SeanLSD

MAHULIENA, ZLATÁ PANNA rozhodne nie je rozprávka pre deti, ale až na pár rozprávkových prvkov a riešení takmer čistokrvný fantasy príbeh z dávnych čias s mystickou až fatálnou atmosférou. Natáčaný celý v exteriéroch, Malířova kamera maximálne využíva rozličné typy divokej slovenskej krajiny. Dojem nejakej temnej legendy zo slovanského dávnoveku je umocnený aj výpravou a rekvizitami (kde kráľ na svojom skromnom hradisku rozhodne nepripomína rozprávkový pseudostredovek alebo imaginárny novovek, na ktorý sme v našich rozprávkach tradične zvyknutí...). Zameraním na psychologické otázky (podobne ako v predchádzajúcej Lutherovej rozprávke KRÁL DROZDIA BRADA) sa potom definitívne odkláňa od bavenia detského diváka. Rozklad osobnosti a priateľstva pod vplyvom chtíča, žiarlivosti a paranoje, s vyslovene až hororovými psycho-momentami (z viacerých svedectiev vidno, ako film v detstve dokázal uživateľom nepekne pocuchať nervy) má na míle ďaleko od dobromyseľných českých kostýmových klasík. Vlastne je až škoda, že to muselo byť natočené ako rozprávka, lebo s prihodením nejakých rekvizít, súbojov, postáv, vylúčením happy-endu a rozpracovaním kľúčovej časti v jaskyni u Zlatovlada kľudne mohol vzniknúť regulérny fantasy fenomén na pomedzí CONANA, PÁNA PRSTEŇOV, tradičnej - teda strašidelnej - podoby rozprávok a historického filmu z obdobia Veľkej Moravy... Bez srandy!

Fascinujúca na tejto rozprávke je predovšetkým tá skutočnosť, že sa tu nevyskytuje absolútne žiadny nadprirodzený ani fantastický prvok. Okrem dôrazu na výchovné pôsobenie princa v prevleku a následnú psychologickú premenu princeznej (ktoré sú tu ako metóda aj výsledok jediné vskutku rozprávkové) je nádherné sledovať, ako ju tvorcovia podriadili divadelnému rozmeru.

Úžasne prepracovaný a hlboký Pavlacov text je myslím, len pre intelektuálne zdatnejších divákov.