ScarPoul

Pomaly vojdem do jedného amerického baru. Ani som sa nepozrel ako sa volá. Skrátka som bol len smädný a tak som vstúpil. Bol štvrtok. Ako som prechádzal k pultu minul som stôl kde sa na stoličke neposedne sedelo dievča ktoré sa nepatrne ponášalo na Natalie Portman. Neviem prečo ale nevidel som na tom nič zvláštne. Prejde k baru kde mi barman dá pravú chladenú americkú Coca-colu. Pekne sa mu Poďakujem. Za pultom sú dvere s ktorých vychádza muž s bradou a čiernymi slnečnými okuliarmi a aj napriek tomuto maskovaniu je vidno že je Francúz. Ako prechádza okolo mňa povie barmanovi o pohár mlieka. Pozrem sa na hodiny. Sú 4 hodiny poobede a mlieko. Len myknem plecom. Pozerám sa za mužom a vidím ako si sadá k malému dievčatku. Asi otec a dcéra pomyslím si. Vtom zazvoní zvonček na dverách a vstúpi Gary Oldman. Gary Oldman o môj bože ani si od neho nemôžem vypýtať autogram lebo nemám papier a pero. Zrazu sa francúz postaví a vytiahne pištoľ a strelí ho do nohy. Muž spadne. Všetci v bare sa rýchlo rozbehnú k dverám Ja samozrejme tiež. Než výdem vidím ako francúz podáva mužovi odistený granát. Rýchlo vybehnem von keď sa ozve výbuch. Nájdem sa na zemi a všade hasičov a policajtov, Počujem muža ako hovorí niečo o nejakom Leonovi. Postavím sa a pomaly odchádzam. V tom uvidím na konci cesty francúza a dievčatko ako ho drži za ruku. Amerika je zvláštna pomyslím si a vraciam sa do hotela

Vztýčený prostredník pátosu a všetkým možným aj nemožným druhom politickej angažovanosti a korektnosti. Bábky a prostredie v ktorom sa príbeh odohráva je na veľmi vysokej úrovni. Bohužiaľ South Park je stále o triedu lepší. Viac menej vo všetkom.

Prvá polovica perfektná. Bavilo ma to, nieslo sa to v typickom Scottovskom ultra klipovom štýle. Keira je perfektná ale hlavne poteší Mickey, ktorý u Tonyho slavil comeback, ešte skôr než mu ho ponúkli Stallone a Aronofsky. Od druhej polovice to ale stavia na konkrétnej zápletke a zo životopisného fláku( ktorý je naozaj zaujímavý) sa dostávame do akčnej roviny, ktorá je síce funkčná, ale pre mňa trochu rušivá v rámci toho čo som videl v prvej polovici. Na druhú stranu je tam znova množstvo režisérskych vychytávok a slávnych štekov - hlavne Tom Waits a krásna Mena Suvari poteší. Domino je potvrdením nového Tonyho Scotta. Film, ktorý má drajf, našlapaný soundtrack a je plný premyslených detailov a emócií. To, že sa to trochu dramaturgicky rozpadá je jediná výhrada. Na druhú stranu - na to koľko je tam postáv, je každá podaná realisticky - bez rozdielu ako dlho je na obraze a každá má charakteristiku. Čo tiež nie je vždy pravidlom. Nie dokonalé ale kvôli postávam zábavné aj na viac pozretí.

Pestré, dynamické s uveriteľnými charaktermi a peknou pointou. Spy Game pre mňa vždy bude najlepším filmom Tonyho Scotta.

Enemy of the State je postupne stupňovaný a podobne ako v prípade Crimson Tide logicky zmotivovaný film. Množstvo vedľajších postavičiek poteší hlavne kvôli svojej rôznorodosti ale hlavným ťahúňom sú Smith a Hackman. Jediné čo mi na filme vyslovene vadilo, že ich spoločné dobrodružstvo fungovalo posledných 40 minút. Inak ďalší zárez v sebareflexívnej filmárčine, ukazujúcej zábavným spôsobom neduhy politickej nadradenosti a technickej dostupnosti. Síce má Tony Scott lepšie filmy, ale stále je to príbeh, ktorý pekne pracuje s kauzalitou a je hlavne dramaturgicky funkčný.

Výsmech solídnym historickým látkam. Američania sa nielenže serú do gréckych mýtov, ale aj celkom šikovne hovadia Rím. Čo do atmosféry je film dobrý, podkopáva mu nohy príšerný scenár a hlúpe dejové zvraty. Hounsou mi nikdy neliezol tak na nervy a v mojej krátkej filmovej životauvedomelosti považujem Gladiátora za najpreceňovanejší film vôbec. Alebo ako Hollywoodu kraľuje blbosť. Som zvedavý čo svetu okrem Lisy a Hansa film skutočne ponúkol. Po dlhom čase som pozrel Special Edition. Tých 171 minút robí svoje. Film pôsobí konzistentnejšie. Dejové zvraty už nemajú taký hlúpy spád a má to aj nejakú prímes logiky, ktorá je v mojom prípade vítaná. Ale to nič nemení na tom, že ten scenár je skrátka zlý. Vizuálne podmanivé. Hudobne meditatívne. Príbehovo priemerné. Tých pár minút na viac ale zachraňuje veľa. Zvyšujem na tretiu *.

Jedna z tých rozprávok ktoré pre mňa fungujú stále. Vtipy...prostredie ale aj samotná gradácia príbehu robí z Lilo a Sticha malý klenot. Podobne ako je tomu aj v prípade Atlantídy alebo Planéty pokladov. Prečo sa o týchto rozprávkach nevie viac...neviem. Mne ale obohacovali detstvo a rád sa k ním vraciam. A koniec vždy pekné dojme.

Pre mňa stále pozerateľné a zábavné. Vyrastal som na tom, mal som gameboy a nejaké tie soundtracky aj filmy na originálke. A po ťažkom dni mi celkom dobre padne pozrieť si niečo pri čom nemusím rozmýšľať. A má to hlavne v sebe veľa pekných myšlienok. 1 séria - 90%, 2 séria 90%, 3 séria 90%

Krásne obhliadnutie sa za začiatkami 3D animácie v celovečernom podaní. Príbeh z ktorého cítiť chyby ale aj lásku tvorcov k danej téme. Niečo čo sa dostalo pod kožu jednej generácie a zadefinovalo ju. Rád sa k tomuto filmíku raz za čas vrátim a spomínam na to keď som ho videl prvýkrát a potom som potajme chodil k izbe a prudko otváral dvere, aby som zistil či sa náhodou moje hračky nehýbu.

Rozhodne to nie je pôvodná planéta opíc, ale rozhodne to nie je ani nejaká druhotriedna variácia na ňu. FIlm je iný, omnoho akčnejší a viacej chrumkavejší. Wahlberg sa do postavy hodil perfektne, rovnako aj všetci zúčastnení opičiaci, ktorý dokázali aj cez - inak dokonalé masky - zahrať emócie. Hlavne Carter a Roth. Možno, že mi tam troška chýbal ten pôvodný nádych dobrodružstva, pretože toto naozaj bol skôr taký roadtrip, ale nejakú výraznejšiu výčitku nemám. Krásne depresivný koniec a zaujímavé finále. Ako pocta originálu slušne. Rovnako ako taká jednohubka, ktorá je umocnená veľmi výraznou a živočíšnou Elfmanovou hudbou.