Arsenal83

Dvaja už na prvý pohľad inžinieri zo Senegalu tužia po lepšom živote, pretože doma ich už nebaví, ako ich foter posväcuje pľuvaním akejsi múčnej vody priamo do ksichtu. Toť, kultúre sa medze nekladú. Nuž a mladíci na to majú aj znalosti. Okrem základov duálneho vzdelávania v mäsokombinátovej terminológii typu "salám alejkum" sa dobre vyznajú aj v bubnovaním holými hnátmi a takých intelektuálov vo vyspelej Európe, potažmo ešte vyspelejšej Ameriky, predsa hľadajú priehrštím. Veď aj v Offspringu nedávno vyhodili bubeníka len pre to, že nemal správnu včelu a s ňou aj potrebný preukaz o absolútne zaručenej bezinfekčnosti, a kto iný by ho mal nahradiť, ako profesionáli z Afriky, ktorí žiadny taký očkovací preukaz nepotrebujú, keďže oni vlastne nepotrebujú ani občiansky, maximálne tak nejaký falošný pas. A tak za mečania kôz, ktoré súdiac podľa zvuku možno práve niekto obhospodároval, sa vyberú na vandrovku, na konci ktorej má byť fantastický prínos v podobe sebarealizácie všetkých svojich talentov pretavených do sociálnych dávok. Mladíkov však čakajú životu nebezpečné strasti. Ešte len nastúpia do najmodernejšieho autobusu zo šesťdesiateho druhého, v ktorom černosi nemusia sedieť len vzadu, keďže nikto iný tam ani nesedí, a už sa im kladú polená pod vyležané nohy, všade samé problémy, na každom rohu človek, ktorý sa chystá nadaných mladíkov nejako ošmeknúť, objavia sa aj altruistickí prevádzači, ktorí za minimálny poplatok zvládnu na korbu auta naložiť aj 90 ľudí a ak náhodou niekto po ceste cez púšť z korby vypadne, neváhajú mu poskytnúť nádherný all inclusive pobyt v naturálnom soláriu celkom zdarma. Pri pohľade na všetky tie trampoty si divák už len nervózne hryzie prsty - zvládnu sa obohacovači sociálnych úradov dostať až k nafukovačke na brehu Stredozemného mora? Nakoniec to našťastie nie je nafukovačka, ale celkom pevná loď, vďaka čomu zaplesá ucho nejedného rizmanovca: už sa blíži obohatenie a všetci dokonca, ako to vo filme vidíme, zborovo kričia ten nádherný progresívny slogan, ktoré každý eurohujer s tak veľkou slasťou počúva: Aláh akbar! Častokrát to síce bývajú posledné slová, ktoré v skutočnosti človek začuje, ale o to je ten hudobný zážitok lahodnejší. Srdcervúci záver presvedčí každého privilegovaného Európana, že kladieme tomu pokroku, rozmanitosti a rastu rozumovej kapacity až príliš veľké prekážky a tak riešením je zrejme spáchať rituálnu seppuku. Samozrejme, to sa týka hlavne bielych hetero mužov, ktorí dezolátsky imigrantov démonizujú a ako takí prašiví lenivci dokonca na nich odmietajú makať.

Áno, napätia tu veľa nie je, ale za to má to punc zaujímavosti. Zaujímavosti o tom, ako to v skutočnosti prebiehalo v Španielsku pri prechode na euro a že tak, ako pri všetkých finančných zmenách, je to skutočné el dorado pre podvodníkov. Len niektorým na to prídu a iní sú "úspešní podnikatelia".

Chvíľu to malo aspoň niečo do seba. Ale v momente, keď sa začali jesť vlastné zvratky som pochopil, že film je zvratkom sám. Môže režisérka povedať a naznačovať čo len chce, ale v rámci žánru je toto pre mňa za čiarou a popud na vyhľadanie gastroenterológa.

Film plochý ako samotná prehypeovaná Zendaya, ktorá vyskakuje už z každej záchodovej misy. O tenis tu v podstate ani nejde, športové zápolenie je bez napätia a atmosféry, zábery so zápasov skutočný tenis ani nepripomínajú a niekoľkokrát sa tu objavuje šialené lámanie rakiet, ako keby toto bolo najbežnejšou súčasťou bieleho športu - a smie sa vôbec ešte hovoriť, že bieleho? 🤔 Od degeneráta Guadagnina sa zároveň nedalo čakať nič iné, že kým už svoju deviáciu nemôže pretlačiť oficiálne ako to majstrov... pardon vomitovsky dokázal v nezabudnuteľných dielach ako Daj mi tvoje péro alebo Buzi kampus, tak ju pretlačí aspoň latentne a aj zo 100% heterákov, ktorých hlavnou úlohou je uháňať jedno dievča, urobí heterákov maximálne tak polovičných a tak si divák užije dlhé slinné výmeny a hompáľajúce vtáky, lebo dnes sa už aj tak medzi homo a hetero erotikou krásne stierajú rozdiely. Skákanie v časových rovinách a nevhodná hudba boli v tomto nepodarku naozaj tým najmenej rušivým elementom, lebo ten záver a posledná scénka dvoch šťastných upotencov musela rozosmiať aj najvášnivejšieho fanúšika trapasov.

Tentokrát menej akcie a veľa (aj) únavného rozprávania, pričom postaviť operáciu v druhej svetovej na humore, to sme už kdesi videli, že? A v oveľa lepšom štýle. Pritom udalosť, ktorá dala vzniknúť postave Jamesa Bonda, si možno zaslúžila aj vážnejšie a serióznejšie stvárnenie a nie prejav skoro Austina Powersa. Film sa snaží byť snaží byť štýlový a nezabudnuteľný, no dosahuje presný opak.

Jedna z tých slabších častí, skutočne s veľkým počtom postáv, v ktorých vynikajú šľapky a súčasný Invalid a na záver jedna zaujímavosť. Na trest smrti niekedy nemusíte ani zabiť.

Svoju Suburru už asi neprekoná, ale stále vie natočiť krimi gangsterku, ktorej to sluší, hoci toto tempo tu bolo dosť spomalené. Nevadí, teší aspoň poznanie, že taliansky rap znie rovnako "dobre" ako ten poľský.

V názve je vlastne spojler a rozuzlenie a obsadenie postavené veľmi zvláštne - o 5 rokov mladší Kramár má byť milencom staršej paničky, ktorej tikajú biologické hodiny, teda Studenkovej, ale tej to aj tak tikalo furt, no a otcom Studenkovej je o 12 rokov starší Dočolomanský, čiže skutočne zrejme nielen cirkusové vzťahy tam boli, ale doslova osadnícke. Istí hodnotitelia priznávajú, že sa tu vpíjali do kriviek Studenkovej a nech som detailne pozeral, ako som pozeral, tak zdá sa, že títo labužníci boli už opití predtým.

Prepálená festivalovka hodnotená zatiaľ len návštevníkmi takýchto podujatí a tak je prepálené aj hodnotenie. Plusom je, že Noora Niasari hovorí vlastný skutočný príbeh. Tie utrápené iránske ženy a násilných moslimských manželov, to sme už videli veľakrát. Zaujímavé je, že príbeh z 90.-tych rokov by sa kľudne mohol odohrať a určite aj odohráva aj v súčasnosti. A medzitým podobných inžinierov voláme k obohateniu a v Anglicku už získavajú rad radom funkcie primátorov či starostov.

Beriem to ako nechcenú paródiu na lesbo horor.