Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 997)

plakát

První znamení: Přichází satan! (2024) 

Potešilo navedenie na pôvodný film. Ten ale zostal neprekonaný. Prvý Omen je žánrový pilier na ktorom stavajú iné horory. A v tom ho máločo dokáže prekonať. Jednak filmu škodí fakt, že vieme ako to všetko skončí. A zároveň snaha tvorcov pripraviť si novú pôdu pre prípadne ďalšie pokračovania. Zápletku pozorný divák prekukne takmer okamžite a skutočne desivých alebo nepríjemných scén je tu trestuhodne málo. Atmosféru to má aj nejaké pozitívne doplnky - scéna kontrakcií pred kostolom, ale celkovo sa jedná skôr o sklamanie. Ale určite je to lepšie ako Nepoškvrnená ( hoci tá ma s týmto filmov až príliš veľa spoločného). Priemer.

plakát

Na pivo do první linie (2022) 

Objektívne skôr za 3*. Ale zaokrúhľujem smerom nahor, pretože podobne ako Green book je aj toto film, ktorý rozpráva o vážnej téme s ľahkosťou, ale trefne. V tomto smere nepotrebujem, aby ma dostal príbeh do kolien, alebo ma emocionálne vyžmýkal. Nemá to žiadnu výraznú črtu až na postavy a hlavne Chickieho v podaní Zaca Efrona. Ten ťahá celý film svojou prostoduchosťou dopredu. Premena možno nie je wow, ale v rámci výpovede príbehu funguje. A možno som bol len dobre naladený. Ale naozaj mi tam takmer nič nevadilo. Aj napriek generickému príbehu. A aj napriek posolstvu : cestujte a neverte politikom. A v tom mi to bolo asi aj sympatické. Vracať sa k tomu asi už nebudem, ale film som si užil a dal mi presne to, čo som očakával. Čo ma v zásade prekvapilo. Aj tá samoúčelnosť sa musí občas podať efektne, aby z toho nebola úplná blbosť. A tu sa to Farrellymu podarilo.

plakát

Nezměrnost noci (2019) 

Zaokrúhľujem smerom nahor, pretože aj napriek neprekvapivému príbehu to fantasticky pracuje s atmosférou. Úvod pôsobí roztrieštene. Veľa sa tam hovorí a to ešte o, pre príbeh, nepodstatných veciach. Až keď sa začne črtať zápletka uvedomíme si, že obyčajný život dvoch provinčných teenagerov sa má zmeniť. Patterson vytvoril pôsobivý debut. Zase jeden z tých filmov, ktorý veľa neukazuje a aj napriek tomu rezonuje. Či už cez monológy, dlhé zábery alebo pointu, ktorá je v zásade podmienená logickej kauzálnosti. Príjemná pocta sci-fi žánru. Po dokončení aj ten úvod dal zmysel a spravil z toho raritnú ale poctivú záležitosť. Potvrdenie, že talentovaný tvorcovia nepotrebujú veľa, aby vás presvedčili o svojom príbehu. Aj keď je jednoduchý. Za mňa spokojnosť.

plakát

Mluv se mnou (2023) 

Moderný horor so všetkým čo k tomu patrí. Fungujúci v rámci postupnej gradácie napätia, aj vďaka skvelej atmosfére. Vzťahy funkčné a rovnako aj ústredná hrôza. Bratia Philippouo vytvorili uveriteľnú ženskú postavu ( čo na tom, že je to labilná trubka), ktorá nám pomáha lepšie pochopiť o čo tým dušiam vlastne ide. To, že to hororový divák prekukne skôr ako ona považujem za plus. Finále kupodivu uspokojivé. Jeden z tých nezávislých hororov, ktorý nie je preplácaný lakačkami a monštrami, a na atmosfére a stiesnenosti mu to aj tak neuberá. Mytológia ide trošku do úzadia, čo zamrzí, ale samotný pohľad mladých frackov s mobilmi v rukách je presným zhodnotením súčasnej generácie. A pre ňu to v zásade aj je určené. Pokračovaniu by som sa nebránil, hoci neviem kam inam by to chceli tvorcovia ( ak nezapoja mytológiu) posunúť.

plakát

Meg 2: Příkop (2023) 

Digi bordel bez zmyslu. Ten film nevie čím chce byť, aký príbeh má rozprávať, aké emócie má podať. Všetko je to rovnako umelé, ako tie žraloky. Wheatley absolútne nezvláda žáner. Snaží sa o dobrodružstvo, ale jeho postavy sú len postavičky prechádzajúce z bodu A do bodu B. A takto stále dokola. Je nám jedno čo sa s nimi stane. Všetko tu je v zásade zle. Humor aj akcia sú pozliepané z iných filmov ale bez niečoho špecifického, čo by to robilo iným. Pozerať sa dve hodiny na nič je v tomto prípade naozaj na zamyslenie. Statham a jeho moralizovanie je skôr smiešne. Jediné pozitívum je Cliff Curtis. Ale jeho charakter je úplne iný ako v jednotke. Takže v zásade strata času, ale keď sa k tomu už jeden dostane, napríklad kvôli Sienne Guillory, tak sa to raz pretrpieť dá. Inak rovnaká blbosť ako jednotka.

plakát

South Park: The End of Obesity (2024) (TV film) 

Oproti predchádzajúcim samostatným filmom je tento za mňa asi najslabší. To ale neznamená, že som sa pri ňom nebavil. Je tučnota choroba? Do istej miery je tu táto otázka zodpovedaná. Rovnako tu serieme z uší, Randy Marsh skúša novú drogu( jeho modelkovske otočenie pri vykrádačke rules) a Kyle má zase raz záchranársky komplex. Poteší koniec a kúpa letenky do Pakistánu. Aj napriek téme, stále vtipné a trefné.

plakát

Barbar (2022) 

Má to svoje chyby a ku koncu treba aj trošku otvorenú myseľ, lebo čo jednému môže prísť zaujímavé, druhého môže rozosmiať. Ale atmosférou, postavami, motiváciami a aj strašeným prvotriedna záležitosť. Cregger sa prvú časť filmu s divákom hrá a potom postupne odkrýva motívy cez iné postavy. Logické diery to má. Napríklad prečo sa odrazu zjavili dvaja ľudia v jednom dome, keď je neskôr majiteľovi vysvetlené, že nikto si ubytovanie neobjednal. A množstvo vecí ( polícia, bezdomovec) nie sú veľmi dotiahnuté. Ale hlavná línia, zápletka a hlavne finále boli pre mňa natoľko funkčné, že všetky vyššie spomínané chyby (ktoré by mi inak vadili ), úplne prebili. Za mňa prvotriedna záležitosť s fantastickou Georginou Campbell. Takže ženské inteligentné postavy ešte nevymreli. Som za to rád. Bill a Justin aj keď do počtu, perfektní.

plakát

In Our Day (2023) 

Najlepšie označenie pre nový Hongov film je nuda. Tradičné motívy tentoraz bez presahu v uzatvorených priestoroch a pri postavách, ktoré moralizujú, ale úplne zbytočne. Zase jeden slabší kúsok. Neviem, asi fakt musím chľastať Soju a jesť nejaké kura, aby som tam našiel nejaký pocitový prienik. V zásade strata času. Na túto tému má Hong asi 15 ďalších a lepších filmov.

plakát

Sting (2024) 

Oproti Francúzskemu zárezu do žánru Háveď, je toto o trošičku lepšie. Hlavne preto, lebo si to priznáva od začiatku, že je to vlastne béčko ako sviňa, bez snahy byť čímkoľvek viac. Dokonca Roache-Turner prišiel s lepším nápadom mimozemského pavúka, ktorého biológia je v zásade neznáma a preto nie je nelogické, že by za noc narástol trojnásobne, čo Háveď trošku ( hrajúca to na existujúceho pavúka odniekiaľ z Dubaja) v rámci logiky výrazne pokašľala. A zároveň sa to nehralo na sociálne presahy. Herecky síce priemerné a vyslovene mi vadili aj lakačky ( rutinné a nezaujímavé) ale ten nadhľad a mierny humor ma bavil. Takže slabé tri a v súboji týchto dvoch priemerov, jasný víťaz.

plakát

Havěť (2023) 

Natočené je to pekne. Prostredie je využité na maximum. A má to aj drajf tak typický a potrebný pre takýto druh filmov. Ale všetky tie oslavné ódy idú v tomto prípade mimo mňa. V prvom rade mi neskutočne vadila tá sociálna dráma. Pre mňa výrazne narúšala hororovú líniu. Hĺbku postáv, ich vzťahy, väzby, odpustenia a hlavne prostredie ktoré ich formovalo a nebolo vždy príjemné, mi bolo v tomto konkrétnom prípade úplne ukradnuté. Ale užil som si ho tu viac, akoby mi bolo milé. A s tým súvisí aj druhá výtka. Hororová línia - aj keď nepríjemná - bola v zásade plná nelogickostí. Či už v rámci gradácie alebo aj v samotnom finále. Toto všetko spôsobilo, že som sa väčšinu času nudil.  A pritom taký potenciál. Na mňa sú tí Francúzi tak nepríjemne ukričaní. Skôr pretrpené ako užité.