woo-hoo-hoo

"Sexualita bez lásky unaví veselé podvodníky." (Lawrence Ferlinghetti).

švacnutý komentár! 0° Zeleninový vrah kliesni svoju cestu... Nie, nie, nie, takto: Masový vrah kliesni svoju cestu naprieč príbehom, šermujúc pritom paprčami a krájajúc suché kaleráby svojím nerezovým nožom z teleshoppingu. A detektívovia mu nedávajú intelektuálne zapravdu, to teda určite nie nie, kdeže, vôbec! Skôr umom svojím na stope mu sú mu. Sú.

Postupné naplnenie toho legendárneho a desivého Nietzscheho kréda: "Ten kto bojuje s beštiami by si mal dať pozor na to, aby sa tiež nestal beštiou" A divák sledujúci vývoj deja sa ňou stáva spolu s hlavným hrdinom.

Epizóda "Svätenie jari" ako spojenie obrazu-zvuku (resp. skôr animácie-hudby) je otvorenou učebnicou s výkladom prof. Stravinského. W. Disney ako štúdio i umelec zmenili svet, čiže treba vidieť ;-)

h1: "Filištínci!" :D

Adrenalínovo-hektická propaganda k počítačovej hre ale aj k poéme samotnej a Danteho aplikovaný hnev balansujúci na pomedzí svätý a spravodlivý/ iracionálny, nezriadený a temný. Pod jeho brnením ukovaným z hnevu však ukryte drieme iná emócia a to strach z pohltenia peklom do ktorého suverénne vstúpil nasledujúc svoju lásku Beatrice. Bude z neho Nebojsa a nájde dostatok svetla pre svoju cestu?

To vzrušujúce erotično v Beethovenovej opere Fidelio mi pomohol objaviť a rozvinúť až tento film.

Vojdi do prázdna je silne neredukovateľná divácka výzva ktorá je pohybom duše medzi životom a smrťou experimentálne spojená s “okom” putujúcej kamery čoby jej reprezentáciuou. Geniálne.

Zabijáckych klaunov z ďalekého vesmíru mám rád aj preto, že spája dve zdanlivo nespojiteľné veci: je to obyčajný viac-menej neznámy béčkový klenot ale zároveň ho považujem za odvážneho reprezentanta psychologického filmu, ktorému neautentické a nelogické herecké výkony len pridávajú na pôvabe (každý môže natočiť originálny film). Nie je to len samoúčelná halucinácia ani divný úlet, ktorý len vyzerá kuriózne a nič viac (čo mi mimochodom postačuje na to aby som film ocenil) ale má aj svoju intelektuálnu váhu a hĺbku ako zobrazenie akéhosi “nakazeného humoru”, ktorý je podivne ozbrojený, nebezpečný a prichádza útokom odniekiaľ “zvonka” ci z inej planetarnej sustavy. Niekde na obale by teda mal mať napísané varovanie pre tých, ktorí majú fóbie z temného psychohumoru.

S ľudmi ako Hannibal Lekter sa jednoducho neoplatí hrať hru "Hádaj na čo myslím".