo, akú mal povesť atď. Každopádne, trochu zvrhlo som sa začal tešiť na fakt sračkový film. No a keď som si to pozrel... ostal som zarazený. V kostole som za celý svoj život možno 10x (napr. pri príležitosti pohrebov), ale fakt netuším, čo komu na tomto filme vadí. Vôbec to nie je žiadna náboženská agitka. Kde? Aká? Prečo? Caviezel hrá manžela a otca početnej rodiny, takže si pedofíliu vezme osobne, ale toto by som za náboženskú agitku ozaj neoznačil ani vo sne. Je to normálny triler o chlapovi, ktorý sa rozhodne ísť po krku obchodníkom s deťmi. Tlieskam, že niekto nabral odvahu natočiť film o pedofílii. Inak ale máme dočinenia s úplne bežným, štandardným, chcelo by sa povedať rutinným trilerom, ktorému by som objektívne vytkol asi „len“ prehnanú dĺžku (dve hodiny desať? Prečo preboha?), mierne divného Caviezela a priemerný, vcelku predvídateľný scenár. A možno ma JEMNE rušilo zopár sekúnd, v ktorých tvorcovia šli azda až do priveľkého odľahčovania na to, o akej téme rozprávajú (bozkávanie ruky). O takej téme bolo treba natočiť drsný, mrazivý, silný, dojemný, pôsobivý a strhujúci triler/drámu. Nie takýto priemer. No musím uznať, že scény z ostrova alebo finále v džungli sú adekvátnym spôsobom napínavé a celkovo sa mi herci pozdávali (Bill Camp z Dámskeho gambitu alebo Kingovho Outsidera si dlhodobo koleduje o oscarovú rolu). Šokovalo ma, že na Moviezone.cz je o filme písané ako o „agitačnom thrilleri o únosoch detí“. Tomu nerozumiem buď ja, alebo autor nerozumie slovu „agitačný“. A spomína, že film sa berie smrteľne vážne. Síce mám zmysel pre čierny humor, ale komédiu o pedofílii by som vážne vidieť nechcel, to už by bolo na psychiatra. Autor dokonca naznačuje, že to vlastne je skôr „popkultúrny fenomén“ (o sexuálnom zneužívaní detí????), než „skutočný film“ („skutočný film“, to si dám nad posteľ).

Jaaaaaj, cowabunga! Rozbieha sa to pomaly. Myslel som, že ma to neosloví a pozriem si to len z povinnosti, lebo mi v 90. rokoch rodičia kupovali samolepkové albumy, komiksy, plagátové komiksy, žuvačky s tetovačkami, pozeral som kreslený seriál a chodil do kina na hrané celovečeráky. Niektoré nápady boli divné, napr. Splinter je upozadený, ale kompenzuje to nápaditou akciou. Scenáru veľa dáva, že je to istým spôsobom prequel, takže niektoré veci známe z budúcna sa ešte len tu viac, tu menej nápadne formujú. Prípadne je všetko je úplne inak (takže Splinter bol ozaj “len“ krysa). Vďaka tomu je scenár nepredvídateľný, napr. vo finále sa z toho nečakane stane nepravdepodobná megatímovka. Niektoré momenty sú dokonca v úplnom rozpore s tým, čo poznáme z komiksov. To pre niekoho bude svätokrádež, pre mňa to bolo nečakané a teda originálne. Postupne to s pribúdajúcimi minútami nabralo na obrátkach, ale napriek dynamickému a dokonca miestami až dojemnému finále a fajn koncovke tomu neviem s čistým svedomím dať až 4*. Každopádne ďakujem ti, Seth Rogen. Vôbec som ti nedôveroval, ale napokon si mi sprostredkoval relatívne báječný návrat do detstva (avšak s viacerými zakopnutiami). Paradoxne, tvorcovia (minimálne po vizuálnej stránke) neodkazujú ani tak na deväťdesiatkovú poteiku, ako skôr na undergroundovejšie začiatky nindža korytnačiek, ktoré pri svojom zrode Eastmanom a Lairdom v 80. rokoch boli predsa len menej naleštené a určené odrastenejšiemu (teda nie vyložene detského) čitateľovi. „Hovoril som vám to! Podoja vás.“

Spoilery. Najskôr som si pozrel sequel z r. 2014 a až o pár rokov neskôr prišiel rad na originál zo 70. rokov. Prvé, čo ma zarazilo, je, že je to natočené na základe skutočných udalostí. Hororový fanúšik je samozrejme zvyknutý na oveľa väčšie brutality, ale i tak ma asi nikdy neprestane zarážať, akých zverstiev je schopný spáchať človek na človeku. Druhé, čo ma zarazilo, je šialený mix žánrov. Chvíľu je to bežný serial killer, potom to ide temer až kamsi k exploitationu. Následne sa z toho stáva klasická kriminálka, potom regulárna, hoc nevtipná komédia (!) a občas to ide až k buddy movie. Na iných miestach je to thriller a potom sa dostaví dokonca až čosi ako pokus o mrazivú dokumentárnu rekonštrukciu (hlas mimo záber). Ak by sa to spracovalo dobre, nemal by som s neustálym striedaním žánrov problém. Tu to ale spracované dobre nie je. Absolútne nechápem zámer tvorcov, že mám byť v jednej chvíli šokovaný z drastickej vraždy a následne sa mám smiať na policajtovi, ktorý zaparkuje služobné auto v močiari. Nielenže to narúša celistvosť atmosféry, ale to podľa mňa aj dehonestuje skutočné udalosti, ktorými je snímka inšpirovaná. No a keďže to vzniklo podľa reality a tá je taká, že vrah dodnes nebol odhalený, tak sa samozrejme nedozvieme jeho identitu. Keďže som ale pred pozretím filmu ani len netušil, že vznikol podľa reálnych udalostí, čakal som klasické finále so šokujúcim odhalením vraha. Samozrejme som „vedel“, že ním bude komická postava, pretože to bol podľa mňa jediný normálny dôvod, prečo by tu čosi tak kuriózne v inak vážnom filme bolo. „Chceli odlákať pozornosť vtedajšieho publika vtipnou postavičkou, z ktorej by sa na konci nečakane vykľul desivý sériový vrah a diváci by zostali v šoku“, myslel som si. Preto ma odrovnalo, že nič také sa nestalo, identitu vraha sa nedozvieme a tým pádom o to viac udiera do očí nepochopiteľná a podľa mňa azda až neospravedlniteľná prítomnosť komickej postavičky. Okrem toho má film zjavné problémy s logikou, policajti strieľajú po vrahovi, delí ich od seba vlak, ten odíde a hoc má vrah zjavne náskok len pár sekúnd (a má postrelenú nohu), policajti skonštatujú, že má náskok minimálne 10 minút, čo ma teda úprimne zarazilo a i vinou toho im ujde. Samostatnou kapitolou je možno jedna z najsmiešnejších vrážd v dejinách slasheru a to pomocou hudobného nástroja.