tron

„To, čo ona začala, ja dokončím.“ Nie, nie je to druhé MESTO BOHOV, ale napriek prítomnosti hviezd Ralpha Fiennesa (ako vždy skvelý) a Rachel Weiszovej (výborný oscarový výkon, to musia uznať i tí, ktorí ju nemajú v láske) sa podarilo výbornému režisérovi do svojho nepokojného politického/romantického trileru prepašovať dostatok vlastnej tváre a kinetickou energiou (napriek melancholickým kalóriám) oplývajúceho drajvu na to, aby nikto nemohol drístať o tom, že mu Hollywood zobral tvár.

Snaživý pokus o „Bill Cosby navždy“, ale tento pokus o osamostatnenie sa bohužiaľ príliš nevyšiel. Aspoň teda čo sa úspechu týka, pretože inak je zrejme presne taký, aký ho starnúci Cosby chcel mať – príbeh o starom mužovi a jeho, ehm, mierne staršej manželke. Čisto objektívne – projektu nepomohla absencia kŕdľa detí a povestného huxtableovského luxusu, ale to je zase ako vyčítať chlapovi, že nie je žena.

THE CORPSE VANISHES je stará, nudná čierno-biela kvázi hororová záležitosť, ktorú od podpriemeru nezachráni ani starý dobrý Béla a lilipután.

Mladučký vojak (Jack Nicholson) blúdi z posledných síl pochmúrne vyľudnenou krajinou a stretáva krásku, s ktorou však nie je všetko OK. Odpovede (alebo smrť?) nachádza v strašidelnom zámku na úpätí burácajúceho mora a pod podozrivým dohľadom legendárneho Borisa Karloffa. To všetko podčiarknuté nepokojnou hudbou, neustále nás držiacou v strehu, pôsobivou výpravou a poeovskou atmosférou, ktorá ma úplne pohltila, preto dávam až 80%.

Byť zavretý v jednej izbe pätnásť rokov (!) bez zjavného dôvodu, uff, behá z toho mráz po chrbte. Čo tá chobotnička? Mravec v metre? Kladivo? Otázkou je, na čo je komu dobré také komplikované vysvetlenie toho všetkého, ale napriek tomu, že sa mi nepáči, akým spôsobom (plným úmyselného zatajovania a prízemného šokovania) Chan-wook Park rozpráva, musím uznať, že to celé do seba niečo má. Môj obľúbený film to ale rozhodne nie je.

„Viem, že mi niečo tajíš. Že máš druhú tvár. Ale nebudem sa ťa na nič vypytovať. Nechcem, aby si mi musel klamať.“ Na jednej strane po dlhom čase znesiteľný Nicolas Cage (s ktorým to ide dole vodou od roku 1999) a presné obsadenie podporných rolí (Ian Holm, Bridget Moynahanová, Ethan Hawke, Jared Leto) a originálne nápady (úvodné titulky, halucinogénna pasáž), oproti tomu triviálny a otravne mentorujúci scenár a úsmevne silácke dialógy.

Prekvapivo kvalitný psychologický akčný triler, s ktorým si trápny ŠAKAL s Bruceom Willisom (z rovnakého roku) nesmie ani ruku podať. Na strane druhej, nečakajte ani dokumentárnu mrazivosť DŇA ŠAKALA s Edwardom Foxom zo 70. rokov. Poteší inteligentný príbeh (Šakalov dvojník? Wow!), realistické akčné scény, pôsobivá výprava a dobré herecké výkony Bena Kingsleyho a Donalda Sutherlanda (Aidan Quinn sa snaží).

„Caroline. Volala sa Caroline.“ Ja si neviem pomôcť, mne sa to fakt páči. Viem, že tie 4* môžu pôsobiť prestrelene. A asi aj také sú. Ale už keď som 16 blokov videl prvý raz (v roku 2006 na DVD), páčili sa mi. Odvtedy som ich v televízii pri nekonečných reprízach videl veľakrát a zakaždým som musel skonštatovať, že je to dobré. Jasné, akcie je fakt minimum, ak to chcete pozerať kvôli nej, tak to ani nepozerajte. Napriek jej (schválnemu a vedomému) nedostatku je to však nesmierne dynamický film: jednak sa odohráva ako keby v reálnom čase (v podstate behom niekoľko desiatok minút) a jednak sú postavy neustále v pohybe, meniac jednu atraktívnu lokáciu (bar) za druhú (unesený autobus). Bruce Willis s fúzmi je tu vynikajúci. Unavený, opitý, krívajúci, ale zároveň si stále ešte pamätajúci dôvod, pre ktorý sa pred rokmi dal k polícii. Ukecaný Mos Def (chvíľková hviezdička daného obdobia – Lúpež po taliansky, Stopárov sprievodca po Galaxii) mohol byť veľmi ľahko otravný, ale on je viete čo? On je sympatický. A s Willisom mu to pristane, sedia si, ladia spolu, každý je iný a veríte im, že sa postupne medzi nimi stierajú trecie plochy a začínajú si viac a viac dôverovať, čo môže viesť dokonca až k priateľstvu. David Morse (Zelená míľa) už viac klišé postavu mať napísanú nemohol, na strane druhej je to David Morse: stačí mu žuť žuvačku a nahodiť tie svoje úsmevmi (prípadne spýtavo nadvihnuté obočie) a je to. Páčia sa mi drobné chuťovky, ktoré to príjemne osviežujú (hádanka o autobusovej zastávke, pustenie policajtom do metra, „nemý“ spôsob, akým sa Willis dozvie, že do baru práve vošiel zločinec), prípadne prehlbujú postavy (realistický pokus Morsea snažiaceho sa Willisa v bare v poslednej chvíli presvedčiť, aby sa díval inam, lebo veď sa poznajú dlhé roky a snáď by nešiel proti vlastným). V kinách to rozhodne žiadne terno nebolo. Film, hoci na to príliš nevyzerá, stál 52 miliónov. Vzhľadom na svoju relatívnu komornosť vyzerá skôr na o 20 menej. Na celom svete nezarobil ani 66. Hoci legendárny Richard Donner (Smrtonosné zbrane, Superman, Prichádza Satan!, Jastrabia žena) zomrel až o 15 rokov neskôr, jednalo sa o jeho posledný film.

„De sú sváko Ragan?" - "Šak vidíte, že tu neny.“ Zo slovenskej dediny mám radšej predsa len temnejšie veci (rodinné ságy Červené víno a Tisícročná včela), ale nedá sa nič robiť, aj "len" komediálny Sváko Ragan je pecka. Jozef Kroner tu je geniálny. Prostredie je mi veľmi blízke, keďže v Myjave som sa narodil, mám tam rodinu a rád chodím do toho rázovitého kraja, obklopeného krásnou prírodou a úžasnými kopanicami. Okrem kameramana, kochajúceho sa typickými dedinkami a lesmi, a Kronera, ktorý je tu fakt za veľkého šéfa, si to poriadne užívajú aj Hana Slivková, Michal Dočolomanský, Zuzana Kronerová, či Oldo Hlaváček. Hlavnou hviezdou je ale bez debaty nezbedný a vynaliezavý Ragan, raz taký raz onaký, ale zakaždým... no skrátka ako povedal rómsky muzikant, pán Ragan, ja vám niečo poviem, čo vám ešte nikto nepovedal, vy ste človek ("No tak to mi ozaj ešte nikto nepovedal."). Svojrázna povaha kopaničiarskeho národa, nezameniteľný slovník s brutálnym prízvukom a huncútske dedinské vzťahy. K tomu víno, jarmoky, kone, humná, šenky, veď to poznáte. A k tomu bombové hlášky ("Nekáž mi tu, neny si farár." alebo "Ogabal, ogabal! Nabudúce ogabeš ty jeho a budete si kvit!"). Negatívne hodnotím občasné, až príliš samopredvádzanie a trošku afektované, neskutočne dlhé scény napr. z rôznych krčiem, kedy postavy rozprávajú celé minúty rôzne vtipy a veselé príhody a hoci to k Myjave patrí, pôsobilo to na mňa skôr ako čudne okostýmovaný Vtipnejší vyhráva. Ceckavé prasce!

Peklo. Hlúpy akčný film s nesympatickým Jackiem Chanom (sorry, Jackie) a strašnou Claire Forlani. V neposlednom rade ukážkový (a zaslúžený) prepadák (rozpočet 41 miliónov, celosvetová tržba 34).